Rozmnožovanie

Rozmnožovanie-nepohlavné(vegetatívne), pohlavné(sexuálne)...Spôsob rozm. je podmienený 1.zložitosťou,2. dosiahnutým vývojovým stupňom. Jednobunk. rastliny-nový jedinec mitózou, Pri pohl. bunkách meiózou. Schizogónia - opakované delenie jadra bez následného rozdelenia bunky.
Mnohobunk. organizmy majú - telové bunky a pohlavné samčie a samičie gaméty.
Nepohlavné rozm. - starší spôsob rozmnožovania, kde nový jedinec vzniká z časti pletiva, čiže z telových buniek rodičovského organizmu.
Pri výtrusných rastlinách rozmnožovanie pomocou častí stielky, z kt. priamo nový jedinec. Sporogónia - tvorba výtrusov - spór vo výtrusniciach. Výtrusy súnepohl. rozmn. častice.
Pohl. rozmn. - častejší. Nový jedinec z dvoch gamét splývaním ich jadier a kombinovaním gen. základu rodič. jedincov. Izogaméty - gaméty morfologicky rovnaké a fyziologicky odlíšené. ich vzájomné splývanie = izogamia. Anizogaméty su rozdielne gaméty, kde sa samčia a samičia gaméta líšia tvarom, organizáciou a pohyblivosťou. Splývanie morfologicky odlíšených gamét = anizogamia. Gametogenéza= proces vývinu gamét red. delením. Gaméta každá je haploidná. Nepohlavná generácia, ktorá sa rozm. spóramia sa volá sporofyt. Pohlavná generácia, kt. tvorí pohl. bunky sa nazýva gametofyt. Striedanie haploidnej n gametofyt a diploidnej 2n sporofyt generácie sa volá rodozmena-metagenéza. Gametofyt furt n, nesie pohl. orgány gametangiá, v kt. delením - samčie a samičie pohl. bunky. Splynutím samčej a samičej gaméty furt diploidná zygota.
Vývin = individuálny vývin jedinca. Vývoj = z fylogenetického hľadiska - evolučného ako proces formovania druhu.
Ontogenéza = život jedinca od začiatku jeho zrodu po smrť. V ontogenéze 3 fázy --- 1. vegetatívna 2. reprodukčná 3. dormantná.
Klíčenie.. rast zárodku po istom čase pokoja. Sprevádzajú ho procesy príjmu vody, delenia buniek a dýchania. Schopnosť semena vyklíčiť sa volá klíčivosť. Dormancia je obdobie vegetačného pokoja rastliny.
Rast .. 3 fázy .. 1. Meristematická = spojená s intenz. mitotickým delením meristem. pletív v rast. vrcholoch koreňa, stoniek a rast. zónach listov. Znak = zvyšovanie počtu new buniek, ktoré sú malé, tenkostenné s drobnými vakuolami a veľkými jadrami. Mitoticky delia.2.Predlžovacia fáza = kvantitatívne zmeny, kt. sú sprevádzané zväčšovaním objemu buniek. Bunka zväčšuje svoj objem a predlžuje sa. Prebieha mnohonásobne rýchlejšie než meristematická. 3. Diferenciačná fáza = kvalitat.

zmeny v novovzniknutých bunkách spojené s ich tvarovou a funkčnou špecializáciou.
Vnútorné činitele ontogenézy = rastové látky, ktoré sú súčasťou regulačných mechanizmov rastlín. Sú schop. urýchľovať, spomaľovať alebo inak modifikovať metabol. procesy. Rast. látky = Auxíny na každú rastliny a rast. orgán pôsobia rozlične. IAA. Urýchľujú klíčenie semena, zabraňujú rastu bočných púčikov, podporujú rast bočných koreňov a zakoreňovanie odrezkov. Ďalej stimulátory = cytokiníny a giberelíny. Cyto...podporujú delenie buniek, tvorbu chlorofylov a odďaľujú starnutie. Giberelíny podporujú predlžovací rast, tvorbu kvetov, klíčenie semien a iné procesy. Rast. látku, ktoré spomaľujú rastové procesy sú kyselina abscisová, etylén a fenoly. Herbicídy na ničenie buriny.Vonkajšie činitele = teplo, svetlo, voda. Vplyv teploty. Minimum začína rásť, optimum najrýchlejší rast, maximum prestane rásť. Letálne kritické teploty = dochádza k odumieraniu rastlín. Podľa dĺžky teplotného optima na teplomilé a chladnomilné. Podľa dĺžky života rastliny na efeméry,kt. žijú niekoľko týždňov a dlhoročné rastliny. Vplyv svetla na rast ovplyvňujú sezónne zmeny. Medzi fotobiotické procesy patrí etiolizácia a fotoperiodizmus. Etiolizácia je rast rastlín za nedostatku svetla. Predlžovací rast prevláda, listy sú drobné - šupinaté a neobsahujú chlorofyl. Klíčky zemiakov v pivniciach. Etiolizácia má aj ekologický význam. Fotoperidizmus je reakcia rastliny na striedanie dňa a noci, čo vplýva na klíčenie, predlžovanie internódií, kvitnutie a opadávanie listov. Podľa vyhovujúcej dlžky denného osvetlenia rastliny na krátkodenné napr. ryža, tabak, kt. na prochod do kvitnutia potrebujú dlhé noci a krátke dni a na dlhodenné napr. zemiaky, mrkva, ktoré dlhé denné osvetlenie potrebuju na kvitnutie. Neutrálne plodiny kvitnú bez ohľadu na dĺžku dňa naapr. púpava. Svetlomilné tabak,sója, slnečniaca .. tieňomilné napr. výtrusné rastliny. papraď.Voda...hl. orgánom príjmu vody je koreň. Koreňové vlásky zvyš. absorpčný povrch koreňov. Difúziou preniká voda a v nej rozp. min. látky do buniek koreň. vláskov rozsiahlym systémom pre vodný roztok priepustných = permeabilných bun. stien a medzibunk. priestorov až do vyrovnania koncentrácie medzi týmito prostrediami. Prienik vody cez polopriepustnú semipermeabilnú cytoplazmatickú membránu umožňuje len proces osmózy do protoplastu buniek, nie naopak. Osmotickým nasávaním vody vzniká osmotický tlak. Je tým vyšší čím je vyššia koncentrácia a množstvo rozpustených látok v bunke. Osmotický potenciál je protitlak, ktorý zabraňuje ďalšiemu prenikaniu vody do bunky.
Koreňový výtlak vytláča vodu z kor. buniek do cievnych zväzkov Hodnoty kor.

výtlaku = 0,1 az 0,25 MPa. Gutácia vytláčanie vody vo vzduchu nasýtenom vod. parami.. jarné krvácanie.
Faktory príjmu vody .. osmotická aktivita pôdneho roztoku, teplota, obsah kyslíka v pôde, veľkosť pôdnych častočiek. Fyziologické sucho, ekologické sucho pri mrazoch. Vedenie vody = difúziou a osmózou. Výdaj vody = v podobe vodnej pary ´transpiráciou alebo vkvapalnom stave gutáciou. Vodnú bilanciu určuje pomer medzi príjmom a výdajom vody. Makroelementy vo väčších množstvách. C, H, O, N, S, P, K, Ca, Mg, Fe. = biogenné. nedostatok sa prejavuje poruchami, zmenami, hynutím. Mikroelementy su Mn, B, Cl, Cu, Zn, Ba, Li, Mo, B, Co..
Uhlík ,,,základná molekulová kostra všetkých org. látok. Rastlina ho príjma buď vo forme CO2,fotosyntézou, alebo vo forme uhličitanov z pôdy. Vodík zväčša ho rastliny získavajú fotolýzou vody prijatej koreňmi. spolu s C a O je základom všetkých org. látok. Kyslík v molekulovej podobe zo vzduchu. Je podmienkou biologickej oxidácie a násleného rast. metabolizmu - fotolýzy vody. Dusík väčša vo forme dusičnanov alebo amónných solí. Nedostatok N = spomalenie rastu, blednutím a predlžovaním listov a predčasným kvitnutím. Pri nadbytku mohutne rastú ale bun. steny su nedostat. spevnené. Síra na tvoru bielkovín a enzýmov.Fosfor je dôležitou súčasťou bielkovín a enzýmov. Draslík ako katión. V metabolizme rast. má význam. Vápnik z rozpustených váp. solňi ako katión. Neutralizujú ním organické kyselinyv bun. štave, na transporte cukrov, pri stavbe bun. stien.