Konce vodorovných drevených trámov prenikajú kamenným múrom a sú na jeho vonkajšej strane viditeľné.
Niaux – jaskyňa s nástennými paleolitickými maľbami pri Tarascone v Pyrenejach, department Ariege, Francúzsko. Preskúmal ju 1906 H. Brauil a E. Cartailhac. Je takmer 1 400 mertrov dlhá, chodbovitá, bez kultúrnej vrstvy, patrí k najvýznamnejším jaskyniam s maľbami franko – kantaberského štýlu. Väčšina malieb je v Čiernej sále vzdialenej asi 770 metrov od vchodu (26 bizónov, 16 divých koní, 6 kozorožcov, jelene). V jednej z bočných chodieb je v hlinitom dne rytina bizóna zasiahnutého šípmi., v zadnej časti jaskyne sa našli aj odtlačky nôh kromaňonca. Všetky obrazy (jednofarebné, zväčša čierne) sa zachovali vo výbornom stave, datujú sa do stredného magdalénienu.
Nitriansky Hrádok – klasická lokalita na sútoku Nitry a ramena starej Nitry v okrese Nové Zámky. Najvýznamnejšou a systematicky preskúmanou je poloha Zámeček (J. Eisner, A. Točík) - -tellový útvar s osídlením od neolitu po stredovek. Jej názov je odvodený od malej protitureckej pevnosti zo 17. stor. Lokalita sa rozkladá na sprašovom ostrohu 150 x 150 metrov, vyčnievajúcom 6-7 metrov nad okolitý terén, chránili ho rieka a močiare. Hrúbka kultúrnych vrstiev dosahovala 4-5 metrov. V priebehu osídlenia ľudu s lengyelskou kultúrou Zámeček opevnili priekopami s palisádou.
Obolus – v starovekom Grécku pôvodná drobná minca v hodnote 1/6 drachmy s hmotnosťou 0,727 g , neskôr 0,57 g. Obolus sa delil na 8 chalkusov. Často ho dávali do úst mŕtvym (poplatok na potreby v záhrobnom živote). Obolus ako menová jednotka prešiel aj do stredovekých menových sústav, v ktorých tvoril najnižšiu hodnotu, pl denára. V Uhorsku zaviedol razenie obolusu zo striebra kráľ Štefan I. Začiatkom 11. storočia.
Obsidián – sopečné (vulkanické) sklo, ktoré vzniká pri rýchlom ochladení lávy (ryolitovej a čadičovej). Má vysoký lesk s lastúrovým lomom, je čiernej, sivočiernej, zriedkavo i hnedočervenej farby. Ako surovina sa používal na výrobu štiepanej industrie už v paleolite, najmä však v mladšej dobe kamennej (neolite). Lesklá a ľahko opracovateľná surovina má podobné výborné technické vlastnosti ako pazúrik. Je dostatočne tvrdá a utvára ostré hrany. Obsidián bol veľmi obľúbený v indiánskych kultúrach Ameriky (v Peru ho nazývali „zrkadlom Inkov“).
Očkov – archeologická lokalita pri Piešťanoch, okres Trenčín. Roku 1953-1959 tu odkryl AÚ SAV v Nitre (J. Paulík, T. Kolník) kniežaciu mohylu z mladšej doby bronzovej (12. stor p.n.l.) a rozsiahle barbarské pohrebisko z neskorej rímskej doby. Hrob vojenského náčelníka ľudu stredodunajských popolnicových polí (velatická kultúra) bol vybudovaný z hliny, kameňa a dreva.