Slovenské politické hnutie v 2. pol. 19 stor.

Po porážke revolúcie v Uhorsku
cisár František Jozef I. obnovil v
rakúskej monarchii absolutizmus.
Hl. predstaviteľom absolutizmu
sa stal minister vnútra Alexander
Bach. Cieľom Bachovho absolutizmu
bolo zachovať habsburskú monarchiu
s ústrednou vládou. Bola zrušená
sloboda tlači prejavu a zhromaždenia.
Bol zavedený prísny policajný režim. Utláčané národy monarchie nedostali
žiadne práva.
v severnom Taliansku, ktoré patrilo
habsburskej monarchii,
vypukla vojna proti rakúskej nadvláde.
Talianska armáda podporovaná vojskom
francúzskeho
cisára Napoleona III. pripravila rakúskym
vojskám v roku 1859 prispela k pádu
Bachovho absolutizmu. Cisár pochopil,
že ak chce udržať celistvosť monarchie,
musí urobiť nejaké ústupky.
V októbri 1860 cisár vyhlásil tzv.
Októbrový diplom, ktorý čiastočne
obmedzoval absolutistickú moc.
Urobil niektoré ústupky voči Čechom
a Maďarom. Mali byť obnovené ich
ústavné práva. Tieto ústupky sa
nevzťahovali na Slovákov.
Slovenské národné hnutie za Bachovho
absolutizmu nemalo priaznivé podmienky.
Slovenskí národovci v tomto období boli
pasívny. Ich vodcovia boli v domácom
väzení (Štúr, Hurban, Hodža).
Koncom 50 rokov vzniká tzv. nová škola
skupina slovenskej inteligencie na čele s
Jánom Palárikom.
Vo svojom programe sa sústredili na
udržanie národnej jednotky Slovákov a
zachovanie slovenčiny. vydávali časopis
Pešťbudínske vedomosti.
6. a 7. júna 1861 v Martine sa zišli
predstavitelia Slovenského politického
kultúrneho života. Vypracovali nové
slovenské požiadavky zhrnuté pod názvom
Memorandum národa slovenského.
-žiadali uznanie osobitosti slovenského
národa a určitú mieru samosprávy na území
Slovenska. V úradoch na školách a na súdoch
sa mala používať slovenčina.
Text memoranda odovzdali najprv do rúk
podpredsedu uhorského snemu, ktorý
požiadavky neschválili, keď neuspeli v
Uhorskom sneme obrátili sa na Cisára
Františka Jozefa I.