Pedagogika Dejiny pedagogiky

Úloha dejín ped.: skúmať vznik a vývin výchovy, v jednotl. vých.-vzdel. zariad., poznať osobn. v pedag., ped. teórie, idei, myšlienky. Funkcie: Teoretická (umožň. pozn. podst. vých.), Prognostická (podst. vých. pre budúce modely), Propedeutická ( dáva všeob. teórie k pochopeniu súč. stavu ped. teórie). Metódy výs.: Priama (čerp. z priam. mater.), Geografická (odhaľuje jav v regióne), Progresívna (sleduje vých. v hist. a porovn. s dobovými pram.), Retrogresívna (Por. vých. fakty neskor. obd.), Štatistická (fakty v číslach), Komparatívna. Pravek (primitívna vých. odzeranie) Egypt; Babylon: Zač. inštituc. vých. Židia: Vých. k božej bázni (čít., pís., počít., astro., prír.) Grécko-Sparta: Vých. voj. char., do 7.r v rodine, potom št. ústavy, 18.20.r Eféby (vojen. výcvik), 20.-30.r Vojaci, potom plnoprávny. Athény: Do 7.r doma, pak školy Gramatistov (čít, pís, gram, kres, lit, počít), súč. mohli byť na škol. Gitaristov (hudba, umenie); Gymnazióny - len bohatý (rétor, fil, polit, lit); ideál Kalokagatia. Od Sofistov sa zač. vzdel. intelektualizovať. Demokritos: Zdôraz. význ. práce, cvičenia, umenia, múdrosti; uzn. Selektovanie myšl. a vzťah vyuč.-príroda. Sokrates: „Poznaj sám seba", idea poznania; uzn. spravodlivosť, šľachetnosť, zbožnosť, univerzalitu, idea dobra spojená s cnostným životom. Platón: (Ústava, Zákony, Politika) Načrtol úplný sys. vých., 1. sys. pedagóg , vých. aj dievčat. Bol idealista-Dobro; Vych. deti má štát, otroci nepotreb. vých.; najvyšší je rozum ; 1. podporil preškol vých. (hra), založil Akadémiu, 3.-7.r vých pri chrámoch, 7.-18.r povinná škol., 18.-20. Vojna, 20.-30.r Vyššie vzdel., od 35.r štát. funkcie; Detstvo najkrajšie obd.; žiadal odstrániť strach zo škôl. Aristoteles: (O duši- 1.x zložky vých; Etika Nikomachova, Politika) Zal. Lýceum, kde navrh. učebný sys.; V popredí- zmysli, otroci majú rozum ale malí, Uzn. telesnú, rozumovú, mravnú zlož. vých.; Škol. sys.: do 7.r.-vrodine, 7.-14. zákl. škol (gram, mravná vých, spoločen. správ), 14.-21.-(filozofia, hudba, rétorika); Všade sá má klásť dôraz na etiku. Rím: Uzn. rodinnú vých, Otec-zdatnosť, udatnosť, Matka-(čít, pís, počít), 7.-12.r škola a pak boh. do Latin.gréc. školy-> memorovanie; Učili starý vojaci abo otroci. Marcus Aurelius-Hovory k sebe, Marcus Tulius Cicero- vzdel. orient. na vých. rečníka, cnosť, mravnosť, Seneca, M.T.Varro-reč.,mravy, Mar. Fab. Quintilianus- Uzn. škol. vých. pred domácou, Žiada zlikv. teles. tresty, navrhuje súťaženie, a tiež naraz sa učiť čít pís.

(12 kníh o výchove rečníka). Plutarchos-(O mravnej výchove). Kresťanstvo: Školy, Katechumické-pre všetkých o nábož., Katechetické-pre učiteľov; Čít, pís, sa učilo doma., Klášt. a Katedr. školy: 1. zal. Benediktíni (tvrdá disciplína, mravná čistota, celibát, „Ora et labora"; neskôr Františkáni, Cisterciáni, Premonštráti). 7 slobodných umení- Trívium (gram, rét, dialektika), Kvadrívium (aritm., atron, geometria, hudba)->Scholastika; 1111 - 1. Ben. klášt. Zobor. Neskôr: Kapitulné školy, Šľachta pred tým než sa vzdel. v Katedrál. škol. bola na hradoch susedov. Hradná pani- učí: mravnosť, slušnosť, galantnosť; v 14.r -meč =>panoš, zbrojnoš. Hradný pán- 7 rytierskych cností (Jazda nakoni, streľba, šachy, plávanie, pís. veršov, zápasy, lov); Dievč. tiež dostáv. vzdel. v kláštoroch (7 slob. umení). Vznik a rozvoj Mes. škôl - Rozvoj obchodu, 12.-14.st => mestský stav. Popri cirkev. škol. vznik cechových+kupeckých = mestské školy alebo magistrálne (partikulárne) -> len čiastoč vzdel. Delili sa podľa predmetov: a) minor-menšia, b) medioris-stredná, c) superior-vyššia - neskôr gymnáziá. (Renesancia): 14.-15.st. manufaktúry, Buržoázia - mestský patriciát => nový vzťah k životu a prírode => rozumové obrodenie čl., odvracia sa od asketizmu. Koncom stredoveku 3 typy škôl: 1. mestské (dedinské, pokutné); 2. latinské partikulárne (nižšie, vyššie; učili sa z Donátovej učebnice; bohatý žiaci = školníci, chudobný = mendíci); 3. pretrvali Kláštorné a Katedrálne -> z nich vstup na Univerzitu. 14.-16. stor. šírenie z Tal.- Erazmus Roterdamský, M.E.de Montaigne, T. Campanella, Fr. Bobelais-Gargantua a Pantaguel, Th. More-Utópia; 16.st. spoloč. a cirk. ref.; Čechy: Jan Hus, Švajč.: Ján Kalvín, Nemec.: M. Luther. Na Slovensku zavedenie češtiny ako diplomatic. a sakrálnej reči podľa Kralickej biblie u evanjelikov od r.1580; Najznám. protest. škola: Collegium schoals liceum v Prešove, založ. J. Bayer. (Izák Caban, Ján Rezík, Eliáš Ladiver ml.) Jezuiti- obd. rekatolizácie, Ignác z Loyoly - voj. org., prísna disc., pres. metod. postup. (učivo často opakovali, recitovali svätcov, latina sa učila slovnými prejavmi - declamationes, dišputácie boli rozpracované do detailov. Dominovalo učivo - teológie, filoz, reči.; Biskup Peter Pázmány získal Ferd. II., kt. súhl. so založ. r.1635 Jezuitskej Univerzity v Trnave. Okrem Jez.: Pianisti, benediktíni, františkáni, kapucíni, premonštráti, minoriti, uršulínky =>dievč. školy. Univerzity: (z lat. všeobecnosť) Zač.

sú z Antiky (lýceum, Akadémia, Rétorické školy), „Studium generale"- 4 fakulty: artistická, teologická, právnická, lekárska. 1. Univ. 1158 Bologna(právo) Tal., Špan. Salamanca, Angl. Oxford, Cambridge, Fr. Sorbona. 1 univer. v str. Eur. Karol IV. 1348. (Pak Krakow, Viedeň, Heidelberg, Lipsko). Na Slovensku M. Korvín-1465 Academia Istropolitana. Univer. aj keď boli pod vplyvom cirkvi, priniesli pokrok, rozvoj vied. (funkcie dodnes-rektor, dekan, kvestor); 1.univ. mali vlast.správu, ajetok, súdníctvo. Vznikli vlast. splynutím cirkevných klášt. a katedrálnych škôl so svetskými. Zamerali sa hl. na právo a gram. Na čele Univer. stál rektor, kt. mohol byť aj študent., cirkev zastupoval biskup=kancelár, profesormi boli hl. kňazi. Zákl. vyuč. už nebola gramatika s rétorikou, ale dialektika ako zákl. 7 slob. umení. Vychádzalo sa z čítania spojeného s výkladom, +rieš. probl. form. otáz. a odpovedí., boli aj verejné dišputácie. J.A.Komenský: Nivnica 1592-1670 Naarden, bol učiteľ a biskup jednoty česko-moravskej, Žil v dobe reformácie, Humanizmu; Veľmi ml. osirel a po bitke na Bielej hore odiš. do exilu. Napísal 139 kníh, učebníc + štúdií. Vo Fulneku nap. Listy do nebe. Po Bielej hore vyhorela knižnica =>inšp. Labyrint světa a ráj srdce-esejistic. , zamýšľ. sa nad zvláštn. sveta, pokrytectvo, povýšenectvo. V Herrbone=> Poklad jazyka českého (úplný česko slov. jaz.), Všeobecná porada o náprave vecí ľudských (7. dielna, poľudštenie ľudstva, východisko vidí vo vzdelaní.), Začiatočné čtení a psaní (hlboko zasiah. do vzdel. v elemen. škole, je 1. kt. vymyslel triedno, hodinový sys. vyuč.-vzdel.); Odch. do Poľ.-Lipska: Didaktika Magma, Analitická didaktika; Informatórium školy mateřské (pre rodičov ml. detí, 1.-6.r - venovať sa im hrou); Brána jazyků otevřena (sys. zostavená do odborov) k nej Předsíň. ďaľ. Angl., Švéd., Poľ.-1650 Uhor. (Blatný potok 4 roky, na panstve Rákociovcov) - Orbis Pictus (rozvoj slov. zás. na zákl. obrazov), Schola ludus, Inaururačná reč - O vdělávání ducha. Komenský píše aj divadelné hry, aby sa mládež rozvíjala a využív. voľný čas. Spis - Šťastie národa. Na Slovensku sa zastavil v Skalici a Prešove. Význam Komenského pre dnešok: cieľ- pozdvyhnúť čes. ref. na najvyššiu kult. úroveň =>odstrániť egoizmus čes. šľachty. Z pedagogiky utvoril vedu. Žiada pedagogic. realizmus (zavedenie reál. vied do škôl) - Jeho vých. konc. je založ. na myšl. demokracie (vzdel. patrí všetkým), encyklopedizmu. Jeho hodn. sveta tvoria 3 paralely: Príroda, Boh a človek. Komenský uzn. vždy všetko v celkoch, uzn. Synkritickú metódu - na zákl. prírody. Vzdelanie človeka pomáha k jeho povzneseniu.

Boh nevytvoril rozdiely medzi ľuďmi, preto ich treba zmazať. Myšl. Pansofie - vševedy, treba učiť všetkých všetkému. Je 1. kt. sa venuje vzdel. dospelých. Nadväzoval na husitov aj vo vzdel.; O sebe hovoril ako o „mužovi túžby" (nazvali ho chilialistom, po 2. prích. krista bude 1000 roč. bož. kráľ. Najlepš. št. správu vidí v republike. Vyučoval v materčine. A uznával jeden celosvetový jazyk. Žiada vytv. jdnot. súdny dvor (OSN), Odsudzuje vojnu, uzn. slobodu človeka, mier. Tvrdí, že vých. je prostriedkom pre reformu ľudstva (dá sa ňou zeniť svet. Osvietenstvo 17.-18.st.: J. Locke(17.st): neuznáva vrodené idei; vyprac. novú teóriu poznania spätú s empíriou. Položil zákl. reálneho vzdelávania. Vypracoval sys. telesenj a mravnej vých.; Niekoľko myšl. o výchove, Rozprava o ľudskom rozume - folozof. dielo až po preštud. tohto diela cháp. jeho pedag. náz. Vystúpil proti uč. Descarta- o vrodených ideách. Odklonil sa od materializmu, zastáva cestu idealizmu => človek spozn. na zákl. vnútorných skúseností. Človek sa nerodí mravný ani nemravný. Bol stúpencom individ. vých., preto žiadal aby každé dieťa malo individ. -vychovávateľa. Ciele vých.: bola vých. gentlemana, kt. dokáže riadiť svoj život. Vypracoval teóriu telesnej vých. „V zdravom tele zdravý duch.", žiadal otužovanie, aby do 3. rokov mali deti bezmäsitú stravu, aby nepili alkohol. Žiada discipl. ducha, zákl. cnosti => človek dokáže odolať neg. neduhom; aby sa deti nerozmaznávali; Za prostriedok vých .pokl. príklad. Uznáva v určit situác. teles. tresty, ale nie v hneve (u rodičov nikdy). J.J. Rousseau (18.st.): Tvrdí, že za všetkým je príroda, „Späť kprírode" (zákl. myšl.); Zakladá si na prir. vých., morálke, práve, náboženstve. Je považ. za ideológa VFBR, Tieť osirel. Emil alebo ovýchove, Nová Eloisa, Spoveď (autobiog.). KAždý spoloč. poriadok člov. zväzuje, iba divoch môže byť slobodný. Človek je od prír. dobrý a spoločnosť ho kazí. Čím má človek nižšie postav. má bližšie k prír. => je lepší, preto treba vych. deti šľachticov. Chce zabrániť skazenosti kult. Jeho Emil.. je plný rozporov - má veľa nového, ale aj nedostatkov. Tým že hlás. prir. vých., objavil dieťa ako také. Emila sleduje detailne: Výchovné obd.: 0-2 - rozvoj telesnej stránky, dieťa má byť voľne oblečené, nech sa hrá, ale nesplniť mu všetko. 2-12 rozvoj zmyslového vním., zabrániť aby dieťa liplo na dospelom, deti majú zostať deťmi čo najdlhšie, netreba sa ešte súst. venovať vyuč., učiť len to čo sa mu páči, vých. zmyslov a tela, zastáva prir. tresty.

12-15 chovanec je dosť vyspelý, rozvoj rozumovej a prac. vých., dominuje slobodná výchova, vychovávateľ má byť len dozorca; Vých. prácou=>sa stáva nezávislím a slob. človekom, neuznáva sociálno morálny výcvik. 15+ až tu odhaľuje svet sociál. vzťahov, rozvoj citov, preto až teraz, lebo už dokáže odolať neg. citom. Tvrdil, že do 19.r nemá poznať náb. - aby bolo prir.; Emilovy hľ. ženu, žena je len na to aby sa páčila mužom, aby sa starala o deti a poslúchala, má mať poddajného ducha, byť jemná a pôvabná. Má sa učiť len variť, šiť, pliesť. Úvahy o vláde v Poľsku - neguje niekt. predošl. myšl., je zameraný na človeka, lásku k vlasti. Priniesol veľa nových prvkov do pedag. Neustále bojoval proti feudalizmu, Podporoval slob. pohľ. na človeka ako na indivídum (aj dieťa), Nesprávne rozdelil vých. dieťaťa na fázy, Veľkým plus je že spája vyuč. s prácou; Nedostatkom je jeho malomeštiacky pohľ. na ženy. Johan Heinrich Pestalozzi (18.-19.st): Švajč., mal 7 súrodencov, u deda farára videlaký je ľud sprostý a chudobný; ovplyvnený JJR, pokrač, v jeho teórii prir. vých., tiež sa orient. na človeka; Mal 3 pokusy pomôcť: Neuhoff-kúpil pozemok zlyhal, sirotinec pre deti (vo vlast. dome, ale zas vrchnosť nepomohla - sami si pestovali), Pustovníkova večerná hodinka - pedag. spis. o prir. učení), Liebhard aGertrúda (pedag. rozprávka, so zameraním na sociál-polit. situáciu, vých. ľudí v dedine, -> návod ako vých-vzdel povzdvyhnúť ľud. Rodina je v podst. miesto v kt. môže člov. získať mravy, vzor -> je odrazom štátu. Skutočnú nápravu nevidel v revolúcii. Ako učí Gertrúda svoje deti (vyuč. pre ženy, matky). Ciele a úloh. vých.-videl v rozvoji vrodených schop. detí, Veril v rozvoj telesnej, duševnej a mravnej vých (3. najdôl. zložky vých.) Chudobný človek sa má aj naďalej vych v chudobe. Je predstav. Elementárnej školy - odsudzoval všetko mech. učenie, dogmatičnosť, zanedbáv. dušev. výv. dieťaťa. Tvrdil že poznanie možno rozvinúť troma elementami - číslo, tvar a slovo (=čit, pís, počít) Johan Friedrich Herbart (18.-19.st): Uznáva telesné tresty (zatváranie detí). Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy, Učebnica psychológie, Náčrt prednášok z pedagogiky; Bol ideal. fil., vých. => neuznával exist. vonkajšieho sveta, uznáva iba tzv. reály (nehmotné podstaty), Vých. postup: 1. Vedenie dieťaťa je ddôl. (treba premôcť jeho vôľu trestami) 2. Vyučovať ho (4 stupne- jasnosť, asociácia, systémy, metóda), Celé hnutie sa nazýv. Herbartizmus => vojen. discipl. v škole. Celé Nemec. využív. jeho postupy, doch.

k formalizmu (lebo nie všetky predm. potreb. všetky zložky)- toto obd. je považ. za brzdu v ped., vyuč. prebieh. v latine a gréčtine, Herb. odmietol JJR voľnosť. Fridrich Wilhelm Adolf Diesterweg - Napísal 400 článkov, rôzne metodic. prír. (spôs. pís., čít., prvouky, počtov) Celý život sa venoval rozvoju nár. školy, podporoval vysokoškol. vzdel. učiteľov, vydával ped. časopis. Žiada nekonfesionálnu školu, odstrániť bifľovanie a naopak rozvoj tvorivosti. Dif. pojem metodika a didaktika, Žiadal neoddeľovať vých. a vzdel., Veľmi dôsled. rozdelil vyuč, predmety na racionálne a historické. Podp. vyuč. v materinskom jazyku. Žiadal platy pre učiteľov a začal zamestnávať aj židov. Konstantin Dimitrievič Ušinskij: Veda má silu na rozvoj blahobytu ľudu. Človek ako objekt výchovy. Vysoko vyzdvihol vzdel a vých. u Rousseaua. Vych. z humánneho vzťahu k osobn. dieťaťa (má svoje potreby a práva), Jeho pedag. je naplno zameraná na ušľachtilú lásku, úctu k osobn. a ľudskosti. Osobitne venoval pozor. nár. vých. (Materinská reč). Určil metodic. postup vo vyuč. mater. jazyka: 1. Rozvinúť v dieťati vrodenú duš. schopnosť, kt. sa nazýva darom slova, 2. nauč. deti ovládať pohľ. materin. jazyka, 3. nauč. deti logiku jazyka, gramatiku v logic. sys.; Čítanka Detský svet (učí dieťa čít, pís. súčasne a hl. rozumieť tomu čo sa učí), Zdôraz. hl. úlohu školy vo výchove, Učiteľ má mať rád svoje povolanie, má štud. psych. -> byť dets. psych, mať vysokú školu. Veľkú úlohu pripisoval riaditeľovi. Lev Nikolajevič Tolstoj (19.st): vyslovoval nespokojnosť s poddanstvom, žiadal ich vzdel., kritizoval herbartizmus. Založil školu pre deti z dediny, opísal spôs. jej vých.: Deti si nič nenosia, a nemusia si nič pamätať, ide o ich prir. vnímavosť, veselosť, pohodu =>Vykonal experiment. kde rešpektoval osobn. žiaka. Napís. šlabikár Novú Azbuku, Pedag. spis O ľudovom vzdelávaní, vydával časopis Jasnopolianska škola. Anton Semionovič Makarenko(19.-20.st): Klasik rus. pedag.; Nevyžaduje sa ustavičná drsnosť voči deťom, ani sentimentálne líškanie, ale zmysel pre správnu mieru v láske aj prísnosti. Vysoko si cenil individualitu. Využíval met. paralelného pôs.- súč. on i skupina. Tam kde treba trestať - pedag. musí trestať, trest musí byť individuálny, vyžadoval čistotu a poriadok, čím viac požiadaviek na človeka, tým viac úcty k nemu. Budú z nich ľudia (pedag. poéma) autor vyj. humanitu k deťom, poskytol nádej, nejde o moralizovanie ale pravdivé pasáže zo života okorenené humorom a optimizmom.; Radil ovládať svoj hlas 10-timi spôs.

Práca a uvedomelá discipl. pomáha prevychovať zanedbané deti. Vlajky na vežiach (ďaľ. p. poéma), opísal tu úspech výchovy detí bez rodiny), Kniha pre rodičov (Makarenko rozpracoval problém disciplíny, výchovy k práci, o rodinnom hosp., kultúrnych návykov a o pohlavnej výchove), Pochod 30. roku, Metodika organizácie výchovného procesu. Karel Slavoj Amerling (19.): Priekopník českej špeciálnej pedagogiky. Mal návrh pre národné školy. Delil ich na „škôlku" (2-3 materská škola, 4-5 opatrovňa), prípravovňa s 2 triedami (názorná, vecnica), 8-14 zač. vzdel.; V didakticko metodickom materiály nadviazal na Orbis Pictus. Chybou bolo množstvo predmetov a príliš podrobností, terminologic. nejasnosti a vyumelkovanosť. Celé to však ukazuje na demokrati. zmýšl., Má zásluhy na rozvoji dievčenského školstva. Gustáv Adolf Linder (19.): Zakl. českej systematickej pedagogiky, ako vedy a 1. prof. fil. a pedag. na obnovenej čes. univ.; Sociál. psych. považ. za doplnok indiv. psych., k národnohosp. idei pričlenil pedagogickú. Zlepšenie hosp. pomerov možno dosiahnuť výchovou. Všeobecné vychovávateľstvo; Všeob. vyučovateľstvo; Pedagogika na zákl. náuky O vývoji prirodzenom, kultúrnom a mravnom. Dokázal nájsť niečo v herbartovi, vychádz. z JAK a Darwina, Comteho, Spencera. Prechádza od herbartizmu k vých. evolucionizmu. Zdôr. estetické zlož. vých. berie ohľad na teles. vých. a hygienu. Odmietal telesné tresty. Škola je miestom vážnej práce nie hry, žiada škol. dielne i na stred. šk., a zvládn. mater. jazyka. Jeho hl. prínosom je preorient. nášho škol. z herbartizmu k moder. eur. smerom v spojení s domácimi tradíciami. M. Terézia: po zreformovaní rak. škol, ref. šk. v uhor. Začala s ref. Trnavskej univ., r. 1777 ju preložila do Budína. 1770 Banská akadémia, Collegium Oeconomicum. 1777 Ratio Educationis- jednotná škol. sús., Cieľom vých. má byť občan, pozorn. sa venuje telesnej vých., Školopovinnosť až Jozef II (6-12r); Ratio je utilitaristické, delí školy na ľudové a latinské, kt. ďalej delí. Matej Bel (17-18): Pre bratislavskú školu vypracoval nový škol. poriadok; Bol pod vplyvom pietistickej ped. a zást. ped. realizmu, Obmedzil vyuč. latiny a klasic. lit., význ. pripis. nár. jazykom, vysoko hodnotil význ. vlastivedy a geografie. Vovyuč. odporúčal brať ohľad na vek žiakov. Učebnica latinskej gramatiky. Samuel Tešedík (18-19): Najvýzn. osobn. slov. ped. v obd. osvietenstva. Zal. ústav v Sarvaši, kt. mal byť vzorom. Zákl. princíp jeho škol. ref. je spojenie vyučovania s výrobnou prácou. Organiz. vyuč. zlož.

na cyklickom striedaní teórie a praxe. Teš. nadväz. na ref. soc. snahy J.A.K., škola spojená so životom; Roľník v Uhorsku, čím je a čím by mal byť - obraz ideálnej obce, na vedeckom zákl.; Knižečka k čítání a k prvním začátkům vzdělání školských dítek. Daniel Lehotský (18-19): Kniha o moudrém a křesťanském vychovávaní dítek. Požadoval zavedenie povinnej šk. doch. 7-15, bez ohl. na pohlavie a sociál. pôv. Žiadal sústavnú, všeobec. a harmonickú vých. Zdôraz. význ. telesnej vých., a pod. ako Locke postavenie zdrav. úsudku chovancov, Žiadal aby sa prihliadalo na vývinové etapy rozvoja ľuds. osobn. už od narodenia. Väčší šlabikár pre dedinské školy a domácu potrebu. Ján Kollár (19): vyprac. škol. otáz. , rozdelil školy na ľudové a vedecké. Pamäti, básne a kázne; Čítanka; Šlabikár. Ľ. Štúr (19): Vysoko oceňoval vzdelávanie ako podm. politic. slobody a sociálnej spravodlivosti. Prameň hosp. zaostalosti a biedy videl v odb. nevzdelanosti. Žiadal zrušiť služobnosť a zaviesť všeob. školopovinnosť. V boji proti alkoholiz. zakl. spolky triezvosti. Nedeľné školy využili na vzdel. širokého ľudu. Enwurf. Ref. podľa Bonitz-Exnerovho návrhu. Organizač. zákl. sa u nás s obmenami udržali do II. sv.v. (povinná príprav prof. na univ., zaviedla sa Kollárova staroslov., ref. bola len pre školy kat., evanj. boli svojvoľné maďarmi. Význ. bolo gymn. v BB, 6-7.6. 1861 Memorandum nár. slov, Matica Slovenská 1863. Patronátne Gymnáziá: Vyššie evan. aug. vyzn. gymn. vo Veľkej Revúcej (1862-74), Za prvého riadneho prof. a zár. riaditeľa bol ustanovený August Horislav Škultéty. Na gymn. štud. hl. chlapci roľníkov a remeselníkov. Učitelia boli hl. kňazi. Vyuč. sa 14 predmetov. Gymn. malo char. klasic. gymn. s ťažiskom vo vyuč. humanitných pred., hl. jazykov. Učebnice I.B: Zocha:Krátky návod k telocviku so 140 obrazcami, S.Ormis:Výchoveda pre seminaristov a rodičov. R. 1871 bol zriadený dievčenský ústav pre všetky dievčatá. Nižšie Evan. Aug. vyzn. Gymnázium v Turč. sv. Martine (1867-75): Nadväzovalo na trad. necpalskej latinskej školy a patentálneho gymn. Karola Kuzm., Za správcu - Viliam Paulíny Tóth. Školu navštev. aj žiaci rím.kat. a židia. Škola mala celoslovenský význ. Po ukončení 4 tried sa pokrač. na revúckom gymn. Gymn. malo slov. char., bolo humanitné. Význ.: Gustáv Dérer. Nižš. rímsko-kat. Gymn. v Kláštore pod Znievom (1869-74): Vzniklo v obd. po rak-uh. vyrovnaní. Význ. Martin Čulen. Stala sa útočiskom chud. štud. Bola jediným a 1. reál. gymn. v Uhorsku. Zákon z roku 1868 priniesol radikálnejší zásah v zákl. škol.

org. aj obsah. stránky. Prvým stup. elem. škôl boli 6-triedne ľudové školy(6-12), Opakovacie školy(do15)-> v nich sa vyuč. len maďarsky; Vyššie ľud. školy-mali povinne zriaď. obce s 5000+ obyv; Meštianske školy. Upravoval: Učiteľské ústavy pre učiť. ľudových škôl, Ústavy pre vzdel. učoť. meštianskych a vyšších ľud. škôl. Udržiavateľ mal právo určiť vyučovací jazyk na konfesionálnych školách. Na Slovensku sa vyučovalo len po maďarsky. Aponyiho zák. 1907-stanovil že maďarčinu treba aj naučiť. Čs vzťahy 1867-1918: Zrušenie poslednej slov. stred. školy vyvolalo v čes. kraj. búrku protestov. V Prahe vznikol výbor na podporu slov. štud. Ale nepraiznivý vývoj ofic. čes. politiky spôs., že sa skončilo obd. štúdia slov. žiak. v Čechách. Význ. kap. tvorí spolok Detvan v Prahe. Reformná ped. 20st: John Dewey: svoj progr. nazval inštrumentalizmom („koláč sa vyskúša tak, že sa je") Uznáva skús. vo vých., preto navrhuje školu spojenú so životom, nie príliš verbalizmus, intelektualizmus. Zdôrazňuje žiakovu činnosť aktivitu. O prameňoch vychovávateľskej vedy. Tvrdí, že exist. vých. knozervatívna, tradičná, ale podpor. aj školu modernú, demokratickú. Preto zdôrazňuje rozvoj myslenia, skúsenosť, a prir. metódy výchovy. Silne akcentuje na hru a aktívnu prácu žiaka. Helen Parkhurstová - Daltonský plán: Vyzerala nasled.: rozprac. obsah predmetov na mesiac, týždeň, deň, hodinu. Úlohy mali hodn. minim., stred., a max. Každý musel splniť minimum. Ak to nezvládol, mal opakovať ale v inej altern. Učebnice používali len ako doplnky. Išlo jej o slobodu žiaka, v pracovniach (nemali triedy), úlohou učiteľa bolo pomáhať, radiť, usmerňovať, príp. kontrolovať. Žiaci odpovedali väčš. testovo. Každý žiak musel podpísať morálny záväzok voči sebe, učiteľovi v kt. sa zaviazal niečo splniť. Václav Příhoda: Čech kt. sa vrátil z USA (Dewey). Všetky myšl. zaviedol do Pokusných škôl. (Praha, Zlín, Trnava, Blava, Malacky) - /pri ňom Lucia Žofková v Modre/; 5 zásad: Prirodzená situácia: celý život dieťaťa má prebiehať za prir. sit.; Vyučovací dynamizmus: realizuje ho v pracovniach (nie triedach), laboratóriách a knižnici. Aby deti prich. do styku s novým => celý vyuč. proces je spojený s pohybom, všetky vedomosti získavajú praxou.; Vnútorná motivácia: dieťa dosiahne viac keď bude samo motivované.; Globalizácia vyuč.: vychádza z Gestaltizmu - chápu obraz ako celok.; Individualizácia: predpokl. rozdiely medzi žiakmi, v psychic. procesoch aj v správaní, kt. treba rešpektovať.

Zaviedol 58 vyuč predmetov, aby škola ponúkala veľký rozsah, z t. je možné si vybrať. Celestin Freinet: (pracovná, činná škola) Je zameraná na rozvoj vlastného JA, Ja orient. individuálne, je spojená na princípe školy so životom a vyvažuje telesnú a duševnú prácu detí. Rešpektuje spoluprácu učiť. a žiaka, a tiež medzi žiakmi (nie súťaživosť). Škola je aktívna - nadob. vedomostí. Znaky Ped. Ref.: - individuálne vých. ciele, - dieťa je centrom výchovy, - rešpektuje sa zásada primeranosti, - akcentuje aktivita jedinca (samostat.). Waldorfská šk. Rudolfa Steinera - škola pre dieťa, vychádz. z Antropozofie-rešpekt. vývoj. obd. detí. Rotdeľuje život dieť. na 3 sedemročné cykli; a v nich etapy. 1.-rastu zubov (do7):dieťa napodobňuje, 2.-zrelosti (dieťa spozn. autoritu kt. nasleduje), 3.-dieťa získ.vl. náz. na život, učiteľ sa stáva poradcom. Bola založ ako jednotná 12. roč. +13. maturitný. Predch. jej ešte predškolská šk. Učebný plán je veľmi bohatý s netradič. predmetmy. Akcentuje výzva aby si dieťa našlo 1 predmet kt. bude robiť so srdcom. Predmety nadväzujú (prelínajú sa; neexist. učebnice, odmietajú encyklop. vedomosti, a podpor. poznanie pravdy vo vede, krásno v umení, duševné hodnoty. Nemajú klasic. známky, ale len výročné slov. hodnotenie. Spolupráca prevláda nad súťaživosťou. Vyuč. prebieha v epochách. Epocha sa delí: rytmic. cvičenia, samotný výklad, učiteľ rozpráva nej. príbeh. Deti si vedú epochové zošity, kt. slúžia miesto učebníc.Triedny učiteľ učí všetky odbory. Cieľom je výchova slobodných ľudí. W. Washburn - Winnetská sús.: vymedzil min. vedomosti a zruč. v učebniciach, metóda samostat. učenia, zdôr. spoločen. vých. a venoval jej tretinu vyuč., Veľ. úsilie o individ. rozvoj žiakov. schopností, ale žiak sa má učiť aj to o čo nemá záujem, ale bude to vyžadovať prax. Peter Petersen - Jenský plán. 1. samostat. realistic. veda o výchove v konfront. s „novou" školskou realitou, 2. Na základe vedeckej ped. riešiť reálne vých situácie. 3. Vysokoškol. vzdel. učiť. Dielo: Náuka o vedení vyučovania (dodrž. mravné normy, príroda je božím výtvorom, rozdeli žiakov na skupiny podľa veku, Školskú miestnosť premenil na bytovú jednotku, Pri vyuč. dodrž. „etický fenomén". Do škol. plánu je poňatá aj sobota a nedeľa. Mária Montessori: Zaklad. predškol. výchovy na princ. individuál. sys. Založila Dom detstva. Jej pedag. dosiahl. úspech tým, že dieťa si volilo samostat. svoju činnosť pri kt. sa súčasne rozvíjajú telesné i duševné schop. Učiteľ je viac podnecovateľom než sprostredkovateľom. Deti nadobúdajú vedomosti v prír.

a nie z kníh. Zaviedla „cvič. praktic. života." Nejde jej o vedu ale o človeka. Didaktika a Metodika tvorí ucelený program na sebarealizáciu žiaka. Školské zákony: Vznik ČSR bol význ. medzníkom. Na Slov. sa zriadil Referát Ministerstva školstva, Malý škol. zák určil osemročnú pov. škol. doch., Meštianske školy boli trojtriedne. 27.6.1919 - Vznik Univ. Komenského. Počas SNP všetko školstvo SNR znárodnila. Vroku 48´ sa prijal zákon o jednotnej úprave školstva. I.st.(1-5) II.st(6-9). Zákon o škol sús. 1953 zrušil škol. doch z 9 na 8, 1960 sa opäť predĺžil. Zák. z r. 1990 znížil centrálne postavenie v riadení vys. škôl Min. školstva. Vzdel. učiteľov: do r1918 (1848-67): Učit. ľud škôl sa vzdel. v niekoľkomesačných kurzoch. Neskôr vzniklo niekoľko učiteľských preparandií. (1867-1918): Na Slov. založ. 1. štát. učiteľ. ústav v Spišs. Novej Vsi, po ňom v Modre a Klášt. pod Znievom, a Leviciach, tieto boli mužské, ženský bol v Blave. Na všet. ústavoch na Slov. bola vyuč. jaz. maďarčina. Jediným učiteľ. úst. s vyuč. jaz. slov. bolo učiteľ. semenisko pri vyššom slov. gymnáziu vo Veľkej Revúcej. Obd. 1. ČSR (1918-39): Na Slov prich. vypomôcť učit. z Moravy a Čiech. Učitelia ľudových škôl sa priprav. v 4.roč. učiteľ. ústavoch. Za štúdium sa neplatilo. Roku 1930/31 sa zriadila na Slov. Štátna ped. akad. V 1. roč. štúd. pripravovala pre učiteľ. povol., žiakov s maturitou. V 38.r bolo u nás 14 učiteľ. ústavov. Obd. Slov. štátu (1939-45): Bolo prepustených 660 čes. učit., aj tak bolo 900 Slov. nezamestn., (mali sa prepustiť vydaté učiteľ.), Mali sa zreformovať školy tak aby vých nadobudla char. kresťanský a národný. Učiteľský ústav sa nahradil akadémiou, štúdium sa predĺžilo na 5 rokov. Obd. 1945-89 (1945-53): Košický vládny program - odstránil sa nemecký jazyk a zaviedol ruský. Na všet. univerzit. sa mali zriadiť pedagogic. fak. (1953-59): Mal sa dôslednejšie realizovať idea strednej školy. (1959-64): Vyššie ped. škol. a vys. ped. školy zanikli. Prípravu učiť. zabezpeč. univer. (1964-89) Niekt. pedag. inštit. sa pretvorili na ped. fak. ostat. zrušené. Pedag. inšt. v Trnave sa zmenil na Pedagogickú fak. UK so sídlom v Trnave. Ped. fak boli urč. pre prípravu učiť. ZDŠ, až od 1977/78 aj pre stredné školy. Obd. po 89´: Poskytla sa možnosť vytv. neštátnych i cirkevných škôl. Slov. osobn. v pedag.: Ján Kvačala: (bol zaťažený na J.A.Kom.); Pedagogická reforma Komenského v Nemecku do konca 17.st; Komenský, jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej. Kvačala dosiahol svet.

ohlas a je jednou z najväčš. postáv v dejinách slov. vedy, školstva a pedagogiky. Juraj Čečetka: Venoval sa myšl. - sociológia v pedagogike. Dejiny školstva a pedagogiky na Slovensku; Úvod do všeobecnej pedagogiky; Pedagogický lexikón. Vladislav Ružička: Školstvo na Slovensku v obd. neskorého feudalizmu; Dejiny slovenského šlabikára. Peter Vajcík: Školstvo, študijné a školské poriadky na Slov. v 16. stor.; Dejiny pedagogiky; Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Ľudovít Bakoš: Ľ. Štúr ako vychovávateľ a bojovník za slovenskú školu, Teória výchovy, Rozhovory s rodičmi. Jozef Mátej: Dejiny českého a slovenského školstva a ped.; Ján Kvačala; Portréty slovenských pedagógov a vlasteneckých učiteľov. František Karšai: J.A. Komenský a Slovensko. YMCA (YWCA): Kresťanské združenie mladých mužov (žien), boli združ. mladých ľudí, organiz. anglo-americ. pôvodu vo svojej práci sa opierali aj o telesnú výchovu a šport, ktoré chápali ako súčasť harmonickej výchovy a prípravy na život. Svoj pôvod má v Anglicku, kde v roku 1844 založilo dvanásť mladých mužov pod vedením G.Wiliamsa 1. združenie. YMCA si zaradilo do svojho programu športy ako ľahkú atletiku, rugby, basketbal, plávanie a neskôr začala organizovať aj táborenie, ktoré je aj v súčasnosti významným prostriedkom rekreácie v YMCA. Na jej pôde vznikli konc. 19.st. aj basketbal, volejbal. Svojim programom a cieľom, kt. bola harmonická vých. mlad. ľudí a rozširovanie atraktívnych foriem telesnej výchovy a športu, propagovanie amerického štýlu života, sa jej darilo prenikať aj do Európy a Ázie. Na Slovensku začal oficiálne pôs. po 1. sv.v. Najviac sa rozvinula v BA, BB a Lučenci. Cieľom združenia bolo dať mladým ľuďom šancu v ich voľnom čase pre sebavzdelávanie a celkový duševný a telesný rozvoj, vychádzajú z myšlienok kresť. zodpovednosti jednotlivca za seba, vedenia zmysluplného života a telesného rozvoja človeka. Mottom práce mládeže YMCA bol zákl. princíp prevzatý z Evanjelia sv. Jána: „Aby všetci boli jedno" YMCA vychádzala z filozofie apierajúcej sa o spoločenstvo, kt. kladie dôraz na kresťanstvo vo všetkých oblastiach života a práce. Dominujúcou bola výchova k demokracii. OROL: sa zrodil roku 1909, Svoje meno prijal od katolíckych telocvič. org. zo Slovinska. Orolské zlety sa konaly každý rok. Československý Orol vznikol za účelom združenia mládeže formou jednotnej, sústavnej a všestrannej činnosti smerujúcej k výchove duše i tela na zákl. kresť. svetonázoru, v duchu skutočnej demokracie, národnej pospolitosti a sociálnej vzájomnosti.

Orol svojim kultúr. a telových. snažením sledoval kultúrne a telesné povznesenie ľudí a zvýšenie branosti štátu. Od začiatku svojej existencie zdôraznil Orol svoj náb. pôvod. Zásady: 1. Svedomite plniť povinnosti plynúce zo svojho postavenia a povolania. 2. Obetavo plniť všetky povinnosti voči rodine. 3. Pestovať v sebe sociálne cítenie a ochotne dávať každému čo jej jeho, nežiť výlučne pre seba, ale pomáhať všade, kde treba. SOKOL: Najväčšia česká telovýchovná org., bola založená 1862 v Prahe, Miroslavom Tyršom. V 1.sv.v. sa aktivizoval v odboji. Pokusy o založ. Sokola na Slov. pred r. 1918 boli neúspešné. Cieľ: Československá obec sokolská vznikla za cieľom pestovania telesných a mravných síl čš. ľudu. Sokol si svoj ideový záklas postavil na človeku telesne a mravne rozvinutom, žijúcom v národnej slobode, pestujúcom u neho vlastenectvo k ČS republike. SKAUTI: Hlavným tvorcom skautingu v Amerike bol spis., maliar a lovec Ernst Evan Thompson Seton - čierny vlk. Mladí indiáni sa v táboroch učili „pozorovať" a milovať život, orientovať sa v prírode, používať značky, poznať zvieratá a napodobňovať ich hlasy, učili sa šľachetnému počínaniu, pomáhať biednym a podporovať utláčaných. Veľa myšlienok, cvičení a hier od Setona prebral jeho „kolega" anglický generál Sir Robert Stephenson Smyth Baden-Powell, Lord of Gilwell. Cieľom ČS skautingu - bolo pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť ich plný fyzický duševný, spoločenský a duchovný rozvoj, povznášať skautskou výchovou mravné, duševné a telesné sily mládeže v kresťanskom duchu, vychováv. zdravú, priebojnú generáciu, kt. bude uvedomelým spolutvorcom spoločenského diania, zárukou štátu a národa. Zákl. princ.: Povinnosť voči Bohu, iným, sebe. HESLO: Buď Pripravený! Filozofia skautingu vychádza z myšlienky pomáhať vo výchove detí a mládeže v ich voľnom čase.