ekonómia ťahák

Podnik-ekonomický systém. Máme rôzne formy podnikov, ktoré ponímame z rôznych aspektov: 1.právny aspekt
A/individuálne a obchodné spoločnosti
B/družstevný ektor
C/verejný sektor-rozpočtové organizácie, štátne podniky
-uplatňujú sa výrobné aktivity štátu, ich počet sa znižuje privatizáciou
2.aspekt podľa typu činnosti podniku
a/primárny sektor
b/sekundárny c/terciálny
3.rozlišovanie podľa veľkosti podniku-podľa počtu zamestnancov, výšky obratu, veľkosti vlastného kapitálu...
Sploločensko-ekonomické podmienky
1.výrazne sa znižuje vplyv vonkajšieho okolia na výrobcov-vplyv konkurencie aj medzinárodnej. Rastie vplyv politiky na ekonomiku
2.prevláda oligopolná štruktúra
3.trh je pod vplyvom dvoch protichodných tendencií
a/automatizuje b/globalizuje
Kladie sa dôraz na vytváranie podmienok kupujúceho. Vzniká nerovnomerný vývoj medzi krajinami. Prejav celosvetových problémov-globálne problémi ľudstva.
Nová ekonomika-prenos informačnej technológie. Prístupnosť informácií je takmer absolútna.Merné náklady na informácie klesajú, ale celkové náklady rastú.
Špecifická ekonomika-bol kladený dôraz na prvotný rozvoj terciálnej sféry. Toto zapríčiňuje, že nie je vytvorené zázemie podniku a produktivity práce. Manažment nemá veľké skúsenosti zriadením v podmienkach trhu. Riešenie ekon.problémov je brzdené zložitou politickou situáciu, nízkou politickou kultúrou...
Ekonomický rast je nedostatočný-diferencuje sa životná úroveň. Bola podcenená nizka ekonomika.Pri prekonávaní soc.a ekonom.problémov vznikajú rastúce kriminality a rastie korupcia.. Podnik-ekonomická jednotka, účelom podnikanie je zväčšovať majetok podniku,ale je potrebné si uvedomiť, že podnikanie je spojené s rizikami. Podnikanie-objektívna vlastnosť každého podniku. Rozoznávame:
A/vonkajšiu podnikavosť-prepojenie na podnik.prostredie.Súčasťou je aj konkurencia a z toho vyplývajú podnikateľ. Činnosti
B/vnútorná podnikavosť-podnikateľ je schopný orientovať sa na odhaľovanie a využívanie vnútropodnik.príležitosti.
Vnútro a vonkajšia podnikavosť spolu súvisia. Správanie podniku voči okoliu
-je podmienené jeho vertikálnymi väzbami.Dôležitú úlohu zohráva štát so svojou hospodárskou politikou. Tiež aj horizontálne väzby do okolia, ale aj do vnútra podniku. Ide o prepojenie s dodávateľmi, zákazníkmi, finančnými podnikmi, vzťahy vrámci podniku, k zamestnancom a majiteľom podniku.
Podnik-ekonomický systém-otvorený systém-dynamický systém.

Jeho základnými znakmi sú:
1.správna kombinácia výrobných faktorov
2.právna samostatnosť
3.ekonomická samostatnosť
Ako najlepšie obstarať materiál pracovníkov a využitie finančných prostriedkov.
Tri základné princípy, ktoré treba rišiť:
1.princíp hospodárnosti-výobné faktory
2.princíp rentability,výnosnosti-schopnosť zhodnotiť výrobné stroje
3.princíp finančnej rovnováhy-schopnosť hradiť záväzky veliteľom
Ekonomická samostatnosť podniku vytvára obsah právnej samostatnosti. Podnik ako ekonomický systém je relatívne stály s cieľovým správaním.
Charakteristika ekonomických cieľov podniku:
1.predmetom skúmania ekonomiky podniku sú ekonomické ciele
2.ekonomika podniku skúma dôsledky ekonomických cieľov na ekonomické ciele,ktoré spolu súvisia.
Ciele z technických systémov vyplývajú z vnútorných vlastností. Ekonomický cieľ je spojený zhodnotením ľudí vplyv objektu.Ekonomický cieľ je konkrétny a závisí:
1.od vlastnosti manažmentu a vlastníkov podniku
2.od ekonomického okolia podniku
3.situácia v podniku v akej sa nachádza
Z hľadiska dosiahnutia zisku ide o krátkodobý cieľ. Môže podniku ísť:
Z krátkodobého hľadiska:
1.o prežitie-zisk menej dôležitý, musíme hľadať novú stratégiu pre rozvoj
2.podnik chce dosiahnúť najvýšší bežný zisk
Z dlhodobého hľadiska:
1.dosiahnúť najvyššie tržby-vývoj dopytu,výrobný program, najviac pozícií na trhu-pre ktoré podniky majú vyšší podiel z fixného kapitálu, podniky,ktoré nemôžu predávať svoje výrobky priamo
2.zabezpečenie rastu predaja-takpovediac tržby rastu,ale výroba je zameraná na ušetrenie nákladov, ktoré sú spojené s obehom výrobkov.Dôležitú úlôohu tu zohráva logistika.
Podľa povahy a typu výroby môžeme uplatniť kombináciu týchto možností. Ak má podnik definované svoje poslanie, odbor v ktorom podniká, ak má vymedzené oblasti odnikania a situáciu v akej sa nachádza je potrebné formulovať cieľ. Vždy pôjde o kombinácie cieľov, napr.zisk, zvýšenie podielu na trhu, obmedzenie rizika...

1.ciele musia byť hierarchické
2.kvantifikované
3.reálne
4.vzájomne zladené
Nemôžme aktívne podnikať na trhu a zároveň rozvíjať nové trhy.
Podnikové výrobné faktory
Ekonomika podniku sa zaoberá-racionálnym zvyšovaním výrobných faktorov. Hľadá spôsoby znižovania nákladov na výrobu a rieši ekonomické problémy, ktoré sa týkajú výroby vo všetkých súvislostiach. Existujú 4 typy výrob,.faktorov:
1.potenciálne
2.spotrebuvané
3.ľudské-ide o duševnú telesnú prácu ľudí vo výrobe. Správne ponímanie výrobných faktorov súvisí s plánovaním výroby-prijať správne rozhodnutia. Dlhodobé rozhodovanie súvisí s potencionálnymi faktormi (stroje, zariadenia...).
Strednodobé rozhodovanie súvisí s ľudskými faktormi a krátkodobé roz.súvisí s repetičnými faktormi. Dôležitý problém substitúcie- náhrady jedného faktora druhým. Pri dlhodobom a strednom rozhodovaní nahradiť ľudskú prácu strojmi. Problém substit. Sa týka aj vstupných materiálov.
Schéma väzieb výrobného procesu.

Oblasť

Podnikateľska politika

Na dobu dane výroba oodbyz

Informacie a finančná situacia

Trh kapitalový


Z nadobúdajúcich trohov sú dôležité trhy pre obstarávanie vecných výrobbných faktorov. Odbytový trh-dôležité sú než existujúce trhy a trhy pre plánované typy výrobkov. Nemôžeme vyrábať bez zabezpečenia ostatných činností podniku a najmä ekonomických. Je dôležitá interakcia s trhom kapitálu-špecifickz nadobudajúci trh. Ekonomika fixného kapitálu určuje úspešnosť podnikateľskej aktivity vo vzťahu k nákladom a inováciám výroby a tým zároveň aj k cenám k odbytu, zisku, zv§čšovaniu majetku. Výrobná kapacita:
1.produkčná funkcia
2.výrobná kapacita
3.určenie a využívanie výrobnej kapacity
Podnik rozhoduje o druhu výroby.Základom pre výrobok je informácia o cene výrobku na trhu, či cena pokryje náklady a či daná výroba výrobku ho zaťažuje akými nakladmi. Výrobca rozhoduje o 2 problémoch:
1.aké výrobky vyrábam a v akom množstve
2.akú kombináciu výrobných faktorov použijem
Produkčná funkcia-technolog.vzťah medzi vyrobenýcm množstvom roznych výrobných faktorov. Q=t(A,B,C…..)
Q-max.možný objem výroby,ktorý môže byť vyrobený s daným množstvom výrob.faktorov
Spôsob, ktorým možno meniť objem výstupov je funkciou zmeny absolútnej aj relatívnej hodnoty týchto faktorov.
Problémy:
1.zákon klesajúcich výnosov
2.úspory v rozsahu výroby
P3
Zákon klesajúcich výnosov:
Ide o optimálnu kombináciu výrob. faktorov a musí vychádzať aj z cien vstupov. Musíme brať do úvahy hranice produkčných možnosti, ktoré sa sledujú pomocou prírastkového efektu.
Hraničná produkcia- určitého faktora je prírastok produkcie, ktorá vyplýva z použitia dodatočnej jednotky príslušného faktora. VF stroj- zariadenie, člověk – práca
Ak používame stále väčší počet jednotiek daného VF , pričom množstvo ostatkových faktorov je nezmenené , potom sa dosiahne určitý bod za ktorým postupné pridávanie jenotiek daného faktora zníži hranič. Prírastkov celkového výstupu.




Keď postupne pridávame jednotkz faktora B, tak potom v začiatkoch sa množstvo produkcie prúdko zvyšuje a od BO po B1 sa tiež množstvo zvyšuje, ale menej rýchlo. Zvýšovanie sa zastaví po množstve B1. B1 – optimál. Kombinácia oboch VF – HRANICNZ BOD
Pohľad na optimálnu kombináciu:
1,Krátkodobé hľadisko – považujeme 1 stroj- fixný faktor. Niekoľko pracovníkov – variabil. Faktor – s pridávaním variab. Faktora bude objem výroby rásť až po bod optimál. Kombinácie. Fixný kapitál – nemôžeme meniť, neprejavuje sa jeho změna. V krátkom bodobý ťažko možno meniť technológie …
2-Dlhodobé hľadisko .- objem všetkých VF sa mení tým, že podnik prostredníctvom investícií môže zavádzať nové výr. zariadenia, resp.

technológie.
Úspory z rozsahu produkcie alebo zákona rastúcich výnosov:
-vyžaduje pokles priemer. Nákladov. Vid problém výnosov a efektívnych výnosov.
Produkčná funkcia –teoretický základ ekonomikz. Technológ. Změna umožňuje také zdokonalenie techniky, ktoré – 1. Umožní výrobiť z rovnakých vstupov
1,umožní rovnaké množstvo výroby menšími vstupmi.
Každý podnik má svojú produkčnú funkciu, ktorá závisí predovšetkým od technolog. zmeny, veľkosti kapitálu do kvalifikkácie pracovníkov.
Výrobná kapacita: je určená produkčnou funkciou. Vk je teoretic. Ideálna veličina. Vk vyjadruje výrobmi schopnosť podniku, pričom vždy hovoríme o VK výrobnej jednotky. Vk je maxim. Výr. schopnosť za určitý čas obdobie. Při optimálnom využití daných výr. podmienok – technicka základňa, kvalifikácia, použítý materiál, úroveň, organizácie výroby a práce.
Výrobná jednotka: stroj, výrob. zariadenie, skupina strojov, prevádzka, dielňa, závod.
Časové obdobie – rok, deň, hodina
Rozlišujeme Vk:
1,kapacitu určitej výrobnej jednotky
2,kapacitu výroby určitého výrobku alebo výrobkov určitého výrobného odboru.
Ak výrobná jednotka vyrába len jeden výrobok, kapacity sa rovnajú. V praxi je rozdiel medzi týmito kapacitami. VK jako perspektívna veličina, ktorú sa podnik snaží dosiahnuť. Základnou činnosťou podniku je výrob. činnosť, ktorá je podmienená ekonomickými cieľmi, ktoré majú ekonom. a sociálny rozmer. VýROBNY PROGRAM – počet a množstvo výroby
VYROBNZ PROFIL – s ním sa spája výrobný potenciál.
3 aspekty výrobného profilu:
1,technické podmienky – jako mi umožňujú prospôsobiť sa zmenám trhu alebo inovácie.
2,Organizačno-právne podmienky – jako mi umožňujú prispôsobiť sa zmenám na trhu
3,Technické a organizačné normz – dôležitý výrob. poteciál- Pre podnik je dôležitá schopnosť vytvárať normy.
Výrobnému profilu má zodpovedať určitý výrobný program. Změna výrob. profilu mení výr. program. Změna výrobneho programu sa odráža vo výrob. profile tak, že môže mať nevyužité výrob. zariadenia, alebo potrebujem nové. VK je daná – charakterizovaná funkciou výkonosti zariadenia a určitého času. Výkonosť.
3 základné činitele ovplyvňujúce VK:
1,čas alebo doba, v ktorej prebieha výrobný proces.
2,Technická základňa
3,Počet pracovníkov a ich kvalifikácia
Technická základňa
-kľučový činiteľ výkon výrob. zariadenia – predstavuje max výrobnosť za jednotku času /1 hod/ Do úvahy sa berie : - normovaná kvalita mater. Presné dodržiavanie technológ. Postupu a kvalita výrobku.

Při stanovení výkonu sa vychádz zo štítkového výkonu a má sa vyjadriť v takých výrobkoch v akých sa vyjadruje VK.
-Výkon sa určuje na základe, kapacít, noriem výrobnosti a pracnosti. Jednotky výkonnosti:1 množstvo za hodinu – zodpovedá pojmu tempa odvádzania
2. normihod./hod. – za koľko normohodín práce sa odvedie za 1 hod. v danej výrobnej jednotke.
Kapacitná norma pracnosti- vyjadruje dobu v priebehu ktorej napr. Stroje opracúvajú obrábaný výrobok. Při úplnej automatizácií výroby pracnosť výrobku určujú technické parametre.
Časový fond výrobnej jednotky:
-ekonomický čo najvýhodnejší pracovný režim. Pre výpočet VK je dôležitý efektívný časový fond. Pre efek. Čas. Fonde sa zohľadňujú plánované prestoje, čas na plánovanie opravný a premiestennie strojov a zariadení, ktoré sa uskutočňujú v pracovnej době a s časom na výrobu technolog. nepodarkov. Koeficien plánovaných prestojov a strát 0,90 – 0,95.
Zloženie výrobného plánu: voľba najvhodnejšej výrobnej štruktúry. Při nesúlade s výrobným programom dochádza k poklesu úrovne využívania VK. Proporcie medzi čiastkovými VK výrobných úsekov - je to proces sledovania kapacity vyš. Výrobných liniek, zisťujeme:
1,či sú výrobné jednotky zoradené paralelne – kapacita je súčtom čiastkových kapacít.
2,Či sú zoradené sériovo – kapacita závisí od tzv. hlavného výrobného článku.
Máme výr. jednotiek s rôznorod. Strojovým parkom. Kapacity jednotlivých praovísk majú byť vyrovnané. Celková kapacita je určená hl. výrobným článkom. Kľučové pracovisko – pracovisko s najpracnejšou operáciou. V porovnaní s hl. článkom ostat. Výrobkovej jednotky predstavujú úzke alebo široké profily alebo miesta. Priamo ovplyv. veľkosť VK – tech. základňa
Kapacit. Normy a proporcie
K výrpočtom VK – VK na jeden stroj
-VK na výrob. linku, plochu
-Pomocou kapacit. Normy pracnosti
-Maticovým prepočtom
Základným kapacitným výpočtom je BILANCOV ANIE zdrojov VK – druh výrobného zariadenia
-počet výrobných zariadení
-využiteľný časový fond
Vybilancovanie VK môžem uskutočniť:
1,považujem výrobný program za určenú veličinu a úlohou je zistiť potrebnú VK na jeho zabezpečenie
2,za určenú veličinu považujem VK a hľadáme výrobný program, ktorý zabezpečí optimalné využitie za predpokladu splnenia vymedzených ekonomických cieľov.
Spôsoby zvýšovania VK:
VK nie je nemenná platí, že progresívna změna niektorého činiteľa, napr. Zvýšenie kvalifikácie pracovníkov alebo rozšírenie strojového parku, organizačné zmeny. Zmeny VK môžu byť spojené:
1,s investíciami vloženými do daného výr.

systému
2,dôsledkom neinvestičných opatrení- VýSLEDOK RACIONALIZAčNýCH OPATRENí
Týka sa to oblasti organizácie výrobného procesu, ktoré umožní zvýšiť VK.
Využívanie VK:
Je funkciou skutočnej alebo plánovanej výkonnosti za jednotku času, tj. aj využiteľnéhoa skutočného času. Sledujeme stupeň využitia kapacity a rozdiel medzi plánovanou a skutočnou kapacitou vyjadruje nerovnovážny stav medzi vlastnosťami yákl. VF a ďalšími faktormi. Rozdiel medzi Vk a jej využítím predstavuje kapacitnú rezervu. Máme k dispozícií priestor na uskutočnenie zásahov do tejto oblasti. Využitie rezerv bude rásť, tak jako sa bude vyrovnávať rovnováha medzi zákaldnámi činiteľmi VK. Produkčná funkcia predpokladá úplné využitie v všetkých VF. Platí – celkové priemerné výrobné náklady při úplnom využití sú minimálne. Nevyužiteľnosť kapacity vyvoláva rast priemerných nákladov. – zhoršenie HV. Kapacitná rezerva – množstvo, ktoré by sme mohli vyrobiť najviac při úplnom využití.
Sleduje sa: 1. Časové využitie- tj. sledujeme využiteľnosťčasového fondu. Je to koeficient, ktorého hodnota by sa mala rovnať =1 alebo probližne. Príčinou môže byť pomalosť strojov, dlhodobosť opráv. Príčiny nevyužitia času: 1 nečinnosť strojov a zariadení 2. Pomalosť strojov 3. Dlhá doba opráv 4 nízka smennosť 5. Stála disciplína 2. Využitie výkonu – hodnota =1 Rezervy vznikajú v oblasti: 1. Kvality stroja 2. Výbavenosť nástrojmi 3. Kvalifikácia
3. celkové využívanie – podnik musí pružne reagovať na zmeny trhu a to do určitej miery umožňujú nevyužit. VK v podobe rezerv.
P4
IM A JEHO ZAKLADNY CHARAKTER
Výrobné faktory, prejav v oblasti inform. systémov v podniku:
1. Evidencia- finančné a manažérske účtovníctvo
FU – poskytovanie informácií verejnosti, existujú 3 výkazy: - súvaha – výkaz ziskov a strát – výkaz cash flow/ peň. toky/
MU – informácie slúžia pre rozhodovanie napr. o zak. nových výr. o cene výrobku,
- oblasť vnútropodnikových informácií :
- nákladové účtovníctvo
- rozpočtovníctvo
- kalkulácie
- operatívna evidencia
- plánovanie
- technicko hospod. Normy
Ekonomické veličiny: -stanové -tokové
-Majme tok podniku: -investičný -potenciálne výr. faktory -obežný -spotrebovavaný
-pracovníci
-Stanové veličiny: -hodnota inves. majetku
- pracovníci – sledujem evidenčný stav alebo počet
Výr. faktor /pracovníci/ v účtovníctve nie je možné kvalifikovať, ich hodnota môže sa prejaviť napr.

v dobram mene podniku / spája sa s trhovou hodnotou podniku / v prípade záujmu veriteľov
- stav majetku je vzj. V súlade na strane aktív
Tokové veličiny: - invest. majetok -odpisy
- obežný majetok – spotreba materiálu - pracovníci – mzdy a platy
informácie získame z výkazu ziskov a strát
3. Investičný majetok :
a, štruktúra
b, reprodukčný proces – opotrebenie
c, amortizácia
- ročný odpis: - vstupná cena
- živnosť
- metódy odpisovania
d, viazanosť peň. prostriedkov
Obežný majetok:
a, kolobeh
b, viazanosť peň. prostriedkov – výška zásob
c, spotreba mat. d, efektivne vzužívanie – obratovosť
Pracovníci:
a, štruktúra a počet pracovníkov
b, vzužívanie – prac. čas. extenzívne využív.
-výkon –intenzívne využivanie, dôležitý 1. ukazovateľ-produktivita
c, odmeňovanie – mzdy, lpaty
IM – dlhodobý majetok: -základňa podniku
-to čo podnik má
-mam na strane aktív, inf. o tom čo podnik vlastní
IM rozlišujeme: - hmotný IM
-hnuteľný a nehnuteľný IM: stroje prac. prostriedky, licencie projekty
-finančný IM- dlhodobý ako fin. investicie- cenné papiere
Štruktúra IM:
1. funkčná – sledovanie pomeru medzi A/stroje/ a P/budovy/
- z pohľadu ekonomiky cenná je tá časť, kt. umož. Rast množstva výroby a rast produktivity práce
2. technologická -2pohľady: a, stupeň špecializácie
b, stupeň mechanizácie a automatizácie, ide o tech. úroveň daných pracovných strojov c, stupeň substitúcie práce- úplná automatizácia, porovnáva tech. uroveň stroja so špičkovou svetovou urovňou
3. nerova štruktúra – sleduje sa počet skupín strojov a zariadení, získa informácie o stupni opotrebiteľnosti stroja
-je dôležité brať do úvahy veľkosť podniku-rôzne prístupy
rozhodne či ho zaradí do obežného
Reprodukčný proces
– súvisí s možnosťou investovania
- súčasťou sú čiastkové procesy, opotrebenie, odpisovanie, obnova
- z ekon. Hľadiska zab. produkciu IM, môže ísť o zúženú, jednoduchú a rozšírenú
-zúžená- ak pokračuje nové obdobie ďalej s 90
-jednoduchá- ak obnoveným napóm. Na 100
-rozšírená- ak ob. Že zak. bude mať vyššiu hodnotu ako pôvodnú
-so stratou súvisí opotrebenie –fyzické /vecné/ vyvolané vplyvom požadovaného zak. doba použitia sa zväčšuje opravou, ale s každou opr. Zvýšia sa N na poravu a zároveň je treba rátať s problémom inflácie.

– sledujeme absolútny rast prevádzkových N, súvisiace s činnosťou str. zariadenia
- ekonomické / morálne/ vyvolané vplyvom, zapríčiňujú zastarávanie, nízku výkonnosť stroja
Amortizácia- odpisovanie
Odpisy- vyjadrujú hodnotu opotrebenia IM, reprodukčnom procese za určité obdobie
Exist. Odpisov za viacero období = oprávky
- pri odpisoch sa zníži hodnota majetku a postupne sa dostáva do ceny výrobku
- sú významom nákladovou položkou, kt. ovplyvňuje výšku celku N a tým aj výšku zisku
-odpisy zabezpečujú zdroje na financovanie reprodukcie majetku a tu sa žiada, aby s týmito zdrojmi podnik rozumne hospodáril
- v trhovej ekonomike- dôležitý vzťah odpis dane z príjmov. Odpisy znižujú základ dane a stým súvisí aj určitý daňový efekt tzv. tiché rezervy
-dôležité je aký podnik mal zavedenú vhodnú politiku
- 2základné koncepcie:
1, vyžaduje, aby sa čo najpresnejšie vyjadrovali: -stručný priebeh – rozsah opotrebenia majetku
2, aby sa čo v najkratšej dobe mohla odpísať zložka majetku bez ohľadu na skutočný stupeň opotrebenia
- výska ročných odpisov vyplýva zo zvolenej odpisovej politike, je daná: - vstupná cena- možnosť investovania kapitálu


A P
Potreby / majetok/ zdroje
-investičná oblasť -kapitálová oblasť
/do majetku/ z aspektu fin. prostriedkov
-platobná oblasť
/množstvo peňazí, kt.
máme priamo
k dispozícii, alebo
peniaze, kt. máme z
banky/

-investovanie kapitálu vytvára N 3 druhov:
1, úroky z cudzieho kapitálu
2, znižovanie hodnoty / odpisy/
3, riziko - finančné
- výrobné
- odbytové
-odpisy IM závisia od 2 skutočnností:
a, objem a štruktúra IM a jeho reprodukcia
b, od trhových podmienok
-odpisy, kt. sú súč.

Ceny výrobku, či sú uznané alebo nie
-dôležitý spôsob nadobudnutia IM:
- kúpou, vlastnou činnosťou
- darovaním
- prevodom
- finančný lízing
-vždy nás zaujíma vstupná cena
-východisko návratnosti uvolneného kapitálu
VC- obstarávacia cena- faktúrovaná cena, odpisy z tejto ceny majú nevýhodu že nereagujú na pohyb cien v priebehu odpisovania, v skutočnosti môže nastať to, že keď ceny stroja klesajú, tak uskutočnené odpisy môžu byť väčšie
- reprodukčná cena
- súčastná trhová cena daného IM
- vlastné náklady
- ak výroba vo vlastnej réžii
- priame a nepriame N, dlhodobý IM
-všetky 3 VC znížené o uskutočnené odpisy tzv. oprávky sa = zostatková cena / účtová/
-finančný lízing
- užívateľ neodpisuje daný stroj, ak platí
nájom
- fixné N, kt. musí pravidelne platiť
-platby za prenájom –vyššie ako odpisy
-pri FL sú potrebné prepočty založené na porovnávaní výdavkov a výdavkov, ktoré súvisia s úverom
VIAZANOSŤ FIN. PROSTRIEDKOV PODNIKU
Účinnosť Ú = Q/IM Q – objem výroby (sk)
IM – hlavne hmotný v obstaravacej cene
Koľko korún z tržieb pripadá na 1 Sk IM
Stupeň odpisovania IM:
QS = IMZC/IMOC IMZC – v zostatkovej cene
IMOC – v obstarávacej cene
Qs < 1 – má byť. Čím je nižšia – získame informáciu že majetok je tým viac odpísaný. IM je starší.
Účinnosť(využitie) nového IM :
∆Ú = ∆Q/∆IM - prívlastkový ukazovateľ účinnosti
∆ - prírastok
Nízky stupeň účinnosti majetku sa prejavuje i v malom obrate. Vedie to k riziku morálneho opotrebenia strojov a zar.Využitie strojov a zar. sa vyjadruje ukazovateľmi využitia výrobnej kapacity.
OBEŽNÝ MAJETOK
výrobnej 2.) nedokončenej 3.) hotovej výroby)
- v peňažnej forme (pohľadávky, peniaze v hotovosti alebo na účte)
- je v neustálom pohybe .Obieha zpenažnej formy cez zásoby po ich predaj a zasa peňažná forma= PODSTATA KOLOBEHU OM.
PREVÁDZKOVÝ CYKLUS AKTÍV OM:
PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY


POHĽADÁVKY MATERIÁL

HOTOVÉ VÝROBKY


POHĽADÁVKY- právny nárok podniku na očakávané platby za predané výrobky.
Poznáme : - krátkodobé (do 1. roka)
- dlhodobé (nad 1. rok)
Zásoby : - materiálové
- pohonné hmoty
- palivá
- obaly
- náhradné diely
MATERIÁL
- obstarávanie zásob- je spojené s výdavkami – mení sa štruktúra majetku
- kapacita skladov – množstvo zásob je obmedzené veľkosťou skladov, plochou a priestorom skladu.
- výdaj zásob – je usmernený pravidlami LIFO a FIFO
LIFO – postupne sa vydáva mat. nakúpený najneskoršie
FIFO - postupne sa vydáva mat. nakúpený najskôr
- dodaním hotových výrobkov – zásoby sa menia na pohľadávky a výrobca získa hotovosť vtedy, ked ju inkasuje. Vzrast finančného majetku.
- udržiavanie stavu zasob skladu – medzi max.

a min.
sklad udržiavame tak aby sme boli schopní vybaviť nečakané objednávky
- tovar na ceste – vyfakturovaný ale nezaplatený
Finančný obežný majetok : - kratkodobý – vyznačuje sa vysokou likviditou a bezprostrednou obchodovatelnostou.Patrí tu okrem hotovosti a BÚ aj krátkodobý fin. majetok.
- ostatný obežný majetok – patrí tu aj drobný IM.
VIAZANOSŤ PEŇAŽNÝCH PROSTRIEDKOV:
- súvisí s vecnou formou tohto majetku—so zásobami
- optimalizujeme ju normovaním pomocou normatívov
Normatív zásob – v korunach vyjadrené množstvo , ktoré v priemere má byť viazané v príslušnej forme zásob.
Normatív výrobných zásob – pri vysokej úrokovej miere.

Zásoby vyvolávajú náklady v súvislosti s obstarávaním , skladovaním , udržiavaním.
Používajú sa pri výpočte najdôležitejších druhov zásob.
FAKTORY POSOBIACE NA VÝŠKU ZÁSOB:
1.)Zväčšujú – nahodné výkyvy v dodávkach , zmeny plánu –zmena potrieb materiálu , deficit niektorých druhov mat.
2.) Znižujú – nadostatok skladovacich priestorov znižuju kvalitu zásob v dosledku dlhodobých skladovacich nakladov na skladovanie.
Sučastou čas.noriem:dodavkovy cyklus poistná zásoba technologicka zásoba,
V pripade poruch v dodavkach mat.poistan sasoba služi ako rezerva.
Zasoby nedokoncenej výroby:
predmety ktore opustili sklad vyrob.zasob vratane polotovarov vlastnej vyroby.Zakladne faktory ovplivnujuce výrobu nekončenej výroby:
- objem a sortiment výroby
- vlastne naklady a vyrobky
- dlžka vyrobneho cyklu
- sposob nastavenia nakladov
Priemerne vlastne naklady:
-na denne množstvo dokončenych vyrobkov
-dlžku vyrobneho cyklu, koeficient narastania nakladov
Časova norma: zavisi od dlžky odbytu cyklu a do času na pripravu vyexpedovania vyrobkov
Zrychlovanie obratu OM:
problem efektivneho využivaniamajetku s cielom znižovania jeho viazanost.
Charakteristiky:1, doba obratu OM – doba ktoru potrbujeme na uzvretie jedneho kolobehu.Čim je kratšia tým je rychlejši obrat tym je jeho potreba v podniku nižšia.
2,Počet obratok- kolkokrat za 1 rok uskutočni kolobeh OM
3,koeficient viazanosti – kolko OM podnik viaže na 1 SK realizovanej vyroby.
Možnosti zvysenia obratu OM:
1,zasoby materialu – zavisi od priebežnej boby vyroby
-rychlost, pohotovost a spolahlivost dodavok objednaneho materialu
2,Zasoby paliva – plyn a elekrina – nevytvaraju sa zasoby
3,Drobny IM – je potrrebne ho mat v nutnom rozsahu, pričom sa treba riadit zasadou že nie sme taky bohaty aby sme si mohli kupovat lacne veci
4.)Zasoby nedoncenej vyroby – dolezite su vyrobne naklady na vyrobok
Zasoby hotovych vyrobkov – nemaju byt väčšie ako na 3 dni, vyšia vyška – odbytove problemy
5,Zasoby tovaru – Kvalita planu odbytu, požiadavky na nakup tovaru od odberatelov
6,Naklady buducich obdobi – vyplivaju z rozpozčtov nakladou ktore sa tykaju vyvoja nových vyrobkov a pripravy vyroby
SPOTREBA MATERIALU :
Rozlišit či ide o: 1, normovany material – spoptreba je určena normalnej spotreby
2, nenormovany mat. – jeho spotreba sa ma normoavat alebo nie je učelne ju normovať.
Normy spotreby určuju množstvo mat. potrebneho k zhotoveniu vyrobkov. Je to sučet čistej hmotnosti vyrobku, hmotnosti odpadu a strat materialu.Sleduje sa vyrobna spotreba- okrem mat.ide o paliva energiu, vyrobne služby.
Pozname:
a.) Priamu (technolog.) spoptrebu-dolna hraniaca je reprezentovana spotrebou zvyšenou o určite obraty. Znižovanie mernej spoteby je realne do dolnej hranice. Uplatnenie racionalizacie vyroby
b.) Nepriamu spotrebu – nemožeme ju jednoznačne prisudit k určitemu vyrobku
Metody stanovenia spotreby mat.:
1,Metoda priameho vypočtu – pri využ.roznych materialov použiva maticovy vypočet
2,Indexna metoda – vychadza z minimalnej spotreby mat. , ktora je upravena o vplyv vybraných faktorov pomocou indexu
PRACOVNICI:
Práca – Produktivna - vytvara užitkove hodnoty
- Neproduktivna – vyraba nepotrebne vyr.,nepodarky
Z hľadiska Produktivity je práca – Zhmotnena – obsiahnuta v pridanej hodnote vyrobku
- Živá – práca vynaložená vo výrobnom procese
Z hľadiska Námahy a Aktivity je – fyzická
- duševná
Dnes duševná práca nadobúda veľký význam.Nemožno ju stotožniť s tvorivou prácou.Je potrebné zachovat spravne proporcie medzi jednotlivymi kategóriami zamestnancov.
THP režijní robotníci
THPV súčasnosti : 1: 0,75:2,75 =THP
Počet THP je potrebné členiť aspoň na skupinu
- skutočných technikov
- správnych pracovníkov
- ostatných(zásobovanie , odbyt, účtarne)
Pri RR je potrebné ich počty optimalizovat s ohľadom na ich max. využitie. Počet VR je usmerňovaný normami práce – Výkonové normy :výkonová notma času a množstva
P6
1N/ hod –objem živej práce, ktorý môže byť vykonaný na 1 pracovných hodín za určitých technických, technologických a organizačných podmienok.
Koeficient plnenie noriem = N hod/ hod
N hod- množstvo vykonanej práce
Hod – doba vykonania práce
Pracovné hodiny=ĺN hod/ koef. plánovania noriem
Normy obsluhy: vymedzujú počet strojov: - pri individuálnej norme obsluhy- týka sa počtu strojov obsluhujúcich 1. pracovníkom.
-kolektívnej obsluhe- koľko pracovníkov má pracovať v danom útvare.
URČENIE MNOŽSTVA MANAŽÉROV:
Využitie pracovníkov:
A, externých- využitie pracovného času(30-60%)
Príčinou nevyužitia prac. doby sú riadiaci pracovníci.

Podnik sa vytvára pracovné miesta, ktoré sú zdrojom ponuky pracovných príležitosti
na trhu práce. Pracovné miesto: je využívanie zamestnancov v pracovnej dobe ktorej trvanie je určené všeobecnými predpismi. Najlepšie využívanie výrobnej kapacity si vyžaduje striedanie zamestnancov v smenách. Pri dvojsmennosti zvýšim počet pracovníkov. Sleduje sa koeficient smennosti.
Merná spotreba pracovného času: spotreba na jednotku dosiahnutého výsledku.
Súhrnná merná spotreba prac. času (prácnosť výroby)
Využiteľný časový fond pracovísk: Efp= Dv.H
Dv- počet využiteľných dní v roku
H –počet hodín v prac. dni
Využiteľný časový fond stroja: Efs= (Dv- Dop -Don).H
Dop- počet dní v roku na plánovanie opravy a údržby
Don- počet dní v roku na neplánované opravy
Časový fond pracovníkov: Efr= (Dv- DA -DD).H

DA – neplánovaná absencia
DD- dovolenka pracovníka
Držiteľ pracovného miesta- na každom prac. mieste v priebehu roka je potrebné urobiť 3 až 5 inovačných zlepšení. Ak sa to nedosiahne potom je odporúčanie zrušiť prac. miesto.
B, Intenzívne- výkonové
Cieľom každého podniku je vykázať čo najvyššiu produktivitu práce. Produktivita práce má veky vplyv na veľkosť podnikových zdrojov. Rozdiel medzi vyspelými a zaostávajúcimi ekonomikami pri rovnakom objeme zdrojov- rozdiel je v produktivite práce.
Existuje produktivita práce:
A, spoločenská produktivita práce – makroekonomické hľadiská
-objem vyrobenej produkcie, ktorý pripadá na celú prácu obsiahnutú vo výrobkoch.
B, produktivita živej práce-(výrobnosť, účinnosť,..)
Zvýšená produktivita práce- tj. Väčší objem výroby za kratší čas s menším množstvom práce bez zníženia kvality.
Priamy ukazovateľ prod. práce: Q/t
Nepriamy ukazovateľ: PP= t/Q
Z hľadiska času hovoríme o ročnej , mesačnej produktivite práce a merítkom je vtedy priemerný ročný evidenčný stav alebo priemerný mesační evidenčný stav. Rozlišujeme – denné alebo smerovú prod. práce, kde sa zohľadňuje počet dní alebo smien. Hodinová produk. práce- prechádza z počtu odprac. hodín.
Množstvo výrobkov Q :vyjadruje v naturálnych jednotkách (kg), pracovných jednotkách N hod, hodnotových (koruny, tržba). Vývoj tj. dynamika produktivity práce- sleduje sa pomocou indexov.
INDEX –Súhrny- premenlivého zloženia
-stáleho zloženia
Q/P=Q/IM*IM/P Q/IM- účinnosť
Produktivita práce- je výsledkom komplexného zdokonaľovania
-skladá sa 4. faktorov:
1, zdokonaľovanie techniky a technológie výroby
2, zdok.

metód organizácie a riadenia výroby
3, zvyšovanie kvality ľudského činiteľa
4, vytvorenie priaznivej motivácie a aktivizujúcej atmosféry v podniku.
Je nevyhnutá zladenosť a nevyhnutnosť jednotlivých faktorov.
Kvalifikácia: určitá úroveň vzdelávania, je podmienka flexibility pracovníka na meniace sa podmienky, uspokojenie a radosť z práce.
Faktory ovplyvňujúce rast produktivity práce 1, prácnosť výroby- nepriamo úmerný vzťah medzi prácnosťou a produktivitou práce.
2, zmena sortimentu výrobkov- orientácia na výrobky, ktoré nesú menši podiel živej práce.
3, dokonalejšie využívanie prac. doby
4, zlepšenie kvalitatívnej štruktúry pracovníkov- rastúca kvalifikácia- klesajúci podiel živej práce.
5, zlepšenie funkčnej štruktúry investičného majetku
6, zlepšenie kvantitatívnej a kvalitatívnej stránky využitia materiálu.
Odmeňovanie: súvisí s cenou práce- súhrn nákladov zamestnávateľa ktoré v zmysle záväzkov vynakladá na svojho zamestnanca. Trh nezaujíma skutočné výdaje ani fyzické úsilie pracovníka, ani pracovná doba vynaložená v podniku na výrobu. Príjmy podniku závisia od vzťahu ponuka –dopyt a s oceňovaním na trhu t.j. uvedené tvrdenia sa prenesú do osobných dôchodkov pracovníkov, ktoré sú určované celkovými príjmami, ktoré podnik získal na trhu a nie skutočné vynaloženými výdajmi.
Odmena za prácu vždy závisí od toho, aké príji získal podnik pri predaji. Mzda- odmena za prácu. Plat- mzda za určité časové obdobie.
Mzda je určená dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Maximálne mzdy- v určitom odvetví určí ministerstvo v snahe zabrániť vysokému nárastu miezd- inflácia. Minimálna mzda: určovaná štátom. Jej úlohou je zabezpečiť minimálnu životnú úroveň zamestnanca. Mzda je súčasťou pridanej hodnoty t.j. prejavuje sa v jej cene výrobku. Vyššie mzdy pri nezamenenej produktivite práce majú za následok vyššie ceny- prejav inflácie. LEGISLATÍVNE NORMY – zákon o mzde
- zákon o všeobecnej zdravotnej poisťovni a odvodov do fondov zamestannosti
- zákonník práce.

FORMY MZDY: 1. základná forma: časová mzda, úkolová mzda, kombinovaná mzda
2. doplnkové formy: prémie, odmeny, prípatky ku mzde, osobné ohodnotenie pracovníkov
Časová mzda – hrubá mzda/HM/ - pozostáva zo základnej mzdy +náhradná mzda
Čistá mzda – hrubá mzda –odvody do fondov – preddavok na dani zo mzdy.
CHARAKTERISTIKA NáKLADOV PODNIKU:priebeh nákladov podnikateľským procesom. Vstup – nákladové prvky
Transformácia vstup/výstup – útvary, miesto vzniku N, zodpovednosť
V rámci účelového členenia – činnosti, procesy, aktivity, čiastkové výkony.
Výstup- finálne výkony
ČLENENIE NÁKLADOV – z aspektu 1.využívame pre riadenie podnik. procesu. Druhové – účelové – riadenie hospodárnosti. Podľa zodpovednosti za ich vznik – riadenie hospodárnosti a efektívnosti. Kalkulačné – riadenie hospodárnosti a skupín rozhnodovacích úloh. 2. využívame pre rozhodovanie o buducich variantných reišeniach. Podľa závislosti od objemu výkonov – sa prelína s kalkulačným členením N.
ČLENENIE NáKLADOV: 1. druhové – prvotné
2.

účelové – a/ 2 druhy činnosti – výrobné , pomocné a oblslužné
b/ pre riadenie hospodárnosti
3. zodpovednosť – vzťah ku konkrétnym vnútropodnikovým útvarom. a/ rozčlenenie – miesto a zodpovednosť za vznik 6. základ. Typov: nákladové, investicné, výnosové, výdavkové
b/ spojenie
4. kalkulačné – zvláštny typ účelového členenia
a/ priame – ide o pochopenie výpočtovo-technických postupov na určenie nákladov
b/ nepriame – itej jednotky
5. v závislosti od množstva výroby a predaja – a/ variabilné b/ fixné
ZáKLADNA CHARAKTERISTIKA DRUHOVéHO ČLENENIA NáKLADOV
ZáKLADNA CHARAKTERISTIKA DRUHOVéHO ČLENENIA NáKLADOV
Základné druhy nákladov – spotreba mater., spotreba a použitie externých prác a služieb, mzdové a ostatné osobné náklady, odpisy IM, finančné náklady. Sú tam- 1. prevádzkové N
2.finančné N
3. mimoriadne N
Význam druhov členenia nákladov: 1. predpoklad zabezpečenia proporcií medzi potrebou výr. faktorova ich zdrojmi. Zabezpečenie racionál. Proporcií je prvý predpoklad racionál. Uskutočnenia výr. procesu a presadenia zásady hospodárnosti. Ak sa nadodrží proporcionalita. a/ výrobný proces je znemožnený. b/ zbytočne vynaložené a viazané prostriedky
2. umožňuje zhrňovanie údajov- je potrebná pre riadenie na vyšších úrovniach. V rámci makroúrovne sa spracuvajú národnohospodárske ukazovatele.
3. je dôležité pre vnútropodnikové riadenie – pre zabezpečenie činnosti jenotl. Stredísk.
4. je využ. V účtovníctve. Je východiskom pre vyjadrenie nákladov podniku. Vzniká z hľadiska problému – medzi A u druhjovom členení a výkonmi existuje čas nesúlad, ktorý sa upravuje o zmenu zostatku časového rozlíšenia nákladov.
Poznáme: a/ náklady buducích období – výdavky súvisia s výkonmi až v nasledujúcom období. Táto skupina A vyžaduje dodatočnú formu financovania spravidla z úverov.
b/ výdavky budúcich období – súvisia s tvorbou rezerv, napr. rezerva na neperiodické opravy, na dodatočné opravy v záručnej době, na úroky z úverov.
ŠTťRUKTúRA DRUHOVEHO ĆLENENIA NáKLADOV: Čím je vyššia technická úroveň zariadení, tým sa mzdové a ostat. Osob. N znižujú a rastie vecná zložka nákladov.
Nevýhoda druhového členenia N : neumožňuje zistiť koľko nás stojí výroba jedného výrobku, hlavne kde vyrábam niekoľko druhov výrobkov.
CHARAKTERISTIKA KALKULACNEHO CLENENIA NáKLADOV: Pomocou tohoto triedenia môžem odpovedať na otázky:
1. vyrobiť či kúpiť výrobok
2. preferovať alebo útlmiť výrobu konkrét. Výrobku
3. zrušiť alebo zaviesť výrobu určit.

Sortimentu
V podniku máme: a/ kalkulovateľné N
b/ nekalkulovateľné N rôzne druhy škôd, určité straty…
Předmět kalkulácie – je určený kalkulačnou jednotkou. Ňou je bud jeden výrobok alebo niekoľko drobných výrobkov, jedna zákazka, při sériovej výrobe je to séria. Je to aj kalkulované množstvo – počet, homotnosť výkonu pre ktoré zisťujeme vlastné A naraz.
NOVE TRENDY KALKULOVANIA – na objednávku mat., za jeho prevzatie , na logistic. Operáciu, na zoradovanie strojov, na kontrolu kvality. Je tu určitá aktivita.
Z hľadiska časového rozlišujeme:
a/ predbežné kalkulácie – 1. prepočtová kalkulácia – před návrhom výrobku
2. plánová kalkulácia – vystupuje vo funkcií VP ceny, na min. ročnú platnosť
3. operatívna kalkulácia – vyplývajú z nej úlohy pre strediska
b/ výsledná kalkulácia – podchýtavá skutočný stav. Tvorí funkciu konečnej kontroly všetkých druhov predbež. Kalkulácií. Aj v PK a VK sa musia používať rovnaké metody a postupy výpočtu. VYPOCTY A POSTUPY:
Kalkulačný vzorec: 1. priamy mat.
2. priame mzdy
3. ostastné priame N
4.výrobná réžia technologická
5. výrobná réžia všeobecná
∑1-5=6. vlastné náklady výríoby
7. zásobovacia a správna réžia
∑6+7=8.vlastné náklady výkonu
9. odbytová réžia.
∑8+9=10. úplné vlastné náklady výkonu
Predbežná kalkulácia – vychádza z kalkulač. Údajov minul. Obdobia, kde sa výroba opakuje. Preberá informácie o nákladoch už vyrábaných výrobkov, tj. vychádzam z predbežnej kalkulácie predchádzajúceho obdobia. Musim zistiť či nedôjde ku zmene v pouižívaní mat. alebo ku zmenám v spotrebe mat. alebo v technolog. postupe.
Režijne náklady – súvisiace so zabezpčč. Výro. Procesu jako celku. Prevezme sa z rozpočtu prísluš. Výr. útvaru.
TECHNIKA URCENIA REžIJNYCH NáKLADOV NA ICH KALKUL JEDNICU:
Při priradovaní je dôležité určiť rozvrhová základňa s tým, že prvé využíva prarížkovú techniku kalkulovania. Pomocou režijnej sadzby. Rs= R/Zf
Rs=R/q Rs=R/OH R – celkový objem nepriamych nákladov. Zf- rozvrhová základna – množstvo výroby na odpracované hodiny.
Nepriame náklady na kalkul. Základňu
Nui=Rs *ti/qi Nni=Rs*SHi
ti – oprac. Hodiny
qi – množstvo i-tého výrobku
SHi – strojové hodiny
Režijný koeficient. Rk=R/Z R – objem nepriam. N
Z -. Základ´ňa vo finančných jednotkách
Nni´=Npi*Rk Npi- priame A itého výrobku
Režijná prirážka v % Rr=R/Z *100
Nni=RP/100*Zi/qi
Režijné náklady sú nepriamými nákladmy – je dôležité podľa jednotl. Druhov režíí rozlíšiť jednotl. Rozvhové základne
Do priamych nákladov patria:
a/ jednicové N – tie ktoré sú priamo vyvolané jednotkou výkonu
b/ časť režij. N – technolog.

výrobná réžia.
Kalkulačné členenie sa využíva v prípadoch, kde vyrábam niekoľko druhov výrobkov s tým, že ten istý druh nákladov môže mať rôzne určenie. MZDOVE NáKLADY:
- mzdy pomoc. Robot. – výrob. Réžia
- mzdy vedenia – správna réžia
- mzudy hl. robotníkov – priame mzdy
Rozlišuje sa: 1. statická kalkul. – ktorá sa v priebehu určetého obdobia nemení
2. dynamická kalkul. – ktorá vymedzuje kalk. Položky podľa jednot. Stupňov využitia kapacít.
Při kalkulovaní rozlišujeme kalkulácie:
1. úplných nákladov – pracujeme so všetkými položkami kalkulačného vzorca
2. čiastkových nákladov – využíva aj pohľad na fixné a variabilné náklady. CHARAKTERISTIKA TRIEDENIA NáKLADOV ZOHľADNUJúCICH ZMENU MNOžSTVA VýROBY ALEBO PREDAJA.
Ďalšie kategorie nákladov:
1. celkové A – náklady vynaložené na celý objem produkcie
2. priemerné A – na jednotku výroby
3. prírastkové A – a/ celkové prírastkové náklady
b/ priemerné prírastkové náklady označuijú sa hraničné marginálne náklady – sú vyvolané prírastkom výroby o jednu jednotku – séria, dávk
4. alternatívne A – oportunitné, príležitostné A – predstavujú ušly zisk z neuskutočnenia iných alternatív.
VARIABILNE NAKLADY A FIXNE NAKLADY:
1. Variabilné náklady – premenlivé, pružné, závislé, menia sa při zmene vyrábaného množstva, súviasia s výrobou každej jednice a kde sa zastaví výroba sú nulové
Zahrňujú sa jednicové A a časť režij. Nákladov. Z hľadiska rozlišenia: koeficien reakcie – môžeme vymedziť 2. skupiny variabilných nákladov. 1. proporcionálne – lineráne závislé od zmnien..2. neproporcionálne – nelineárne závislé od zmien. a/ progresívne
b/ degresívne
c/ regresívne
Celkové var. Náklady so zmenou vyrábaného množstva sa menia. Priemerne náklady na každú jednicu zostávajú bež zmien až do prípadnej zmeny noriem alebo vyrábaného množstva.
2. Fixné náklady – stále, pevné, nepružné
Sú označované jako kapacitné náklady. Sú spojené s výrobnou kapacitou – výrob. Schopnosťou Celkové fixné N sa nemenia v rámci určit. Množstva výroby. Fixné náklady na jednotku sa s rastom množstva výroby zvyšujú. S rastom technic. Úrovne výroby sa ich podiel zvyšuje. Zákon zhormadnenia výroby – náklady na 1 kus tým viac sa znižia, čím väčší počet kusov sa vyrobí. Z hľadiska ich opvlyvnitreľnosti poznáme 2.skupiny fixných nákladov:
1. jednorázové náklady – súvisia s realizáciou investič. Rozhodnutia. Vynaložíme ich před zahajením transformačného procesu. Sú to utopené fixné náklady. Ich výšku v priebehu výr. procesu nemožno ovplyvniť.
2. tie ktoré zaabezpečujú kapacitné podmienky výr. procesu. – rozlišujeme 1 a 2 v rámci relevantnéhorozmedzia využitia výr. kapacít.

Ak vznikne požiadavka rozšíriť výr. kapacitu, tak fixné náklady sa menia skokom – variabilné náklady sa tiež menia.
PRIEBEH PROPORCIONÁLNYCH, FIXNÝCH A CELKOVÝCH NÁKLADOV:






VN
FN


PRIEBEH PRIEMERNÝCH NÁKLADOV:




VN




S rastom množstva, FN postupne klesajú na jednotku. VN na jednotku sú konštatné. Výška N je obmedzená predvýrob. Etapami. Z krátkodobého hľadiska rozlišujeme vždy fixné a variabilné N – sú peňažnými vyjadrení spotreby VF. Z dlhodobého hľadiska – neexistujú FN, ale všetky náklady sa javia jako variabilné. Priebehy nákladov sledujú pomcou náklad. Funkcií: N=F+vj*q=F+V
OPTIMALNA HOSPODARNOST: VN aj FN sa prajavujú súčasne, preto sa označujú jako zmiešané náklady. Ide o náklady semivariabilné.
FN vyvolávajú efekt z degresie – rastie množstvo a ich podiel na jednotku klesá.















/0-Xl/ podporporcionálne náklady – vyvolávajú efekt z degresie
/X1-X3/ proporcionálny priebeh nákladov – žiadny efekt.
/X3-X4/ nadproporcionálny priebeh nákladov – efekt z progresie.Sledovaním a a ń môžeme zistiť optimal. Hospodárnosť to je ten bod v ktom sa ń=a
Ak ńAk ń>n – hospodárnosť klesá a priemerne náklady rastú
Dané pravidlo má všeobecnú platnosť:
VZťAHY MEDZI ZáKLADNýMI EKONOMICKýMI VELIčINAMI
Sledujeme priebeh tokových ekonomických veličín: výnosy, tržby, cena, náklady, zisk
Základ. Charakteristika vzťahov pomocou metody analýzy kritic. Hodnoty.
Kritický bod – bod zvratu- bod zisku- rentabilita- rovnovážny bod- nulový bod- hranicný bod.
CHARAKTERISTIKA KRITICKéHO BODU PŘI NEMENNEJ CENE A LINEáR VýVOJI NáKLADOV:

T, N, Z V=C*q




Nf


q
Po dosiahnutí Bz vzniká zisk, ktorý při nemennej cene a proporcionál nákladov je tým vyšší čím viac výrobkov vyrábame alebo predávame.
Pre bezrizikovú hosp- situáciu v podniku by qkr nemalo presahovať 50% reálne predajného množstva.

Bod kritický by sa mal čo najviac približovať k súradnici „y“. Podiel nie je tak citlivý na výkyvy trhu. V krit. bode sú FN uhradené. Při úhrade nejdo o to koľko ktorý výrobca prináša zisk, ale ido o to celý výrobok hlavne prispel na úhradu FN. Kde niektorý výrobok je potrebný na uspokojenie dopytu ale nechce o tento výrobok podnik príjsť, potom stačí aby uhradil FN a výsledný zisk musia ôriniesť ostatné výrobky. VN majú byť čo najpresnejšie určené.
BOD ZVRATU, BOD MAX. ZISKU PŘI MENIACEJ SA CENE A NELINEáRNYCH N.












Nelinerar. Vývoj nákladov je vyvolaný- nedproporcionálny- rast cien mat.
Změna ceny – cena – cena závisí od vzťahu ponuka a dopyt. Je dôležité nájsť taký objem, při ktorom dosiahneme max. zisk.
ZISTENIE: ak poznáme funkciu výnosov – odvodená z funkcie dopytu. Ak poznáme funkciu nákladov. Stačí obe funkcie zderivovať – zistíme bod, v ktorom sa obe derivácie poznajú. V praxi sa využíva znalosť marginálných veličín. Vyžaduje si to neustále sledovať prirastky výnosov a služieb a nákladov. Ak prírastky T prevyšuje prírastok nákladov – je výhodne rozšírovať výrobu. Zvýšiť cenu je výhodne vtedy, kde při poklese tržieb sa celkový zisk zvyši. Kde máme prevahu na trhu, môžem ovplyvniť ceny. Při vysokom podiele FN dochádza k tomu, že relatívne malá změna v tržbách, výnosoch spôsobí veľkú zmenu v prevádz. Zisku – toto tvrdenie sa charakterizuje tým , že vyšší stupeň si vyžaduje……
ZMIESANE NáKLADY A BOD ZVRATU:
Predpokladom nepretržitosti a opakovanosti reprodukčného procesu je zabezpečenie návratnosti nákladov. Při FN a VN moment návratnosti je rozdielny. Při VN je návratnosť zabezpečená každým jednotl výsledkom a při FN návratnosť je zabezpečená až při dosiahnutí určiť. mnosžstva – úplná návratnosť nákladov.
A,B, body jednoduch. návratnosti nákladov
B – vzniká v dôsledku neschopnosti výnosov, uhradiť nadproporcionálne variabilné náklady jednotl. výrobkov.



















EFEKTíVNOSť VýROBY: Charakteristické prostredie ukazovateľa zisku. Plati tu všeobecné pravidlo – je vymedzené bodom C – ń =´v. Ide o pravidlo nulového privyrástkového zisku, ktorý patrí k základným pravidlám m ax. Efektívnosti. Ide tu o priemerný zisk, nie celkotvý.

Kde bude zhotovený další výrobok, ktorý prinesie určitý zisk, potom musí celkový zisk daného obdobia stále rasť.
VYUŽITIE KRITICKÉHO BODU PŘI RIEŠENI ÚLOH:

(ks)

Pv – príspevok výrobku

Při rôznorodej výrobe: (ks)

KRITICKÉ VYUŽITIE VÝROBNEJ KAPACITY:

%

Objem výrobz zabezpečujúci požadovaný zisk:



LIMIT VARIABILNÝCH NÁKLADOV:


Zaujíma nás aké môžu byť max.variabilné N ak máme dane FN, požadovaný min. zisk, predpoklad objemu výroby.
Máme určenú aj hranicu na 1. výrobok:


URČENIE MAX. VÝŠKY FN:

Týmto získam informáciu o prípustnej výške FN ktoré môžeme použiť při rozhodovaní o výbere variantov technolog. postupu a aj o výbere stroja.
MIN. PREDAJNA CENA:
JE tá ktorú by mal mať jeden výrobok při predpokladanom objeme výroby, aby jeho výroba nebola stratová.
P8
Efektívna činnosť podniku
Nová ekonomika – ide o tradičnú ekonomiku, ktorá využíva nové informačné tachnologie.

Všetky technologie majú dopad na všetky procesy v podniku.Internet je nástroj podnikania.
E Ekonomika – elektronická ekonomika – ide o internetové stránky zamerané na riešenie marketingu, oblasť obstarávania výrobkov, služieb zamerané na logistiku, na zabezpečenie ľudských zdrojov – pracovníkov.Vždy ide o kombináciu tradičnej ekonomiky so súčasnou.Doterajšie pravidlá ako dosiahnuť zisk, investovať do značky, zmena procesov v podniku, vytvárať nové zručnosti.
Ide o dosiahnutie konkurenčnej výroby – zamerané na 3 oblasti:
1, schopnosť prepájať známosti a vedomosti a využívať ich k tvorbe inovácii
2, zamerať sa nielen na propagáciu ale aj integrovanie zákazníkov do tvorby nového výrobku
3, rozhodnutie o smere investovania – či investujeme do IM alebo či zameriame investície na budovanie vzťahov so zákazníkmi, či investujem vedomosti, inovácie.
Nová nová ekonomika – je potrebné sa vrátiť k tradičnému formátu podnikania.
Pozitývnym ukazovateľom má byť to, či podnik správne hospodári so ziskom.Základným meradlom rozvoja podniku musí byť rast, taký ktorý prináša aj zisk.Ide o internetovú ekonomiku a z tradičných postupností využíva – ziskovosť (rentabilita)
-zabezpečiť čo najlepšiu návratnosť investícií
-konkurencieschopnosť podnikov
-efektívnosť nákladov
-najvyššiu spokojnosť zákazníkov
Toto všetko si vyžaduje vzájomnú previazanosť podnikových procesov:výrobný proces, plánovací a riadiaci, ekonomický proces.
CHARAKTERISTIKA VYSTUPOV Z TRANSFORMAĆNEHO PROCESU: ekonomická činnosť je efektívna vtedy,keď sa uskutočňuje na vysokej technickej a technologickej úrovni, zároveň výrobne faktory sa vynakladajú čo najúspornejšie a realizácia výstupov zabezpečuje možný zisk.
Jednotky a ukazovatele objemu výroby
- hospodárske výsledky
-hodnotenie činnosti výstup – vstup, vstup – výstup
-jednotky – materiálne, pracovné, hodnotové
- dôležité sú hodnotové ukazovatele objemu výroby, ktoré sa členia:
1,neredukované ukazovatele (výnosy,tržba,výroba) – tržby z predaja výrobkov – najdôležitejšia časť výnosov. Do týchto ukazovateľov sa premení spotreba všetkých výrobných faktorov.
2, redukované ukazovatele (pridaná hodnota, čistá výroba)
Prehľad o týchto ukazovateľoch – výkaz ziskov a strát, v podnikovej praxi sa výnosy označujú ako výkony. Tržby sú súčinom predaného množstva z ceny – I=d*Q
Podnik si chce zabezpečiť čo najväčší objem predaja, keď rastie predaj rastie zisk podniku. Zisk rastie priamo prostredníctvom fixných nákladov. Za predpokladu prekonania trhu výrobku trhom spotrebiteľa nadobúda význam technická úroveň výrobkov a ich kvalita.
Cena je dôležitý faktor. V trhových podmienkach platí vzťah: N = C – Z
Cena je daná trhom,zisk vyplýva z finančných cieľov podniku
Náklady sú veličinou do ktorej sa má výroba výrobku vtesnať.
Zákon o cenách – v ktorom je uvedený pohľad na cenovú tvorbu – voľná tvorba cien- dohadovanie o cene medzi výrobcom a dovozcom.
Ekonomicky oprávnené náklady:
Primeraný zisk:Sleduje sa uroveň cien – cenová hladina. Z podnikového hľadiska má význam sledovať túto úroveň.
V ustálenej ekonomike sa režijné náklady berú vo výške 8 až 10%. Pre tento interval je 20 až 30% a viac a ak to zákazníci príjmu – prípad predražovania
zisk na jeden výrobok: Z = n* rn (Sk/kus)
kalkulačná cena: C = n* (1 + rn)
V praxi sa vychádza zo známej trhovej ceny a výrobca sa pýta aký zisk pri svojich VN dosiahol a s akou rentabilitou t.j. z = ct – n , ct – trhová cena
rn = (ct/n) – 1
Je treba zabezpečiť primeraný zisk – je charakterizovaný, že by mal byť aspoň taký vysoký, aby nahradil úroky, ktoré by dostal výrobca,keby svoje úspory uložil v banke alebo sporiteľni.
Podnik musí rentovať – rentabilita uloženého kapitálu musí byť vyššia ako úrok získaný z vkladov.
HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK, ZISK ALEBO STRATA:
Zisk – cieľ podnikania, nie však jediný. Hlavným cieľom sú finančné ciele, najmä trhová hodnota podniku, zvyšovanie majetku, likvidácia – dlhodobé ciele pri ich plnení dlhodobý vývoj.
Spôsoby zvyšovania zisku:
a) znižovaním nákladov – trvalý zdroj rastu zisku
b) zvyšovanie výnosov. Pre väčšinu podnikov ich hlavným zdrojom sú tržby, ktoré závisia hlavne od predaného množstva výrobkov a ich cien.
Zisk je komplexným ukazovateľom a vyplýva z neho jeho nevýhody.
- pri ňom splývajú kladné aj záporné spôsoby jeho získavania.
- zanedbávanie ochrany živ.

Prostredia
Rozlišujeme formy zisku: 1, účtovný zisk – forma HV v účtovníctve, súvisí so zákonom o ...
2, daňový zisk – t.j. základ dane zo zisku a zo zákona dane z príjmu je vo výkaze ziskov a strát.
Zisk sa delí: a, prevádzkový hospodársky výsledok
b, finančný HV bežný HV
c, mimoriadny HV
Rozdelenie zisku:1, povinné použitia zisku – každý podnikateľ musí splniť svoje záväzky voči štátu a svojim veriteľom.
2, voľné použitia zisku
Zisk po zdanení: Jpz = Zt – Dpz (Sk/rok)
Zt-bilančný zisk Dpz-daň z príjmu
Zč = Zpr – Zá – Zo
Zč-čistý z Zá-splátky úverom
Zo-ostatné splátky a odpisy
Voľné použitie zisku – podľa svojho rozhodnutia môže vytvárať a dopĺňať podnikové fondy.
rezervné fondy, vymedzím čiastky na dividendy
Zvp = Zč – Zpf Zvp-zisk na voľné použitie
Zpf-prídely fondom
Ak je čistý zisk vysoký, môžeme ho rozdeliť na všetky možnosti použitia a keď je veľmi malý peniaze si ponechá ako hotovasť.
Nerozdelený zisk(zadržaný) ponecháva sa v súlade a je to rezerva HV.Vytváranie zisku je vždy spojené s rizikom.
Riziko:1, cenové riziko – súvisiace so zásobovaním materiálu
2, odbytové riziko – vytváranie výrobného sortimentu.
Nesmie sa zabúdať, že podnik sa môže voči riziku brániť rôznymi spôsobmi. Obrana súvisí so zvyšovaním nákladov a so znižovaním výnosov.Absolútna masa zisku. Celkový zisk je dôležitý zdroj samofinancovania.Nadmerne samofinancovanie vedie k obmedzeniu kapitálového trhu, čo môže zapríčiňovať pomalšie uplatňovanie nových prístupov.Aj v trhovej ekonomike – zisk je prostriedkom rozvoja podniku.
P9
Rentabilita
Cieľ podnikania:dosiahnuť rentabilitu vloženého kapitálu.
Rentabilita:1, celkového kapitálu
2, vlastného kapitálu
R = zisk/základ
Rentabilita tržieb – úspešnosť predaja. Môže byť vyjadrená ako koeficient alebo v %. Pomocou koeficientu zistím koľko Sk ročne získam z 1 Sk.
Vytvorenie určitej minimálnej masy zisku a zároveň zabezpečenia určitej minimálnej miery rentability je jednou z rozhodujúcich podmienok ďalšieho rozvoja podniku.

Ukazovatele produktivity z miest mzdy = tržby/mzdy Tržby pripadajúce na korunu miezd.
Ukazovatele účinnosti: účinnosť kapitálu = tržby/kapitál
Koľko Sk ročne prinesie podniku 1 Sk kapitálu
Ukazovateľ nákladovosti: nákladovosť = náklady/tržby
Ukazovateľ náročnosti: náročnosť = spotreba mater/tržby
EKONOMICKA EFEKTIVNOSŤ INVESTÍCIÍ
Efektívnosť môžeme formulovať z 2. hľadísk:
1, maximalizácia zisku
2, minimalizácia nákladov
EE = užitočné efekty/vložené prostriedky
Užitočné efekty- ide o ekonomické a sociálne účinky v súvislosti s cieľmi a vložený kapitál
Ponímam,že sú to nároky – ide o nároky potrebné na dosiahnutie cieľov.
Ekonomické účinky- zmena objemu, kvality, štruktúry výroby.
Sociálne účinky- zlepšovanie životných, pracovných podmienok
Nároky- finančné, investičné, neinvestičné, na materiál
Cieľom EE – racionalizácia priebehu činnosti podniku
Spájame racionálnosť s dvoma princípmi:
1, účelnosti a kvality – zabezpečenia požadovaného stupňa účelnosti výroby, úroveň kvality jednotlivých výrobkov. 2,hospodárnosti – hospod. Je súčasťou efektívnosti. Pokiaľ výrobok neuspokojí spoločenskú potrebu a je vyrobený s nízkymi nákladmi – nieje výrobok efektívny!!!
CHARAKTERISTIKA VSTUPNYCH POJMOV:
Kapitál – peniaze určené na nadobudnutie majetku s cieľom tvorby nových hodnôt.
Členenie:Hľadisko účelu na čo kapitál vynakladáme:
1, investičný
2, obežný – na nakup materiálu
Hľadisko odkiaľ zoberieme kapitál –
Zdroje kapitálu:1, vlastný
2, cudzí – je dlhom,záväzok podniku
Ak výrobca nechce byť veľmi zadlžený, musí sa snažiť, aby vlastný kapitál prevažoval nad cudzím kapitálom.
INVESTICIE A INVESTOVANIE:
-finančné prostriedky ukladané do nehmotného majetku do hmotného a finančného majetku – nakup cenných papierov.
Investovanie – využívanie úspor či už vlastných alebo cudzích.
- ekonomická činnosť pri ktorej sa podnikateľ, výrobca vzdáva súčastnej spotreby s nádejov na zvýšenie výnosov v budúcnosti.
Vlastná úspora- využitie použiteľného zisku
Cudzia úspora- pomocou úverov
ŠTRUKTÚRA INVESTÍCIÍ na úrovni podniku:
Čisté investície- vynakladáme na obstaranie nového majetku
Hrubé investície- zahrňujeme čisté inv.

a prostriedky vynaložené na obnovu opotrebovaného majetku
Investície do HIM z hľadiska vecného a funkčného členíme na: -investície do strojov a zar.
-aktívna časť investovania
-investície stavebné
Tieto investície do HIM sú dlhodobé.Je veľmi dôležitá úroveň rozhodovania o nich.
Zdroje financovania- vlastné
- cudzie
Vlastný zdroj –použiteľný zisk, odpisy HIM a NIM, cestou predaja akcií, predaj spotrebného majetku a zásob.
Voľne použitý zisk a odpisy –sú hlavné vlastné zdroje.Ich súčet je podnikový efekt
Zef = Zvp + Ot Zef –podnik.efekt Ot-ročný odpis
Podnikový efekt –cash – flow – peňažný tok, tok hotovosti
Cudzí zdroj – predaj obligácií,investičné obchodné úvery, stále pasíva, kúpa na splátky, dlhodobé zmenky
PRÍSTUPY K VYJADRENIU EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ
Každý návrh sa má skladať z niekoľkých investičných variantov alebo 2.alternatív
Ak má 2 návrhy – alternatívy
Ak má 3-4 návrhy – varianty
Vo výpočtoch uvažujeme s prírastkami podnikového efektu DZef = ZefI - Zefs
ZefI –investičný variant Zefs –súčasný stav
Metódy hodnotenia efektívnych investícií:
1,doba návratnosti investícií
2,rentabilita investícií
3,čistá súčasná hodnota
4,vnútorná miera výnosu
1,Doba návratnosti –najčastejšie používaná v praxi. Odpovedá na otázku za ako dlho sa vrátia finančné prostriedky vložené do investícií
tn = I / DZef (rok)
I –vlastné investície I = FI – Iú
FI –finančné investície Iú –investičný úver
Kritériom posúdenia tn je priemerná doba životnostiTž majetku
Tž by mala byť podstatne dlhšia ako doba návratnosti. tn<Ide o hodnotu investíciami obstaraného HIM a NIM.
2,Rentabilita investícií rt = (DZef / J)*100 (%)
J = I + DOM
DZef – efekt dosiahnutý v cieľovom roku
J –celkové jednorázové náklady
3,Čistá súčasná hodnota peňažných tokov: S každou investíciou je spojený kapitálový výdavok a peňažný príjem. Dôležitú úlohu hrá ÚROK-minimálna miera zisku je kritériom ekonomickej efektívnosti
Vždy sa uvažuje, či vložený kapitál prinesie viac ako by bol úrok z tohto kapitálu.

Opačne sa neoplatí podnikať.
Zisk a úrok sú nerozlučne spojené a spolu tvoria pilier trhovej ekonomiky.
Kapitálový výdavok:
I –výdavok na obstaranie novej inv
KV = I + DOM – P ±D DOMvýdavok na trvalý prírastok OM
P –príjem z predaja nahradzovaného IM
D –daňový efekt
Peňažné príjmy z investičného projektu: PP
PP = Z + A ±OM + PM ±D
Z –ročný prírastok zisku po zdanení
A-amortizácia –prírastok ročných odpisov
v dôsledku investície
PM -príjem z predaja IM koncom životnosti
OM –zmena OM v priebehu životnosti +ubytok -prírastok
Vplyv faktora cien – sledujeme časovú hodnotu peňazí, ktorá sa vyjadruje zložitým úročením a to:
zúročením – aktualizácia hodnôt
odúročením –diskont
Pri zúročení hľadame budúcu hodnotu súčastného vkladu.
Kn = Ko + rn (Sk)
rn = (1 + i)n -zložitý úročiteľ rn
Úroková miera i = P / 100
Ko –začiatočný kapitál
Úrok u = Ko(rn – 1) (Sk)
Pri hodnotení ekonomického efektu investícií pri vynakladaní investičných výdavkov za dlhšiu dobu hľadame akú hodnotu by mali tieto výdavky napr: v okamihu uvedenia investície do prevádzky
Diskontovanie – akú čiastku musím dnes uložiť, aby som mal z „n“ rokov pri dojednanej úrokovej sadzbe potrebný kapitál.
Danú čiastku odúročím z budúcnosti do súčasnosti.
Čistá súčasná hodnota = peňažné príjmy – kapitálové výdavky
P10
Investície ovplyvňujú celú ekonomiku podniku, preto nestačí len zistiť dobu návratnosti
Postuo hodnotenia ef.investícií:
1,Rozbor súčasného stavu
–zameranie na prieskum trhu
-rozbor nákladov a ziskov
-je potrebné si zvoliť porovnávaciu základňu s určením podnik.efektu
2,Rozbor investičných variantov
– IV tvoria súčasť projektov
-musím určiť dobu realizácie a vytvoriť si plán vynakladania investícií
-robiť rozbor nákladov, zisku a podnik efektu
3,Rozbor efektívnosti –
a) bez úveru- bez cudzích zdrojov
b) s úverom- s cudzími zdrojmi
Investícia sa posudzuje podľa týchto základných kritérií:
1,výkonnosť
2,rizikovosť
3,stupeň likvidity
Prístupy k výberu investičných variantov:
4 úrovne rozhodovania
1,Technické riziko –preveriť technické riešenia.Cieľom je minimalizovanie výdavkov
2,Trhové riziko –vyjadruje sa pravdepodobný vývoj, kvantifikuje sa riziko
Dôležité je určiť úrokovú mieru
3,Konkrétne možnosti financovania
–zhodnotiť náklady na kapitál , dopady daní, vplyv
inflácie, kombinovať rôzne spôsoby financovania
4,Konečný výber variantu a tvorba kapitálového rozpočtu
FINANČN0 RIADENIE PODNIKU
Podstata – pomocou finančných operácií získať financie za čo najnižšie N
- správne investovať finančné prostriedky.
Medzi financiami a investíciami existuje úzka súvislosť
Kapitálová štruktúra podniku = finančné zdroje
1,Vlastný kapitál – vzniká skladom
Patrí sem a) základný kapitál
b) rezervný kapitál
c)nerozdelený zisk
2,Cudzí kapitál – je zložený veriteľom
Patrí sem a) Dlhodobý
b)krátkodobý.