Všeobecná psychológia Psychológia

Všeobecná psychológia
1.Psychológia-veda o psych.regulácii, správania, konania človeka a o jeho psych.vlastnostiach.Pochádza z gréckeho slova pscho-duša,človek logos-slovo,veda)R.1879 nem. psych. Wilhem Wundt v Lipsku zakladá prvé psych. laborat. Veda- účelný,logický,integrov.komplex poznat.,získaný metódou empirického výsk.,odráža zák.o určitej skutočnosti.
Metóda- cesta k dosiahnutiu cieľa, sústava princípov, spôsobov, získavania poznatkov v podobe faktorov.
Základné pojmy psychológie:
Stimulácia- jej základom je podnet a zn. podnecovanie k činnosti, podmieňuje dynamiku psych. procesov človeka. Stimul-(podnet), môže poch. z vonka al. z vnútra,jeho účinok je sprostredkov.psch. človeka, názormi, citmi, náladou.
Organizmus- je predpokl. fungovania biolog. funkcií a jeho psychiky, systém s prirodzenou uspôsobenosťou kt. zabezpečuje terajšiu i budúcu existenciu a vývin. Prežívanie- je akýmkoľvek subjektom pociťovaný emočne ladený stav a jav skutočnosti kt. je bezprostredne daný v jeho vedomí. Označuje sa ním vnútorný svet človeka, prístupný jemu samému, sebapoznávania. Umožňuje sledovať priebeh psych. funkcií a stáva sa súčasťou metód merania psych. javov.
Psych. javy: Psych. procesy- umožňujú človeku poznávať vnútorný, vonkajší svet (vnímanie, učenie, myslenie) Psych. stav- celkové duševné rozpoloženie človeka,kt.ovplyvňuje psych.činnosť a počas dňa sa mení. (radosť, únava)
Správanie- interakcia živých bytostí s okolitým prost.,sprostredkov.ich vonkaj.(pohybovou)vnútor.(psychickou)aktiv. Konanie-vedomá činnosť,na kt.sa zúčastňujú v čl.najrozvinut.psych.funkcie.Predpokl.cieľaved.konania je motivácia.
Psych. regulácia- prispieva človeku k dokonalej.prispôsob.sa k prostrediu,zároveň zabezpečuje premenu vl. systému v kt.človek existuje.Vedomá je najvyššia forma reg.správania.Nevedomá(biologická)je nám daná je nemenná. 1.vrodené reflexy- dýchanie, kašlanie, trávenie, vylučovanie
2.vrodené pudy a inštinkty- pud sebazáchovy, zachovanie rodu
3.individuálne schopnosti- intelekt, temperament, dedičné regulátory
4.vrodené poškodenia(defekty)- zmyslové defekty, oligofrénia, poškod. sluchu, zraku,
5.zautomatizované úkony, návyky- bežné, automatic.

veci.
Nevedomú reguláciu rozpracoval Žigmund Freud – Klasická analýza.
6.psychika- funkcia mozgu, jednotou objektívneho, subjektívneho, aktívnym obrazom skutočnosti, dynamická, integrovaná (celistvá), spoločensky a vývinovo podmienená.
Psychológiu delíme:1.Teoretická: Základná:
Všeobecná- zákl. poznatky o fungovaní psych., metódach a metrológii, terminologický aparát ostatným vedám
Ontogenetická- zákonitosti vývinu psych., skúma zmeny kt. sa v psych. vývine dejú, ale aj príčiny a mech. Zmien
Psychopatológia- chorobné zmeny v psychike, tvorí hranicu medzi psychológiou(zdravý čl.), psychiatriou(chorý čl.)
Špeciálna: (zameriavajú sa na oblasť psych. života človeka)
Komparatívna- pozorovanie vlastností človeka a zvierat
Deferenciálna- rozdiely medzi ľuďmi, príčiny týchto rozdielov
Sociálna- fungovanie čl., v spoloč.iných ľudí,ako vystupuje pod tlakom soc.podnetov. Jej predm. je soc. správanie čl. 2.Aplikovaná: (využívajú sa poznatky teórie v praxi)
poradenská, školská, aplikovaná, forenzná, športová, vojenská, umenia, reklamy.. Etapy výskumu:
-stanovenie probl.- formulovanie vedeckej hypotézy, určenie metódy a metodík- projekt výskumu, postup- realizácia výskumných zámerov- spracovanie dát, interpretácia- závery
Typy výskumu:
-terénny- prirodzené podmienky
-laboratórny- kontrolované podmienky
Výber probantov:
Populácia- všetci členovia nejakej presne definovanej skupiny ľudí
a)národný- losovanie b)systematický- podľa zvoleného intervalu(každý 20 z populácie) c)stratifikovaný- náhodne sa vyberajú jednotlivci zo skupiny
Meranie v psychológii- prisudzovanie čísel predmetom al. javom podľa dohodnutých pravidiel, v psych. mnohé vlastnosti nie sú merateľné priamo, možno merať iba určité znaky ako ukazovatele vlastností (prejavy správania)
Reliabilita- spoľahlivosť merania- stabilita nemerateľných výsledkov v čase pri opakovaných meraniach za nezmenených podmienok by sa mali dosahovať tie isté výsledky
Validita- platnosť výsledku sa potvrdí aj inými meracími nástrojmi (rovnaký čas musí namerať digitálnymi hodinkami aj slnečnými ak sú správane zostrojené)
Výskumné plány:
a)longitudiálne- vybraný súbor probantov v stanovených časových úsekoch sledujem rovnakými metódami, nezávislou premennou je vek. Výhody- výsledky môžem zovšeobecňovať, majú vysokú validitu.
Nevýhody- komplikovaný výber vzorky, kt. musí byť po celý čas k dispozícii, dlhé časové trvanie
b)prierezové- k istému dátumu sledujem skupiny probantov rôzneho veku, získané hodnoty porovnávam a vysvetľujem ako vývodovú zmenu sledovaných javov. Výhody- kratší čas, jednoduchší výber.

Nevýhody- nízka validita, nemôžem zovšeobecňovať výsledky na celú populáciu

2.Kognitívne procesy:
Pociťovanie-vymedzujeme ako činnosť aferentných drát, kt.je vyvolaná aktivitou senzorických orgánov. Je to proces jedno úrovňový, to zn.že, jeden podnet vyvoláva jeden pocit. Receptory môžeme triediť z 1.miesta a 2.typ podnetu:
1.vonkajšie- exteroreceptory- telereceptory, kontaktoreceptory
vnútorné- interreceptory- proprioreceptory, vysceoreceptory
2.zrakový a sluchový- telereceptory
čuchový, chuťový a dotykový- kontaktoreceptory (slaná- celý povrch jazyka, sladká- na špičke, kyslá- po stranách, horká- vzadu na koreni jazyka), proprioreceptory- poloha tela, vysceoreceptory- pociťovanie orgánových pocitov
Percepcia- súvisí s pociťovaním,ale je to proc.zložitejší, viac úrovňový,výsl.percep.už nieje pocit ale vnem, každá percepcia začína pociťovaním,ale potom podnet a pocit môže nastať viacero pociťovaní(myslenie,uvedomenie si) Tvarové zákony:
1.zák.blízkosti- vnímajúci má tendenciu dávať do tvaru časti podnetu, kt. sú k sebe bližšie ako tie čo sú vzdialenejšie
2.zákon totožnosti al. podobnosti- z podnetu kt. sa skladá z rozličných prvkov, vzniká tendencia vnímať ako tvary tie, kt. sú vytvorené z rovnakých prvkov
3.zákon uzavretosti- tvarom je to, čo je kontúrami ohraničené, uzavreté
4.zákon dobrej krivky al. spoloč. osudu- tvar vytvárajú tie časti vnemu, kt. majú „spoločný osud“
5.zákon skúsenosti- tri lomené čiary vnímame ako pís. E, ak otočíme obrázok o 90 stup., identifikácia už nieje taká jednoduchá
6.zákon pregnantnosti- pri neúplných a neurčitých tvaroch máme tendenciu urobiť ich úplnými
Mozog, miecha, perifné nervstvo sú tvorené bunkami- neurónmi:
eferentné- vytvárajú nervové vlákna kt. tvoria pohyb- motorické neuróny- mozog – sval
aferentné- nervové vlákna kt. prinášajú infor. z vonkajšieho prostredia- senzorické vlákna- sval – mozog
interneuróny- sprostredkovávajú infor. asociačné neuróny- prepína medzi vláknami
Reverzivilná figúra- je zrakový podnet kt. je schopný vyvolať 2 odlišné vnemy.
Čapíky- receptory na farebné videnie

3.Predstavy a fantázia:
Predstava- je schopnosť vytvárania predstavy osôb, obrazov, psych. predstáv, neprítomných predmetov, situácií. Rozdiel medzi predstavou a vnemom- predstavy sú obsahovo chudobnejšie ako vnemy, sú menej jasné a menej intenzívne a majú kratšie trvanie
Typy predstáv- následný obraz, je predstava kt. vzniká po intenzívnom dráždení senzorickej plochy
Pamäťová p.- znovuvytvorenie percepcie, vytváranie obrazov neprítomných predmetov, osôb...
Eidetická p.- je predstava kt. sa vytvára na zákl.

konkrétneho vnemu a je taká jasná ako vnem samotný
Reproduktívna p.- ak si vytvárame predstavu už videného, zažitého
Asociácia p.- združovanie, spájanie predstáv, dočasné spojenie v mozgovej kôre, zaoberal sa ňou Aristoteles, podľa neho vybavenie zážitku uchovaného v pamäti napomáha spomienka na podobné zážitky al. kt. s ním časovo súviseli. Hypnagogické p. vznikajú pred spánkom a objavujú sa v nich intenzívne zážitky, prežité počas dňa
Halucinácia- chorobná zmena psychiky, je to preds.kt. sa svojou kvalitou vytvára vnem a je za vnem aj považovaná
Synestézie- typy predstáv kedy vnímajú nejakú modalitu ale v predstave je iná
Fantázia- obrazotvornosť, odraz reálnej skutočnosti v nových, neočakávaných, neobvyklých vzťahoch a spojeniach
Sen- fantazijný zážitok prevažne optického a akustického charakt., kt. sa objavuje počas spánku, moderný prístup k snom zaviedol Ž.Freud, predstaviteľ klasickej psychoanalýzy, sen považuje za kráľovskú cestu k nevedomiu, najdôležitejšie výskumy týkajúce sa snov možno zhrnúť: sníva každý čl. pri snívaní sú prítomné mikropohyby očí. Tvorivá p.- čo sme videli, zažili, počuli dokážeme modifikovať(meniť)do nových sit.Súvisia s fantáziou,jeto
obrazotvornosť.Tvorivosť- všeobecná schopnosť osobnosti čl. a je to schop. Riešiť nové situácie do kt. sa čl. dostáva
Základné faktory tvorivosti:
Fluencia- schopnosť vytvoriť veľké množstvo riešení
Flexibilita- schopnosť vytvoriť rôznorodé riešenia
Originalita- schopnosť vytvoriť také riešenie kt. ešte vytvorené nebolo
Redefinovanie- schopnosť meniť významy, al. použitie predmetov a ich častí
Senzitivita- citlivosť na problémy, al. schopnosť postrehnúť probl. tam kde ho iný nevidia
Elaborácia- plán riešenia, dopracovať plán, detaily

4.Učenie: Zmena správania kt. bola navodená skúsenosťou a je trvalá v psych. Predpokladaná zmena v nervovom systéme kt. je prítomná aj keď sa neprejavuje. Proces nadobúdania vedomostí a zručností v pedagogike.
Latentné(skryté uč.)- predpokladaná zmena v nervovom systéme kt. je prítomná aj vtedy keď sa neprejavuje.
Druhy učenia:
1.Habytuácia(prispôsobenie)- nieje učenie typické pre človeka je typické skôr pre zviera
2.Podmieňovanie- uč. založené na vytváraní asociačného spoja v mozgu, spoju v mozgu medzi podnetom a reakciou
Klasické podmieňovanie: (zaviedol ho ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov)
1.Nepodmienený pod.- vyvoláva nepodmienenú reakciu, je schopný vyvolať odpoveď bez predchádzajúceho učenia
2.Podmienený pod.- bol pre organizmus bezvýznamný ale za istých okolnosti a podmienok začal vyvolávať podmienenú reakciu. Neutrálny pod.- nevyvoláva žiadnu špecifickú reakciu.
3.Vyhasínanie- podmienený podnet stráca schopnosť vyvolať podmienenú reakciu
4.Spontánne zotavenie-situácia kedy bez opätovného podmieňov.podmien.pod.

je schopný vyvolať podmienenú reak.
Inštrumentálne podmieňovanie: (teória učenia behaviorizmus, tomuto uč. sa venoval Skinner a Thorndike)
1.Inštrumentálne podm.- aktivita je na strane subjektu kt. sa učí
2.Posilnenie- je každá udalosť nasledujúca po žiadanej reakcii kt. zvyšuje pravdepodobnosť, že sa organizmus dostane do podobných podmienok tak reakcia sa znovu objavy. -negatívne pos.- je nepríjemná udalosť, kt. nasleduje po reakcii,znižuje pravdepodobnosť reakcie po kt. nasledovala
-pozitívne pos.- je vtedy keď posilňuje reakciu po kt. nasleduje. V tomto zmysle sa hovorí aj o odmene.
-podmienečné pos.- je viazané na uspokojenie biologických potrieb organizmu
-sekundárne pos.- tvoria podnety, kt. sú asociované s primárnym pos.počet sek.pos.je u človeka bohatšia ako u zvier.
-rozvrhy pos.- spôsob pos. má vážne dôsledky pre správanie
-konštantné dávkovanie- posilnenie nasleduje po vymedzenom počte reakcií
-variabilné dáv.- zn. podávanie pos.po istom počte reakcií, pritom počet variabilný
-konštante časované dáv.- zn. podávanie odmeny po uplynutí určitého časového intervalu po poslednom posilnení
-variabilne čas.dáv.-zn. podávanie odmeny v rôznych čas. intervaloch
-blokovanie- je proces pri kt. neutrálny podnet je spojený s podmieneným podnet.kt. už vyvoláva podm. reakciu

Fázy ľudského učenia:
verbálne, pojmové, učenie riešením problému a sociálne uč. realizuje sa v procese realizácie
Fázy: 1.prípravná- musíme sa na ňu pripraviť
2.asociatívna- informácie kt. prichádzajú z prostredia si dávame do súvislosti s tými kt. už máme osvojené
3.kódovanie a uskladnenie inf.- môže byť u každého čl. iná
4.dekódkovanie- vytiahnuť inf. z pamäte a použiť ich
5.vedomosť- pripravenosť na reakciu
6.spätná väzba- Feedback- inf. o priebehu a výsledok môjho učenia(poznanie výsl. procesu učenia)

5.Pamäť: vymedzuje sa ako kapacita živých organizmov získavať, uskladňovať informácie o podnetoch, udalostiach, predstavách, pojmoch. V čase keď tie už nie sú prítomné. Pod pamäťou sa chápe skladovací systém v mozgu, kt. je nositeľom informácií. Pamäť úzko súvisí s učením.
Fázy pamäti-
1.senzorická- zabezpečuje zachytenie informácií pochádzajúcich z vonkajšieho prostredia. Jej trvanie je 5 sekúnd a potom sa stráca.
Malá kapacita senzorická- strácame
2.krátkodobá- má dlhšie trvanie ako senzorická, 20 sek. sa udrží v pamäti. Krátkodobá- zabúdame
3.dlhodobá- veľká, obrovská kapacita, na dlhé roky, mať ich v pamäti a vybaviť si ich. Typy pamäti- Senzorická- dotýkajú sa uchovávania tvarou, predmetov, svet okolo nás a aké sú vzájomné vzťahy medzi predmetmi.

Motorická- viažu sa na zručnosti, návyky, znalosť ako manipulovať, narábať s predmetmi. Percepčno motorická- uč. prostredníctvom kt. si osvojujeme návyky a zručnosti. Logické informácie- poznatky o svete, pojmy a vzťahy, medzi nimi, spomienky, presvedčenia a postoje.
Sémantická pamäť- je nevyhnutná pre používanie jazyka(tomuto sa venoval Hans Ebinghaus- metódy uč., výskum pamäti, krivky uč., zabúdanie, kedy je uč. efektívne)
Zabúdanie- strata engramu- stopa v mozgu kt. vytvára inf. kt. sme si zapamätali.
- interakcia- proces poruchy reakcie, udržanie inf. kt. sme sa naučili. Retroaktívna- nastáva porucha látky “A“ v dôsledku toho, že sme sa naučili nové “N“. Nemôžme si vybaviť látku „A“ lebo sme sa naučili
látku „N“
Proaktívna- nedokážeme si zapamätať „N“ lebo „A“ sú veľmi silné a nedokážeme ich udržať.(ovplyvňovanie- transfer)= môže byť- pozitívny a negatívny(interferencia)
Zabúdanie- pamäť má 3 hlavné komponenty. Kódovanie, čo je vlastne jej úvodnou fázou, bežne označenou ako zapamätanie. Jej konečnou fázou je vybavenie, medzi týmito dvoma komponentmi sa nachádza retencia- podržanie.
Transfer- proces v kt. sa skúsenosti z jednej úlohy prenášajú, ovplyvňujú a to pozitívne či negatívne nasled.aktivitu. Psychofyzika- z množstva podnetov vonkajšieho ale i vnútorného prost. čl. nie je schopný zachytiť všetky pôsobiace podnety. Vzťahom medzi fyzikálnymi podnetmi a následne vyvolanými pocitmi sa zaoberá vedná oblasť- PF
Jej zakladateľom bol nemecký vedec Gustav Fechner, dielo „Elementy psychofyziky“, (psychometriku)chápal ako rozsiahlu vedu o funkčných vzťahoch medzi poznaním a fyzickým svetom. Zákl. pojmom je prah, kt. podľa neho predstavuje ohraničenie kritickej hodnoty podnetu, nad kt. nastáva u čl. pocit a pod kt. pocit nevzniká má 4 etapy:
1.etapa- podráždenie (fyzikálny proces) 2.vzruch (fyziologický proc.) 3.pocit (psychický proc.) 4.úsudok (logický p.)
Prah- hranica medzi sférou poznania a sférou nepoznaného
1.apsolútny prah- najvyššia intenzita podnetu, kt. možno odlíšiť od neprítomnosti podnetu
2.dolný podnetový-pocitový- najnižšia intenzita podnetu, kt. už vyvoláva pocit
3.horný podnetový-pocitový- najnižšia intenzita , kt. ešte vyvoláva príslušný pocit
4.rozdielový-minimálny rozdiel medzi pod.nad kt.čl. postihuje rozdiely medzi nimi a pod kt. sa pod.zdajú rovnaké

6.Myslenie: najvyšším skupenstvom poznanie, poznanie- názorné(zmyslové), sprostredkované(logické, abstraktné)
-vonkajší predmet mysl.-ľubovoľná, objektom daná podmetová situácia o kt.

premýšľame
-vnútorný predmet mys.- psychologické deje, vnemy, predstavy, skúsenosti a poznatky nadobudnuté o tejto situácii
Základné myšlienkové operácie:
Kognitívne proc.- umožňujú čl. vytvoriť si obraz sveta, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho. Sú to procesy príjmania a spracovania informácie z vnútorného alebo vonkajšieho sveta
Formy myslenia:
Pojem- zákl. forma myslenia, ide o rečové vyjadrenie zovšeobecných znakov nejakého predmetu al. javu
Súd- je vyjadrením vzťahu mininálne 2 pojmami
Úsudok- vyjadruje vzťah minimálne 2 al. viacerými súdmi
Operácie- motorické, myšlienkové, logické
Analýza- myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotl. stránok predmetov a javov skutočnosti
Syntéza- myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, vlastností al. vzťahov, predmetov a jav.skutoč.
Abstrakcia-myšl.operácia,kt.vyčleňujeme podstatné a všeobec.vlastnosti javov a predmetov a zanedbávame ostatné
Komparácia- myšl.operácie, kt. sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi
Konkretizácia- aplikácia všeobecných poznatkov a konkrétny jav
Generalizácia- myšl. zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotl. predmetov a javov do istej skupiny
Indukcia- myšl. vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov
Dedukcia- je opačný myšl. postup, kde sa platnosť všeobecného poznatku vzťahuje na konkrétny prípad
Anológia- vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na zákl. jeho podobnosti si predmetmi a javmi
Kateorozácia- myšl. priraďovanie jednotlivých predmetov a javov kategórie
Základné druhy myslenia: praktické, konkrétne- názorné, abstraktné myslenie
Konvergentné(zbiehavé)-uplatňuje sa v úlohách, kt. majú iba jediné možné riešenie
Divergentné(rozbiehavé)-uplatňujú sa pri úlohách, kt. môžu mať viacero riešení
Základné fázy tvorivého procesu: preparácia, inkubácia, inšpirácia, verifikácia
Vlastnosti myslenia: hĺbka, šírka, logickosť, pružnosť, tvorivosť
Inteligencia- myšl. schopnosť riešiť určité, pre potreby merania presne vymedzené úlohy, schopnosť učiť sa, prispôsobovať. –je sociálna, emocionálna- logicko, materiálna- verbálna- telesne pohybová- hudobná- priestorová- personálna- intrapersonálna

7.Reč: je nástrojom myslenie a formou dorozumievania. Základným komunikačným prvom reči je slovo. Plný 3 symbolické funkcie:
1.je symbolom istých predmetov a javov
2.je prívlastkom predmetov a javov
3.je samo predmetom
Druhy reči:
1.vnútorná- je reč „pre seba“ kt. myslíme
2.vonkajšia- je tá kt.

človek vyjadruje svoje myšlienky navonok, hovorená a písaná

8.Motivácia- Motív a Vôľové procesy- je základná jednotka aktivity človeka (hýbať sa)
–vonkajšie- (incentívy) –vnútorné-(potreby)Abrahám Maslov sa venoval humanistickej psychológii a teórii potrieb – -primárne potr.- (biologické a fyziologické), napĺňanie slúži čl. na naplnenie- zachovanie života (spánok, jedlo)
-sekundárne potr.- až keď sú uskutočnené primárne, a sú iba pre človeka (potr.lásky, bezpečia)
-potr. úcty a uznania- potr. sebaktualizácie, sebarealizácie, estetika...

9.Pozornosť: je stav bdelosti, v kt. sa vedomie zameriava na niektoré predmety al. deje, zatiaľ čo iné sa prehliadajú. Prejavuje sa ako zložka vnímania, myslenia, pamäti.
Druhy pozornosti: -neúmyselná- je vyvolávaná bezprostredne pôsobiacimi podnetmi al. javmi. -úmyselná- kladie vyššie nároky na človeka a vyžaduje si určitý stupeň vôľového úsilia
Vlastnosti pozornosti: -koncentrácia- umožňuje vyčleniť aj zo zložitejšieho podmetového poľa ten predmet al. jav,kt. slúži na dosiahnutie stanoveného cieľa. Jednoduchá- jeden predmet a častejšia je sústrediť sa na viac predmetov.
-intenzita poz.- je znakom koncentrácie, čl. sa sústreďuje na jednu činnosť a ostatné si nevšíma
-rozdelenie poz.- u človeka súbežne prebiehajú 2 al. viaceré činnosti
-stálosť poz.- vyjadruje jej časové trvanie, koncentrácia poz. na 1 al. viaceré činnosti
Vigilancia- schopnosť dlhodobej pozornosti, vymedzuje sa ako pohotovosť pozorovateľa odhaľovať zriedkavé, nepravidelné zmeny počas dlhého časového úseku

10. Emócie a city:
Emócie- sú zo zákl. foriem prežívania, vzťahu k predmetom a javom skutočnosti. Rozdeľujeme ich na nižšie a vyššie, stenické a astenické
-afekt- je silný relatívne krátky emočný stav
-nálada- relatívne dlhotrvajúci stály psych. stav zo slabšou intenzitou
-vášeň- mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie človeka
-anxieta (strach, úzkosť, úzkostlivosť)- zvýšená pohotovosť na reakcie strachu, sprevádzaná predtuchou nejasného nebezpečenstva, hrozby kt. subjekt nieje schopný presne určiť
-frustrácia- situácia neriešiteľného problému, kt. je človek pre reakciu silne motivovaný
-konflikt- situácia, v kt. sily opačného smeru a približne rovnakej sily pôsobia na jednotlivca
-stres- nadmerná záťaž, prejavujúca sa špecifickou opačnou reakciou, kt. sa mobilizuje, odolnosť organizmu
-príjemné- stresové zážitky- Eustres
-nepríjemné- stresové zážitky- Distres
Znaky emócií- polarita má 2 póly láska- nenávisť, aktuálnosť, časové trvanie, nákazlivosť, opakovanie
-strach- emócia kt. vzniká pri ohrození biologickej al. sociálnej existencie indivídua
-úzkosť- nepríjemný duševný stav, sprevádzaný predmetom nejasného nebezpečenstva, hrozby kt.

subjekt nieje schopný presne určiť
-fóbia- neurotický strach
-hnev- dochádza v organizme k hlbokým zmenám kt. sa prejavujú napätím, vyúsťujúcim s fyzic. al psych. útoku
-zlosť- prejavuje sa negatívnym postojom a správaním čl. voči svojmu okoliu
-radosť- spokojnosť a uspokojovanie potrieb čl.
-záťaž- ťažká psych. záťaž, stredná psych. záťaž, ľahká psych. záťaž
City- estetické city- vznikajú vrodenými dispozíciami i výchovou
-intelektové- rozumová, myšlienková činnosť
-etické- mravné skutky
-spoločenské city- dobré medziľudské vzťahy
-náboženské- glórické city, pugnické city, hedonistické city, akvizitívne city









Všeobecná psychológia
1.Psychológia-veda o psych.regulácii, správania, konania človeka a o jeho psych.vlastnostiach.Pochádza z gréckeho slova pscho-duša,človek logos-slovo,veda)R.1879 nem. psych. Wilhem Wundt v Lipsku zakladá prvé psych. laborat. Veda- účelný,logický,integrov.komplex poznat.,získaný metódou empirického výsk.,odráža zák.o určitej skutočnosti.
Metóda- cesta k dosiahnutiu cieľa, sústava princípov, spôsobov, získavania poznatkov v podobe faktorov.
Základné pojmy psychológie:
Stimulácia- jej základom je podnet a zn. podnecovanie k činnosti, podmieňuje dynamiku psych. procesov človeka. Stimul-(podnet), môže poch. z vonka al. z vnútra,jeho účinok je sprostredkov.psch. človeka, názormi, citmi, náladou.
Organizmus- je predpokl. fungovania biolog. funkcií a jeho psychiky, systém s prirodzenou uspôsobenosťou kt. zabezpečuje terajšiu i budúcu existenciu a vývin. Prežívanie- je akýmkoľvek subjektom pociťovaný emočne ladený stav a jav skutočnosti kt. je bezprostredne daný v jeho vedomí. Označuje sa ním vnútorný svet človeka, prístupný jemu samému, sebapoznávania. Umožňuje sledovať priebeh psych. funkcií a stáva sa súčasťou metód merania psych. javov.
Psych. javy: Psych. procesy- umožňujú človeku poznávať vnútorný, vonkajší svet (vnímanie, učenie, myslenie) Psych. stav- celkové duševné rozpoloženie človeka,kt.ovplyvňuje psych.činnosť a počas dňa sa mení. (radosť, únava)
Správanie- interakcia živých bytostí s okolitým prost.,sprostredkov.ich vonkaj.(pohybovou)vnútor.(psychickou)aktiv. Konanie-vedomá činnosť,na kt.sa zúčastňujú v čl.najrozvinut.psych.funkcie.Predpokl.cieľaved.konania je motivácia.
Psych. regulácia- prispieva človeku k dokonalej.prispôsob.sa k prostrediu,zároveň zabezpečuje premenu vl. systému v kt.človek existuje.Vedomá je najvyššia forma reg.správania.Nevedomá(biologická)je nám daná je nemenná.

1.vrodené reflexy- dýchanie, kašlanie, trávenie, vylučovanie
2.vrodené pudy a inštinkty- pud sebazáchovy, zachovanie rodu
3.individuálne schopnosti- intelekt, temperament, dedičné regulátory
4.vrodené poškodenia(defekty)- zmyslové defekty, oligofrénia, poškod. sluchu, zraku,
5.zautomatizované úkony, návyky- bežné, automatic. veci.
Nevedomú reguláciu rozpracoval Žigmund Freud – Klasická analýza.
6.psychika- funkcia mozgu, jednotou objektívneho, subjektívneho, aktívnym obrazom skutočnosti, dynamická, integrovaná (celistvá), spoločensky a vývinovo podmienená.
Psychológiu delíme:1.Teoretická: Základná:
Všeobecná- zákl. poznatky o fungovaní psych., metódach a metrológii, terminologický aparát ostatným vedám
Ontogenetická- zákonitosti vývinu psych., skúma zmeny kt. sa v psych. vývine dejú, ale aj príčiny a mech. Zmien
Psychopatológia- chorobné zmeny v psychike, tvorí hranicu medzi psychológiou(zdravý čl.), psychiatriou(chorý čl.)
Špeciálna: (zameriavajú sa na oblasť psych. života človeka)
Komparatívna- pozorovanie vlastností človeka a zvierat
Deferenciálna- rozdiely medzi ľuďmi, príčiny týchto rozdielov
Sociálna- fungovanie čl., v spoloč.iných ľudí,ako vystupuje pod tlakom soc.podnetov. Jej predm. je soc. správanie čl. 2.Aplikovaná: (využívajú sa poznatky teórie v praxi)
poradenská, školská, aplikovaná, forenzná, športová, vojenská, umenia, reklamy.. Etapy výskumu:
-stanovenie probl.- formulovanie vedeckej hypotézy, určenie metódy a metodík- projekt výskumu, postup- realizácia výskumných zámerov- spracovanie dát, interpretácia- závery
Typy výskumu:
-terénny- prirodzené podmienky
-laboratórny- kontrolované podmienky
Výber probantov:
Populácia- všetci členovia nejakej presne definovanej skupiny ľudí
a)národný- losovanie b)systematický- podľa zvoleného intervalu(každý 20 z populácie) c)stratifikovaný- náhodne sa vyberajú jednotlivci zo skupiny
Meranie v psychológii- prisudzovanie čísel predmetom al. javom podľa dohodnutých pravidiel, v psych. mnohé vlastnosti nie sú merateľné priamo, možno merať iba určité znaky ako ukazovatele vlastností (prejavy správania)
Reliabilita- spoľahlivosť merania- stabilita nemerateľných výsledkov v čase pri opakovaných meraniach za nezmenených podmienok by sa mali dosahovať tie isté výsledky
Validita- platnosť výsledku sa potvrdí aj inými meracími nástrojmi (rovnaký čas musí namerať digitálnymi hodinkami aj slnečnými ak sú správane zostrojené)
Výskumné plány:
a)longitudiálne- vybraný súbor probantov v stanovených časových úsekoch sledujem rovnakými metódami, nezávislou premennou je vek. Výhody- výsledky môžem zovšeobecňovať, majú vysokú validitu.
Nevýhody- komplikovaný výber vzorky, kt.

musí byť po celý čas k dispozícii, dlhé časové trvanie
b)prierezové- k istému dátumu sledujem skupiny probantov rôzneho veku, získané hodnoty porovnávam a vysvetľujem ako vývodovú zmenu sledovaných javov. Výhody- kratší čas, jednoduchší výber. Nevýhody- nízka validita, nemôžem zovšeobecňovať výsledky na celú populáciu

2.Kognitívne procesy:
Pociťovanie-vymedzujeme ako činnosť aferentných drát, kt.je vyvolaná aktivitou senzorických orgánov. Je to proces jedno úrovňový, to zn.že, jeden podnet vyvoláva jeden pocit. Receptory môžeme triediť z 1.miesta a 2.typ podnetu:
1.vonkajšie- exteroreceptory- telereceptory, kontaktoreceptory
vnútorné- interreceptory- proprioreceptory, vysceoreceptory
2.zrakový a sluchový- telereceptory
čuchový, chuťový a dotykový- kontaktoreceptory (slaná- celý povrch jazyka, sladká- na špičke, kyslá- po stranách, horká- vzadu na koreni jazyka), proprioreceptory- poloha tela, vysceoreceptory- pociťovanie orgánových pocitov
Percepcia- súvisí s pociťovaním,ale je to proc.zložitejší, viac úrovňový,výsl.percep.už nieje pocit ale vnem, každá percepcia začína pociťovaním,ale potom podnet a pocit môže nastať viacero pociťovaní(myslenie,uvedomenie si) Tvarové zákony:
1.zák.blízkosti- vnímajúci má tendenciu dávať do tvaru časti podnetu, kt. sú k sebe bližšie ako tie čo sú vzdialenejšie
2.zákon totožnosti al. podobnosti- z podnetu kt. sa skladá z rozličných prvkov, vzniká tendencia vnímať ako tvary tie, kt. sú vytvorené z rovnakých prvkov
3.zákon uzavretosti- tvarom je to, čo je kontúrami ohraničené, uzavreté
4.zákon dobrej krivky al. spoloč. osudu- tvar vytvárajú tie časti vnemu, kt. majú „spoločný osud“
5.zákon skúsenosti- tri lomené čiary vnímame ako pís. E, ak otočíme obrázok o 90 stup., identifikácia už nieje taká jednoduchá
6.zákon pregnantnosti- pri neúplných a neurčitých tvaroch máme tendenciu urobiť ich úplnými
Mozog, miecha, perifné nervstvo sú tvorené bunkami- neurónmi:
eferentné- vytvárajú nervové vlákna kt. tvoria pohyb- motorické neuróny- mozog – sval
aferentné- nervové vlákna kt. prinášajú infor. z vonkajšieho prostredia- senzorické vlákna- sval – mozog
interneuróny- sprostredkovávajú infor. asociačné neuróny- prepína medzi vláknami
Reverzivilná figúra- je zrakový podnet kt. je schopný vyvolať 2 odlišné vnemy.
Čapíky- receptory na farebné videnie

3.Predstavy a fantázia:
Predstava- je schopnosť vytvárania predstavy osôb, obrazov, psych. predstáv, neprítomných predmetov, situácií. Rozdiel medzi predstavou a vnemom- predstavy sú obsahovo chudobnejšie ako vnemy, sú menej jasné a menej intenzívne a majú kratšie trvanie
Typy predstáv- následný obraz, je predstava kt.

vzniká po intenzívnom dráždení senzorickej plochy
Pamäťová p.- znovuvytvorenie percepcie, vytváranie obrazov neprítomných predmetov, osôb...
Eidetická p.- je predstava kt. sa vytvára na zákl. konkrétneho vnemu a je taká jasná ako vnem samotný
Reproduktívna p.- ak si vytvárame predstavu už videného, zažitého
Asociácia p.- združovanie, spájanie predstáv, dočasné spojenie v mozgovej kôre, zaoberal sa ňou Aristoteles, podľa neho vybavenie zážitku uchovaného v pamäti napomáha spomienka na podobné zážitky al. kt. s ním časovo súviseli. Hypnagogické p. vznikajú pred spánkom a objavujú sa v nich intenzívne zážitky, prežité počas dňa
Halucinácia- chorobná zmena psychiky, je to preds.kt. sa svojou kvalitou vytvára vnem a je za vnem aj považovaná
Synestézie- typy predstáv kedy vnímajú nejakú modalitu ale v predstave je iná
Fantázia- obrazotvornosť, odraz reálnej skutočnosti v nových, neočakávaných, neobvyklých vzťahoch a spojeniach
Sen- fantazijný zážitok prevažne optického a akustického charakt., kt. sa objavuje počas spánku, moderný prístup k snom zaviedol Ž.Freud, predstaviteľ klasickej psychoanalýzy, sen považuje za kráľovskú cestu k nevedomiu, najdôležitejšie výskumy týkajúce sa snov možno zhrnúť: sníva každý čl. pri snívaní sú prítomné mikropohyby očí. Tvorivá p.- čo sme videli, zažili, počuli dokážeme modifikovať(meniť)do nových sit.Súvisia s fantáziou,jeto
obrazotvornosť.Tvorivosť- všeobecná schopnosť osobnosti čl. a je to schop. Riešiť nové situácie do kt. sa čl. dostáva
Základné faktory tvorivosti:
Fluencia- schopnosť vytvoriť veľké množstvo riešení
Flexibilita- schopnosť vytvoriť rôznorodé riešenia
Originalita- schopnosť vytvoriť také riešenie kt. ešte vytvorené nebolo
Redefinovanie- schopnosť meniť významy, al. použitie predmetov a ich častí
Senzitivita- citlivosť na problémy, al. schopnosť postrehnúť probl. tam kde ho iný nevidia
Elaborácia- plán riešenia, dopracovať plán, detaily

4.Učenie: Zmena správania kt. bola navodená skúsenosťou a je trvalá v psych. Predpokladaná zmena v nervovom systéme kt. je prítomná aj keď sa neprejavuje. Proces nadobúdania vedomostí a zručností v pedagogike.
Latentné(skryté uč.)- predpokladaná zmena v nervovom systéme kt. je prítomná aj vtedy keď sa neprejavuje.
Druhy učenia:
1.Habytuácia(prispôsobenie)- nieje učenie typické pre človeka je typické skôr pre zviera
2.Podmieňovanie- uč.

založené na vytváraní asociačného spoja v mozgu, spoju v mozgu medzi podnetom a reakciou
Klasické podmieňovanie: (zaviedol ho ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov)
1.Nepodmienený pod.- vyvoláva nepodmienenú reakciu, je schopný vyvolať odpoveď bez predchádzajúceho učenia
2.Podmienený pod.- bol pre organizmus bezvýznamný ale za istých okolnosti a podmienok začal vyvolávať podmienenú reakciu. Neutrálny pod.- nevyvoláva žiadnu špecifickú reakciu.
3.Vyhasínanie- podmienený podnet stráca schopnosť vyvolať podmienenú reakciu
4.Spontánne zotavenie-situácia kedy bez opätovného podmieňov.podmien.pod. je schopný vyvolať podmienenú reak.
Inštrumentálne podmieňovanie: (teória učenia behaviorizmus, tomuto uč. sa venoval Skinner a Thorndike)
1.Inštrumentálne podm.- aktivita je na strane subjektu kt. sa učí
2.Posilnenie- je každá udalosť nasledujúca po žiadanej reakcii kt. zvyšuje pravdepodobnosť, že sa organizmus dostane do podobných podmienok tak reakcia sa znovu objavy. -negatívne pos.- je nepríjemná udalosť, kt. nasleduje po reakcii,znižuje pravdepodobnosť reakcie po kt. nasledovala
-pozitívne pos.- je vtedy keď posilňuje reakciu po kt. nasleduje. V tomto zmysle sa hovorí aj o odmene.
-podmienečné pos.- je viazané na uspokojenie biologických potrieb organizmu
-sekundárne pos.- tvoria podnety, kt. sú asociované s primárnym pos.počet sek.pos.je u človeka bohatšia ako u zvier.
-rozvrhy pos.- spôsob pos. má vážne dôsledky pre správanie
-konštantné dávkovanie- posilnenie nasleduje po vymedzenom počte reakcií
-variabilné dáv.- zn. podávanie pos.po istom počte reakcií, pritom počet variabilný
-konštante časované dáv.- zn. podávanie odmeny po uplynutí určitého časového intervalu po poslednom posilnení
-variabilne čas.dáv.-zn. podávanie odmeny v rôznych čas. intervaloch
-blokovanie- je proces pri kt. neutrálny podnet je spojený s podmieneným podnet.kt. už vyvoláva podm. reakciu

Fázy ľudského učenia:
verbálne, pojmové, učenie riešením problému a sociálne uč. realizuje sa v procese realizácie
Fázy: 1.prípravná- musíme sa na ňu pripraviť
2.asociatívna- informácie kt. prichádzajú z prostredia si dávame do súvislosti s tými kt. už máme osvojené
3.kódovanie a uskladnenie inf.- môže byť u každého čl. iná
4.dekódkovanie- vytiahnuť inf. z pamäte a použiť ich
5.vedomosť- pripravenosť na reakciu
6.spätná väzba- Feedback- inf. o priebehu a výsledok môjho učenia(poznanie výsl. procesu učenia)

5.Pamäť: vymedzuje sa ako kapacita živých organizmov získavať, uskladňovať informácie o podnetoch, udalostiach, predstavách, pojmoch. V čase keď tie už nie sú prítomné. Pod pamäťou sa chápe skladovací systém v mozgu, kt. je nositeľom informácií. Pamäť úzko súvisí s učením.
Fázy pamäti-
1.senzorická- zabezpečuje zachytenie informácií pochádzajúcich z vonkajšieho prostredia.

Jej trvanie je 5 sekúnd a potom sa stráca.
Malá kapacita senzorická- strácame
2.krátkodobá- má dlhšie trvanie ako senzorická, 20 sek. sa udrží v pamäti. Krátkodobá- zabúdame
3.dlhodobá- veľká, obrovská kapacita, na dlhé roky, mať ich v pamäti a vybaviť si ich. Typy pamäti- Senzorická- dotýkajú sa uchovávania tvarou, predmetov, svet okolo nás a aké sú vzájomné vzťahy medzi predmetmi. Motorická- viažu sa na zručnosti, návyky, znalosť ako manipulovať, narábať s predmetmi. Percepčno motorická- uč. prostredníctvom kt. si osvojujeme návyky a zručnosti. Logické informácie- poznatky o svete, pojmy a vzťahy, medzi nimi, spomienky, presvedčenia a postoje.
Sémantická pamäť- je nevyhnutná pre používanie jazyka(tomuto sa venoval Hans Ebinghaus- metódy uč., výskum pamäti, krivky uč., zabúdanie, kedy je uč. efektívne)
Zabúdanie- strata engramu- stopa v mozgu kt. vytvára inf. kt. sme si zapamätali.
- interakcia- proces poruchy reakcie, udržanie inf. kt. sme sa naučili. Retroaktívna- nastáva porucha látky “A“ v dôsledku toho, že sme sa naučili nové “N“. Nemôžme si vybaviť látku „A“ lebo sme sa naučili
látku „N“
Proaktívna- nedokážeme si zapamätať „N“ lebo „A“ sú veľmi silné a nedokážeme ich udržať.(ovplyvňovanie- transfer)= môže byť- pozitívny a negatívny(interferencia)
Zabúdanie- pamäť má 3 hlavné komponenty. Kódovanie, čo je vlastne jej úvodnou fázou, bežne označenou ako zapamätanie. Jej konečnou fázou je vybavenie, medzi týmito dvoma komponentmi sa nachádza retencia- podržanie.
Transfer- proces v kt. sa skúsenosti z jednej úlohy prenášajú, ovplyvňujú a to pozitívne či negatívne nasled.aktivitu. Psychofyzika- z množstva podnetov vonkajšieho ale i vnútorného prost. čl. nie je schopný zachytiť všetky pôsobiace podnety. Vzťahom medzi fyzikálnymi podnetmi a následne vyvolanými pocitmi sa zaoberá vedná oblasť- PF
Jej zakladateľom bol nemecký vedec Gustav Fechner, dielo „Elementy psychofyziky“, (psychometriku)chápal ako rozsiahlu vedu o funkčných vzťahoch medzi poznaním a fyzickým svetom. Zákl. pojmom je prah, kt. podľa neho predstavuje ohraničenie kritickej hodnoty podnetu, nad kt. nastáva u čl. pocit a pod kt. pocit nevzniká má 4 etapy:
1.etapa- podráždenie (fyzikálny proces) 2.vzruch (fyziologický proc.) 3.pocit (psychický proc.) 4.úsudok (logický p.)
Prah- hranica medzi sférou poznania a sférou nepoznaného
1.apsolútny prah- najvyššia intenzita podnetu, kt. možno odlíšiť od neprítomnosti podnetu
2.dolný podnetový-pocitový- najnižšia intenzita podnetu, kt. už vyvoláva pocit
3.horný podnetový-pocitový- najnižšia intenzita , kt.

ešte vyvoláva príslušný pocit
4.rozdielový-minimálny rozdiel medzi pod.nad kt.čl. postihuje rozdiely medzi nimi a pod kt. sa pod.zdajú rovnaké

6.Myslenie: najvyšším skupenstvom poznanie, poznanie- názorné(zmyslové), sprostredkované(logické, abstraktné)
-vonkajší predmet mysl.-ľubovoľná, objektom daná podmetová situácia o kt. premýšľame
-vnútorný predmet mys.- psychologické deje, vnemy, predstavy, skúsenosti a poznatky nadobudnuté o tejto situácii
Základné myšlienkové operácie:
Kognitívne proc.- umožňujú čl. vytvoriť si obraz sveta, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho. Sú to procesy príjmania a spracovania informácie z vnútorného alebo vonkajšieho sveta
Formy myslenia:
Pojem- zákl. forma myslenia, ide o rečové vyjadrenie zovšeobecných znakov nejakého predmetu al. javu
Súd- je vyjadrením vzťahu mininálne 2 pojmami
Úsudok- vyjadruje vzťah minimálne 2 al. viacerými súdmi
Operácie- motorické, myšlienkové, logické
Analýza- myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotl. stránok predmetov a javov skutočnosti
Syntéza- myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, vlastností al. vzťahov, predmetov a jav.skutoč.
Abstrakcia-myšl.operácia,kt.vyčleňujeme podstatné a všeobec.vlastnosti javov a predmetov a zanedbávame ostatné
Komparácia- myšl.operácie, kt. sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi
Konkretizácia- aplikácia všeobecných poznatkov a konkrétny jav
Generalizácia- myšl. zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotl. predmetov a javov do istej skupiny
Indukcia- myšl. vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov
Dedukcia- je opačný myšl. postup, kde sa platnosť všeobecného poznatku vzťahuje na konkrétny prípad
Anológia- vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na zákl. jeho podobnosti si predmetmi a javmi
Kateorozácia- myšl. priraďovanie jednotlivých predmetov a javov kategórie
Základné druhy myslenia: praktické, konkrétne- názorné, abstraktné myslenie
Konvergentné(zbiehavé)-uplatňuje sa v úlohách, kt. majú iba jediné možné riešenie
Divergentné(rozbiehavé)-uplatňujú sa pri úlohách, kt. môžu mať viacero riešení
Základné fázy tvorivého procesu: preparácia, inkubácia, inšpirácia, verifikácia
Vlastnosti myslenia: hĺbka, šírka, logickosť, pružnosť, tvorivosť
Inteligencia- myšl. schopnosť riešiť určité, pre potreby merania presne vymedzené úlohy, schopnosť učiť sa, prispôsobovať.

–je sociálna, emocionálna- logicko, materiálna- verbálna- telesne pohybová- hudobná- priestorová- personálna- intrapersonálna

7.Reč: je nástrojom myslenie a formou dorozumievania. Základným komunikačným prvom reči je slovo. Plný 3 symbolické funkcie:
1.je symbolom istých predmetov a javov
2.je prívlastkom predmetov a javov
3.je samo predmetom
Druhy reči:
1.vnútorná- je reč „pre seba“ kt. myslíme
2.vonkajšia- je tá kt. človek vyjadruje svoje myšlienky navonok, hovorená a písaná

8.Motivácia- Motív a Vôľové procesy- je základná jednotka aktivity človeka (hýbať sa)
–vonkajšie- (incentívy) –vnútorné-(potreby)Abrahám Maslov sa venoval humanistickej psychológii a teórii potrieb – -primárne potr.- (biologické a fyziologické), napĺňanie slúži čl. na naplnenie- zachovanie života (spánok, jedlo)
-sekundárne potr.- až keď sú uskutočnené primárne, a sú iba pre človeka (potr.lásky, bezpečia)
-potr. úcty a uznania- potr. sebaktualizácie, sebarealizácie, estetika...

9.Pozornosť: je stav bdelosti, v kt. sa vedomie zameriava na niektoré predmety al. deje, zatiaľ čo iné sa prehliadajú. Prejavuje sa ako zložka vnímania, myslenia, pamäti.
Druhy pozornosti: -neúmyselná- je vyvolávaná bezprostredne pôsobiacimi podnetmi al. javmi. -úmyselná- kladie vyššie nároky na človeka a vyžaduje si určitý stupeň vôľového úsilia
Vlastnosti pozornosti: -koncentrácia- umožňuje vyčleniť aj zo zložitejšieho podmetového poľa ten predmet al. jav,kt. slúži na dosiahnutie stanoveného cieľa. Jednoduchá- jeden predmet a častejšia je sústrediť sa na viac predmetov.
-intenzita poz.- je znakom koncentrácie, čl. sa sústreďuje na jednu činnosť a ostatné si nevšíma
-rozdelenie poz.- u človeka súbežne prebiehajú 2 al. viaceré činnosti
-stálosť poz.- vyjadruje jej časové trvanie, koncentrácia poz. na 1 al. viaceré činnosti
Vigilancia- schopnosť dlhodobej pozornosti, vymedzuje sa ako pohotovosť pozorovateľa odhaľovať zriedkavé, nepravidelné zmeny počas dlhého časového úseku

10. Emócie a city:
Emócie- sú zo zákl. foriem prežívania, vzťahu k predmetom a javom skutočnosti. Rozdeľujeme ich na nižšie a vyššie, stenické a astenické
-afekt- je silný relatívne krátky emočný stav
-nálada- relatívne dlhotrvajúci stály psych. stav zo slabšou intenzitou
-vášeň- mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie človeka
-anxieta (strach, úzkosť, úzkostlivosť)- zvýšená pohotovosť na reakcie strachu, sprevádzaná predtuchou nejasného nebezpečenstva, hrozby kt. subjekt nieje schopný presne určiť
-frustrácia- situácia neriešiteľného problému, kt. je človek pre reakciu silne motivovaný
-konflikt- situácia, v kt.

sily opačného smeru a približne rovnakej sily pôsobia na jednotlivca
-stres- nadmerná záťaž, prejavujúca sa špecifickou opačnou reakciou, kt. sa mobilizuje, odolnosť organizmu
-príjemné- stresové zážitky- Eustres
-nepríjemné- stresové zážitky- Distres
Znaky emócií- polarita má 2 póly láska- nenávisť, aktuálnosť, časové trvanie, nákazlivosť, opakovanie
-strach- emócia kt. vzniká pri ohrození biologickej al. sociálnej existencie indivídua
-úzkosť- nepríjemný duševný stav, sprevádzaný predmetom nejasného nebezpečenstva, hrozby kt. subjekt nieje schopný presne určiť
-fóbia- neurotický strach
-hnev- dochádza v organizme k hlbokým zmenám kt. sa prejavujú napätím, vyúsťujúcim s fyzic. al psych. útoku
-zlosť- prejavuje sa negatívnym postojom a správaním čl. voči svojmu okoliu
-radosť- spokojnosť a uspokojovanie potrieb čl.
-záťaž- ťažká psych. záťaž, stredná psych. záťaž, ľahká psych. záťaž
City- estetické city- vznikajú vrodenými dispozíciami i výchovou
-intelektové- rozumová, myšlienková činnosť
-etické- mravné skutky.