Fyzika Striedavy prud

VZNIK SP-Stried. prud je taky elektr. prud, ktoreho okamzita hodnota je periodickou funkciou casu, pricom na casovom
diagrame je obsah plochy ohranicenej grafom nad osou cas a pod osou casu za periodu rovnaky. HAR. stried. prud—
taky stried. prud, ktoreho okamzita hodnota zavisi od casu podla funkcie sinus[kosinus]. Zdroj, v ktorom okamzita
hodnota elektr.motorickeho napatia zavisi od casu podla funkcie sinus, kosinus je zdroj harmonickeho napatia. HARM.
STRIED. NAPA. sa indukuje v zavite, ktory sa otaca konsta. uhlo. rychlostou w a v homogennom mag. poli okolo
svojej osi kolmej na indukcne ciary. Ak zavit ohranicuje plochu s obsahom S a indukcia mag. pola je B, induk. napatie
bude: fi =B S w sin(wt + fi), V case t=O je indukcny tok maximalny[B||S]. V kratkom casovom intervale delta t je
zmena indukc. toku delta fi takmer nulova, a preto i indukovane napatie je nulove. Ak wt=90, tak fi=o, ale zmena
indukcneho toku delta fi za dobu delta t je maximalna, lebo ucinna cast vodica sa pohybuje kolmo na indukcne ciary. Induk. napatie je v tejto polohe najvacsie. Pri dalsom otacani indukcny tok opat rastie, ale hodnotu ma zapornu
(wt>90, takze indukovane napatie klesa, az pre wt=180 sa fi=-BS a napatie u=O.----- u =Um w sin(wt + fi)) V obvode
stried. prudu s rezist. R prechad. spotrebicom prud, ktory sa meni rovnako ako napatie. Kedze fazy napatia a prudu su
rovnake, hovorime, ze v obvode s rezistanciou R je stried. prud vo faze s napatim.Odpor R je rovnaky aj v jednosmer. aj v strieda. obvode. Rezistancia nema vplyv na na fazovy rozdiel alebo fazovy posun striedaveho napatia a prudu. Rezistor R ovplyv. velk. I rovnako ako v jednosme. a striedav. I a U niesu fazovo posunute, su vo faze.Cievka
kladie stried. prudu vacsi odpor ako jednosmernemu. Odpor je tym vacsi, cim vacsia je indukcnst L cievky a cim
vacsi je kmitocet strieda. prudu.Nasledkom vlastn. indukcie vznika totiz na svorkach cievky napatie, ktore posobi
proti prudovym zmenam. Prud dosiahne svoju amplitudu az vtedy, ked inukovane napatie klesne na nulu. v dosledku
toho Prud sa oneskoruje za napatim. L cievky v obvode strie. prudu sposobuje fazovy posun prudu za napatim o uhol
fi=-90 a svojou induktanciou ovplyvnuje I v obvode. Xl je priamo umerna indukcnosti cievky a frekvencii stried. prudu. Kapacita v obvode stri. prudu sposobuje fazovy posun prudu pred napatim o uhol 90 a svojou Xc ovplyvnuje
I v obvode.

Velkost Xc je nepriamo umerna kapacite obvodu a frekvencii striedaveho prudu. I predbieha U.