Práca a uvedomelá discipl. pomáha prevychovať zanedbané deti. Vlajky na vežiach (ďaľ. p. poéma), opísal tu úspech výchovy detí bez rodiny), Kniha pre rodičov (Makarenko rozpracoval problém disciplíny, výchovy k práci, o rodinnom hosp., kultúrnych návykov a o pohlavnej výchove), Pochod 30. roku, Metodika organizácie výchovného procesu. Karel Slavoj Amerling (19.): Priekopník českej špeciálnej pedagogiky. Mal návrh pre národné školy. Delil ich na „škôlku" (2-3 materská škola, 4-5 opatrovňa), prípravovňa s 2 triedami (názorná, vecnica), 8-14 zač. vzdel.; V didakticko metodickom materiály nadviazal na Orbis Pictus. Chybou bolo množstvo predmetov a príliš podrobností, terminologic. nejasnosti a vyumelkovanosť. Celé to však ukazuje na demokrati. zmýšl., Má zásluhy na rozvoji dievčenského školstva. Gustáv Adolf Linder (19.): Zakl. českej systematickej pedagogiky, ako vedy a 1. prof. fil. a pedag. na obnovenej čes. univ.; Sociál. psych. považ. za doplnok indiv. psych., k národnohosp. idei pričlenil pedagogickú. Zlepšenie hosp. pomerov možno dosiahnuť výchovou. Všeobecné vychovávateľstvo; Všeob. vyučovateľstvo; Pedagogika na zákl. náuky O vývoji prirodzenom, kultúrnom a mravnom. Dokázal nájsť niečo v herbartovi, vychádz. z JAK a Darwina, Comteho, Spencera. Prechádza od herbartizmu k vých. evolucionizmu. Zdôr. estetické zlož. vých. berie ohľad na teles. vých. a hygienu. Odmietal telesné tresty. Škola je miestom vážnej práce nie hry, žiada škol. dielne i na stred. šk., a zvládn. mater. jazyka. Jeho hl. prínosom je preorient. nášho škol. z herbartizmu k moder. eur. smerom v spojení s domácimi tradíciami. M. Terézia: po zreformovaní rak. škol, ref. šk. v uhor. Začala s ref. Trnavskej univ., r. 1777 ju preložila do Budína. 1770 Banská akadémia, Collegium Oeconomicum. 1777 Ratio Educationis- jednotná škol. sús., Cieľom vých. má byť občan, pozorn. sa venuje telesnej vých., Školopovinnosť až Jozef II (6-12r); Ratio je utilitaristické, delí školy na ľudové a latinské, kt. ďalej delí. Matej Bel (17-18): Pre bratislavskú školu vypracoval nový škol. poriadok; Bol pod vplyvom pietistickej ped. a zást. ped. realizmu, Obmedzil vyuč. latiny a klasic. lit., význ. pripis. nár. jazykom, vysoko hodnotil význ. vlastivedy a geografie. Vovyuč. odporúčal brať ohľad na vek žiakov. Učebnica latinskej gramatiky. Samuel Tešedík (18-19): Najvýzn. osobn. slov. ped. v obd. osvietenstva. Zal. ústav v Sarvaši, kt. mal byť vzorom. Zákl. princíp jeho škol. ref. je spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Organiz. vyuč. zlož.