k formalizmu (lebo nie všetky predm. potreb. všetky zložky)- toto obd. je považ. za brzdu v ped., vyuč. prebieh. v latine a gréčtine, Herb. odmietol JJR voľnosť. Fridrich Wilhelm Adolf Diesterweg - Napísal 400 článkov, rôzne metodic. prír. (spôs. pís., čít., prvouky, počtov) Celý život sa venoval rozvoju nár. školy, podporoval vysokoškol. vzdel. učiteľov, vydával ped. časopis. Žiada nekonfesionálnu školu, odstrániť bifľovanie a naopak rozvoj tvorivosti. Dif. pojem metodika a didaktika, Žiadal neoddeľovať vých. a vzdel., Veľmi dôsled. rozdelil vyuč, predmety na racionálne a historické. Podp. vyuč. v materinskom jazyku. Žiadal platy pre učiteľov a začal zamestnávať aj židov. Konstantin Dimitrievič Ušinskij: Veda má silu na rozvoj blahobytu ľudu. Človek ako objekt výchovy. Vysoko vyzdvihol vzdel a vých. u Rousseaua. Vych. z humánneho vzťahu k osobn. dieťaťa (má svoje potreby a práva), Jeho pedag. je naplno zameraná na ušľachtilú lásku, úctu k osobn. a ľudskosti. Osobitne venoval pozor. nár. vých. (Materinská reč). Určil metodic. postup vo vyuč. mater. jazyka: 1. Rozvinúť v dieťati vrodenú duš. schopnosť, kt. sa nazýva darom slova, 2. nauč. deti ovládať pohľ. materin. jazyka, 3. nauč. deti logiku jazyka, gramatiku v logic. sys.; Čítanka Detský svet (učí dieťa čít, pís. súčasne a hl. rozumieť tomu čo sa učí), Zdôraz. hl. úlohu školy vo výchove, Učiteľ má mať rád svoje povolanie, má štud. psych. -> byť dets. psych, mať vysokú školu. Veľkú úlohu pripisoval riaditeľovi. Lev Nikolajevič Tolstoj (19.st): vyslovoval nespokojnosť s poddanstvom, žiadal ich vzdel., kritizoval herbartizmus. Založil školu pre deti z dediny, opísal spôs. jej vých.: Deti si nič nenosia, a nemusia si nič pamätať, ide o ich prir. vnímavosť, veselosť, pohodu =>Vykonal experiment. kde rešpektoval osobn. žiaka. Napís. šlabikár Novú Azbuku, Pedag. spis O ľudovom vzdelávaní, vydával časopis Jasnopolianska škola. Anton Semionovič Makarenko(19.-20.st): Klasik rus. pedag.; Nevyžaduje sa ustavičná drsnosť voči deťom, ani sentimentálne líškanie, ale zmysel pre správnu mieru v láske aj prísnosti. Vysoko si cenil individualitu. Využíval met. paralelného pôs.- súč. on i skupina. Tam kde treba trestať - pedag. musí trestať, trest musí byť individuálny, vyžadoval čistotu a poriadok, čím viac požiadaviek na človeka, tým viac úcty k nemu. Budú z nich ľudia (pedag. poéma) autor vyj. humanitu k deťom, poskytol nádej, nejde o moralizovanie ale pravdivé pasáže zo života okorenené humorom a optimizmom.; Radil ovládať svoj hlas 10-timi spôs.