Cisár František
Jozef I hoci sľúbil vyhovieť požiadavkám Slovákov
po potlačené revolúcie na svoje sľuby zabudol.
Nastáva v Uhorsku obdobie teroru, cenzúry a
prenásledovania všetkých, ktorí sa zúčastnili revolúcie.
Toto 10-ročné obdobie teroru sa nazýva Bachov
absolutizmus.
Štúr, Hurban, Hodža po potlačení revolúcie boli v
domácom väzení. Štúr v Modre u svojho brata, kde
sa v roku 1856 zranil pri polovačke a na následky
poranenia zomrel.


4.Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19 stor.
Po porážke revolúcie v Uhorsku cisár František
Jozef I. obnovil v rakúskej
bsolutizmus.
Hl. predstaviteľom absolutizmu sa
stal minister vnútra Alexander Bach.
Cieľom Bachovho absolutizmu bolo
zachovať habsburskú monarchiu s ústrednou
vládou. Bola zrušená sloboda tlači prejavu
a zhromaždenia. Bol zavedený prísny policajný
režim. Utláčané národy monarchie nedostali
žiadne práva. v severnom Taliansku, ktoré patrilo habsburskej
monarchii, vypukla vojna proti rakúskej nadvláde. Talianska armáda podporovaná vojskom
francúzskeho cisára Napoleona III. pripravila
rakúskym vojskám v roku 1859 prispela k
pádu Bachovho absolutizmu. Cisár pochopil,
že ak chce udržať celistvosť monarchie, musí
urobiť nejaké ústupky.
V októbri 1860 cisár vyhlásil tzv. Októbrový
diplom, ktorý čiastočne obmedzoval absolutistickú
moc. Urobil niektoré ústupky voči Čechom a
Maďarom. Mali byť obnovené ich ústavné práva.
Tieto ústupky sa nevzťahovali na Slovákov.
Slovenské národné hnutie za Bachovho
absolutizmu nemalo priaznivé podmienky. Slovenskí národovci v tomto období boli pasívny
Ich vodcovia boli v domácom väzení
(Štúr, Hurban, Hodža). Koncom 50 rokov vzniká tzv. nová škola skupina
slovenskej inteligencie na čele s Jánom Palárikom.
Vo svojom programe sa sústredili na udržanie
národnej jednotky Slovákov a zachovanie
slovenčiny. vydávali časopis Pešťbudínske
vedomosti.
6. a 7. júna 1861 v Martine sa zišli predstavitelia
Slovenského politického kultúrneho života. Vypracovali nové slovenské požiadavky
zhrnuté pod názvom Memorandum národa
slovenského.
-žiadali uznanie osobitosti slovenského
národa a určitú mieru samosprávy na území
Slovenska. V úradoch na školách a na
súdoch sa mala používať slovenčina. Text memoranda odovzdali najprv do rúk
podpredsedu uhorského snemu, ktorý požiadavky
neschválili, keď neuspeli v Uhorskom sneme obrátili
sa na Cisára Františka Jozefa I. Cisár sľúbil pomoc.