Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pedagogika Dejiny pedagogiky
Dátum pridania: | 10.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 620 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 16.6 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 27m 40s |
Pomalé čítanie: | 41m 30s |
na cyklickom striedaní teórie a praxe. Teš. nadväz. na ref. soc. snahy J.A.K., škola spojená so životom; Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mal byť - obraz ideálnej obce, na vedeckom zákl.; Knižečka k čítání a k prvním začátkům vzdělání školských dítek. Daniel Lehotský (18-19): Kniha o moudrém a křesťanském vychovávaní dítek. Požadoval zavedenie povinnej šk. doch. 7-15, bez ohl. na pohlavie a sociál. pôv. Žiadal sústavnú, všeobec. a harmonickú vých. Zdôraz. význ. telesnej vých., a pod. ako Locke postavenie zdrav. úsudku chovancov, Žiadal aby sa prihliadalo na vývinové etapy rozvoja ľuds. osobn. už od narodenia. Väčší šlabikár pre dedinské školy a domácu potrebu. Ján Kollár (19): vyprac. škol. otáz. , rozdelil školy na ľudové a vedecké. Pamäti, básne a kázne; Čítanka; Šlabikár. Ľ. Štúr (19): Vysoko oceňoval vzdelávanie ako podm. politic. slobody a sociálnej spravodlivosti. Prameň hosp. zaostalosti a biedy videl v odb. nevzdelanosti. Žiadal zrušiť služobnosť a zaviesť všeob. školopovinnosť. V boji proti alkoholiz. zakl. spolky triezvosti. Nedeľné školy využili na vzdel. širokého ľudu. Enwurf. Ref. podľa Bonitz-Exnerovho návrhu. Organizač. zákl. sa u nás s obmenami udržali do II. sv.v. (povinná príprav prof. na univ., zaviedla sa Kollárova staroslov., ref. bola len pre školy kat., evanj. boli svojvoľné maďarmi. Význ. bolo gymn. v BB, 6-7.6. 1861 Memorandum nár. slov, Matica Slovenská 1863. Patronátne Gymnáziá: Vyššie evan. aug. vyzn. gymn. vo Veľkej Revúcej (1862-74), Za prvého riadneho prof. a zár. riaditeľa bol ustanovený August Horislav Škultéty. Na gymn. štud. hl. chlapci roľníkov a remeselníkov. Učitelia boli hl. kňazi. Vyuč. sa 14 predmetov. Gymn. malo char. klasic. gymn. s ťažiskom vo vyuč. humanitných pred., hl. jazykov. Učebnice I.B: Zocha:Krátky návod k telocviku so 140 obrazcami, S.Ormis:Výchoveda pre seminaristov a rodičov. R. 1871 bol zriadený dievčenský ústav pre všetky dievčatá. Nižšie Evan. Aug. vyzn. Gymnázium v Turč. sv. Martine (1867-75): Nadväzovalo na trad. necpalskej latinskej školy a patentálneho gymn. Karola Kuzm., Za správcu - Viliam Paulíny Tóth. Školu navštev. aj žiaci rím.kat. a židia. Škola mala celoslovenský význ. Po ukončení 4 tried sa pokrač. na revúckom gymn. Gymn. malo slov. char., bolo humanitné. Význ.: Gustáv Dérer. Nižš. rímsko-kat. Gymn. v Kláštore pod Znievom (1869-74): Vzniklo v obd. po rak-uh. vyrovnaní. Význ. Martin Čulen. Stala sa útočiskom chud. štud. Bola jediným a 1. reál. gymn. v Uhorsku. Zákon z roku 1868 priniesol radikálnejší zásah v zákl. škol.