12-15 chovanec je dosť vyspelý, rozvoj rozumovej a prac. vých., dominuje slobodná výchova, vychovávateľ má byť len dozorca; Vých. prácou=>sa stáva nezávislím a slob. človekom, neuznáva sociálno morálny výcvik. 15+ až tu odhaľuje svet sociál. vzťahov, rozvoj citov, preto až teraz, lebo už dokáže odolať neg. citom. Tvrdil, že do 19.r nemá poznať náb. - aby bolo prir.; Emilovy hľ. ženu, žena je len na to aby sa páčila mužom, aby sa starala o deti a poslúchala, má mať poddajného ducha, byť jemná a pôvabná. Má sa učiť len variť, šiť, pliesť. Úvahy o vláde v Poľsku - neguje niekt. predošl. myšl., je zameraný na človeka, lásku k vlasti. Priniesol veľa nových prvkov do pedag. Neustále bojoval proti feudalizmu, Podporoval slob. pohľ. na človeka ako na indivídum (aj dieťa), Nesprávne rozdelil vých. dieťaťa na fázy, Veľkým plus je že spája vyuč. s prácou; Nedostatkom je jeho malomeštiacky pohľ. na ženy. Johan Heinrich Pestalozzi (18.-19.st): Švajč., mal 7 súrodencov, u deda farára videlaký je ľud sprostý a chudobný; ovplyvnený JJR, pokrač, v jeho teórii prir. vých., tiež sa orient. na človeka; Mal 3 pokusy pomôcť: Neuhoff-kúpil pozemok zlyhal, sirotinec pre deti (vo vlast. dome, ale zas vrchnosť nepomohla - sami si pestovali), Pustovníkova večerná hodinka - pedag. spis. o prir. učení), Liebhard aGertrúda (pedag. rozprávka, so zameraním na sociál-polit. situáciu, vých. ľudí v dedine, -> návod ako vých-vzdel povzdvyhnúť ľud. Rodina je v podst. miesto v kt. môže člov. získať mravy, vzor -> je odrazom štátu. Skutočnú nápravu nevidel v revolúcii. Ako učí Gertrúda svoje deti (vyuč. pre ženy, matky). Ciele a úloh. vých.-videl v rozvoji vrodených schop. detí, Veril v rozvoj telesnej, duševnej a mravnej vých (3. najdôl. zložky vých.) Chudobný človek sa má aj naďalej vych v chudobe. Je predstav. Elementárnej školy - odsudzoval všetko mech. učenie, dogmatičnosť, zanedbáv. dušev. výv. dieťaťa. Tvrdil že poznanie možno rozvinúť troma elementami - číslo, tvar a slovo (=čit, pís, počít) Johan Friedrich Herbart (18.-19.st): Uznáva telesné tresty (zatváranie detí). Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy, Učebnica psychológie, Náčrt prednášok z pedagogiky; Bol ideal. fil., vých. => neuznával exist. vonkajšieho sveta, uznáva iba tzv. reály (nehmotné podstaty), Vých. postup: 1. Vedenie dieťaťa je ddôl. (treba premôcť jeho vôľu trestami) 2. Vyučovať ho (4 stupne- jasnosť, asociácia, systémy, metóda), Celé hnutie sa nazýv. Herbartizmus => vojen. discipl. v škole. Celé Nemec. využív. jeho postupy, doch.