Dejepis Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19 stor.

Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19 stor.

Po porážke revolúcie v Uhorsku
cisár František Jozef I. obnovil v
rakúskej monarchii absolutizmus.
Hl. predstaviteľom absolutizmu
sa stal minister vnútra Alexander
Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu
bolo zachovať habsburskú monarchiu
s ústrednou vládou. Bola zrušená
sloboda tlači prejavu a zhromaždenia.
Bol zavedený prísny policajný režim. Utláčané národy monarchie nedostali
žiadne práva.
v severnom Taliansku, ktoré patrilo
habsburskej monarchii,
vypukla vojna proti rakúskej nadvláde.
Talianska armáda podporovaná vojskom
francúzskeho
cisára Napoleona III. pripravila rakúskym
vojskám v roku 1859 prispela k pádu
Bachovho absolutizmu. Cisár pochopil,
že ak chce udržať celistvosť monarchie,
musí urobiť nejaké ústupky.
V októbri 1860 cisár vyhlásil tzv.
Októbrový diplom, ktorý čiastočne
obmedzoval absolutistickú moc.
Urobil niektoré ústupky voči Čechom
a Maďarom. Mali byť obnovené ich
ústavné práva. Tieto ústupky sa
nevzťahovali na Slovákov.
Slovenské národné hnutie za Bachovho
absolutizmu nemalo priaznivé podmienky.
Slovenskí národovci v tomto období boli
pasívny. Ich vodcovia boli v domácom
väzení (Štúr, Hurban, Hodža).
Koncom 50 rokov vzniká tzv. nová škola
skupina slovenskej inteligencie na čele s
Jánom Palárikom.
Vo svojom programe sa sústredili na
udržanie národnej jednotky Slovákov a
zachovanie slovenčiny. vydávali časopis
Pešťbudínske vedomosti.
6. a 7. júna 1861 v Martine sa zišli
predstavitelia Slovenského politického
kultúrneho života. Vypracovali nové
slovenské požiadavky zhrnuté pod názvom
Memorandum národa slovenského.
-žiadali uznanie osobitosti slovenského
národa a určitú mieru samosprávy na území
Slovenska. V úradoch na školách a na súdoch
sa mala používať slovenčina.
Text memoranda odovzdali najprv do rúk
podpredsedu uhorského snemu, ktorý
požiadavky neschválili, keď neuspeli v
Uhorskom sneme obrátili sa na Cisára
Františka Jozefa I.

Cisár sľúbil pomoc.

2.Revolúcia v Rakúsku a Uhorsku.
V Habsburskej monarchii
mala revolúcia vyriešiť tieto problémy
1, Odstrániť feudalizmus
2, Odstrániť absolutizmus
3, Odstrániť národnostné rozpory
V marci 1848 vypukla revolúcia vo Viedni.
Nenávidený predstaviteľ absolutistickej
vlády METTERNICH, odstúpil.
Do čela revolúcie v Uhorsku sa postavila
nižšia a uhorská šľachta.
15 marca 1848 vypukla revolúcia v Pešti.
Bola namierená proti Habsburgovcom.
Uhorský snem schválil reformy tzv.
MARCOVÉ ZÁKONY.
Podľa ktorej sa rušili šľachtické výsady,
poddanská závyslosť. Zaviedli volebné
právo do uhorského snemu pre majetných
a gramotných. (dovtedy volebné právo
mala len šľachta). Zaviedli slobodu tlače
a zhromažďovania. Zaviedli všeobecné
zdanenie obyvateľstva. (dovtedy šľachta
a cirkev neplatili dane). Marcové zákony
vôbec neriešili národnostnú otázku Uhorska.
Preto vypuklo množstvo nepokojov, takmer
vo všetkých krajoch Slovenska.
V Hantianskej župe (juh stredného Slovenska)
sa do čela nespokojného ľudu postavil básnik
Janko Kráľ. Žiadali zrušenie poddanstva a
zavedenie Slovenského jazyka do škôl a
úradov. vzbura bola potlačené, Janko Kráľ
bol uveznený.
10 mája 1848 v Liptovskom Mikuláši sa zišlo
30 slovenských národovcov.
Vypracovali tu politický program Slovákov tzv.
Žiadosti slovenského národa.
1, Slováci sa vyhlasujú za svojprávny národ.
2, Žiadali rovnoprávnosť pre všetky národy
Uhorska.
3, Žiadali o vznik slovenského snemu.
4, Žiadali používanie slovenčiny vo všetkých
typoch škôl a úradov.
5, Žiadali vlastnú národnú zástavu a národné
gardy.
6,Žiadali všeobecné hlasovacie právo, slobodu
tlače, zhromažďovania a zrušiť poddanstvo.






3.Žiadosti slovenského národa sú prvým
štátnoprávnym programom Slovákov v dejinách.
Uhorská vláda na slovenské požiadavky
odpovedala vyhlásením stanného práva v
slovenských župách. Žiadosti odmietla a na Štúra,
Hurbana a Hodžu vydali zatikač. Štúr, Hurban,
Hodža utiekli do Viedne, kde začali organizovať
slovenský dobrovoľný zbor, proti uhorskej vláde.
V 16 septembra 1848 vznikla SNR – slovenská
národná rada.
V septembri 1848 prešli slovenskí dobrovoľníci na
západne Slovensko. Okolo Myjavy ich bolo 6000.
SNR vyhlásila odtrhnutie Slovenska od Uhorska.
Cisárske a uhorské vojská však dobrovoľníkov odzbrojili.
Počas zimy v roku 1848/1849 sa uskutočnila tzv.
zimná výprava, v ktorej slovenský dobrovoľníci po boku
rakúskych vojsk bojovali proti Uhorskej armáde.
V lete 1849 rakúsky cisár František Jozef l požiadal o
pomoc ruské vojská aby porazili povstanie v Uhorsku.
13 augusta 1849 Rakúska a Ruská armáda porazili pri
Világoši (Rumunsko) uhorské vojská. Táto bitka
znamená koniec uhorskej revolúcie.

Cisár František
Jozef I hoci sľúbil vyhovieť požiadavkám Slovákov
po potlačené revolúcie na svoje sľuby zabudol.
Nastáva v Uhorsku obdobie teroru, cenzúry a
prenásledovania všetkých, ktorí sa zúčastnili revolúcie.
Toto 10-ročné obdobie teroru sa nazýva Bachov
absolutizmus.
Štúr, Hurban, Hodža po potlačení revolúcie boli v
domácom väzení. Štúr v Modre u svojho brata, kde
sa v roku 1856 zranil pri polovačke a na následky
poranenia zomrel.


4.Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19 stor.
Po porážke revolúcie v Uhorsku cisár František
Jozef I. obnovil v rakúskej
bsolutizmus.
Hl. predstaviteľom absolutizmu sa
stal minister vnútra Alexander Bach.
Cieľom Bachovho absolutizmu bolo
zachovať habsburskú monarchiu s ústrednou
vládou. Bola zrušená sloboda tlači prejavu
a zhromaždenia. Bol zavedený prísny policajný
režim. Utláčané národy monarchie nedostali
žiadne práva. v severnom Taliansku, ktoré patrilo habsburskej
monarchii, vypukla vojna proti rakúskej nadvláde. Talianska armáda podporovaná vojskom
francúzskeho cisára Napoleona III. pripravila
rakúskym vojskám v roku 1859 prispela k
pádu Bachovho absolutizmu. Cisár pochopil,
že ak chce udržať celistvosť monarchie, musí
urobiť nejaké ústupky.
V októbri 1860 cisár vyhlásil tzv. Októbrový
diplom, ktorý čiastočne obmedzoval absolutistickú
moc. Urobil niektoré ústupky voči Čechom a
Maďarom. Mali byť obnovené ich ústavné práva.
Tieto ústupky sa nevzťahovali na Slovákov.
Slovenské národné hnutie za Bachovho
absolutizmu nemalo priaznivé podmienky. Slovenskí národovci v tomto období boli pasívny
Ich vodcovia boli v domácom väzení
(Štúr, Hurban, Hodža). Koncom 50 rokov vzniká tzv. nová škola skupina
slovenskej inteligencie na čele s Jánom Palárikom.
Vo svojom programe sa sústredili na udržanie
národnej jednotky Slovákov a zachovanie
slovenčiny. vydávali časopis Pešťbudínske
vedomosti.
6. a 7. júna 1861 v Martine sa zišli predstavitelia
Slovenského politického kultúrneho života. Vypracovali nové slovenské požiadavky
zhrnuté pod názvom Memorandum národa
slovenského.
-žiadali uznanie osobitosti slovenského
národa a určitú mieru samosprávy na území
Slovenska. V úradoch na školách a na
súdoch sa mala používať slovenčina. Text memoranda odovzdali najprv do rúk
podpredsedu uhorského snemu, ktorý požiadavky
neschválili, keď neuspeli v Uhorskom sneme obrátili
sa na Cisára Františka Jozefa I. Cisár sľúbil pomoc.