Biológia Bielkoviny a aminokyseliny

BEIL--Makromolek. La. tvorene AK-kt. patria medzi substitucne derivat KK. Zak. st. jed.AK-obsahuju 2
funk. skupiny, maju amfoter. charakter, exis. 20 proteinogennych AK-maj u L-konfig. vs. su alfa-AK
[aminosku. na alfa C] Glycin[gly](alfa-aminoctova kys.)-Alanin[ala](alfa-aminopropionova(propanova))....
Spravanie AK v zasaditom[odstiep. H]>ph7—AK sa sprava ako kyselina---vytv. karboxylovy anion....
Sprav. v Kyslom---ako zasada—vytvara amoniovy kation. Vlast. B.—stalost vnut. prostre. je dolez. , cize
zavisi od pH....Pri urcitej pH dochadza k vnutromolek. reakcii medzi K skup. a A. skup.-->>vznikne amfion
[obojaky ion]-ketainova forma AK. Hodnota pH pri kto. AK v podobe amfionu---izoelektricky bod pI—
amfion sa v elek. poli nepohybuje.. AK-v medicineVlast. B---schopnost navzajom reagovat a vytvarat retazce
roznej dlzky—KONDENZACIA-vytva. peptid. retazcov—vznikaju peptidy.dipeptid-akakolvek zluc. zlozena
z 2 AK....Rozlisujeme podla poctu AK v peptide-->>oligopeptidy—do 10, polypeptidy-10-100 , viac ako 100-
BIEL. DOKAZ PEPTID. VAZ>>>dokazujeme biuretovou reakciou, k roztoku B male mnozstvo naoh a
roztok cuso4. B+NaOH+CuSO4->fialovy roztok, slepy pokus>>naOH+CuSO4-hydroxid mednaty+roztok siranu
sodnehoBIEL->>Ak kt su pospaj. peptido. vazbami[-CO-NH-]. FUNKCIE>>v bunk. cica. 10000 druhov,
pocet molek. B v jed. bunke—od 103 do 106 Stavebne>>>tvor. zakl. mat.struk., chrupavky,kosti,vlasy,nechty,
kolageny[chrupavka], elastiny[elastic. vaziva], keratiny[koze vlasov]Transportne>>zaloz. na vratnej vazbe
roznych nizkomolek. latok[hemoglobin, myoglobin]B kt. zabez. pohyb-dokazu menit chem. E na mecha. pracu-
svalove B-myozin,aktin....B kt su kataliticke[funkcia enzymov],riadice[hormony-inzulin] a regulacne B
obrannych[imunoglobuliny-protilatky-imunitny system] a ochrannych[hemokolagulacny sys.] systemovSTRUKT>>>B maju prim.,sekund.tercial,kvarternou STRU...PRIMAR—dana
poradim AK v polypeptidovom retazci,je tu peptidova vazba medzi molekulami
AK-vazba kovalentna., tato prim. strukt. podmienuje Biolog. funkciu BEIL. SEKUNDAR---sek. struk je geometricky uspor. polupeptid. retazca-exist. 2 typy
>>alfa-helix, beta-struktura-skladany list. V sekun. a terci. sa uplatnuju 4 vazby
—van der Waal.---medzi nepolar. uhlovodik. retazcami,zvyskami---ionove vazby
---tam kde v blizkosti N+ H3 a COO- ---vodikove mostiky-tam kde su proti sebe
C=O a NH2 ---disulfidicke mostik0—kde amikys. obsah. S. TERCIAR---
definitivne priestor.uspori.

alfa-helixu a skladaneho listu v priestore. dvojaky tvar
molekuly-globularna[klbkovity tvar]fibrilarna-[vlaknity tvar] KVARTER---pri
takych B kt su zlozene z viacej podjednotiek-ide o susporiadanie podjednotiek. NATIVNA B>> B vo svojom prirod. stave, kt je schopna plnit svoju Biol. funkciu,
posobenim roznych faktorov moze dojst k denaturalizacii B[neni schop. plitn biolg.
funkcie—porusen aterciar. a sekundar. struktura.-prima. zachovana] FYZYK
vplyvy—teplota, posob. tepla, druhy ziarenia, najviac ucinkom tepla, denaturovane
B lahko stravitelne, v potravina. pri tepel. uprave-predlzuje sa trvanlivost...koagulacia
-ucinkom tepla dochad. k zrazaniu, prevare. mlieko sa nezrazi, kazein sa nezraza..
CHEM. vply—fakt vyvola. koagul.—ucinky ionv tazkych kovov—ucin.siln zasad
a kys vyvola.zrazanie, ionizujuce ziarenie—zanika B fun.