Úloha dejín ped.: skúmať vznik a vývin výchovy, v jednotl. vých.-vzdel. zariad., poznať osobn. v pedag., ped. teórie, idei, myšlienky. Funkcie: Teoretická (umožň. pozn. podst. vých.), Prognostická (podst. vých. pre budúce modely), Propedeutická ( dáva všeob. teórie k pochopeniu súč. stavu ped. teórie). Metódy výs.: Priama (čerp. z priam. mater.), Geografická (odhaľuje jav v regióne), Progresívna (sleduje vých. v hist. a porovn. s dobovými pram.), Retrogresívna (Por. vých. fakty neskor. obd.), Štatistická (fakty v číslach), Komparatívna. Pravek (primitívna vých. odzeranie) Egypt; Babylon: Zač. inštituc. vých. Židia: Vých. k božej bázni (čít., pís., počít., astro., prír.) Grécko-Sparta: Vých. voj. char., do 7.r v rodine, potom št. ústavy, 18.20.r Eféby (vojen. výcvik), 20.-30.r Vojaci, potom plnoprávny. Athény: Do 7.r doma, pak školy Gramatistov (čít, pís, gram, kres, lit, počít), súč. mohli byť na škol. Gitaristov (hudba, umenie); Gymnazióny - len bohatý (rétor, fil, polit, lit); ideál Kalokagatia. Od Sofistov sa zač. vzdel. intelektualizovať. Demokritos: Zdôraz. význ. práce, cvičenia, umenia, múdrosti; uzn. Selektovanie myšl. a vzťah vyuč.-príroda. Sokrates: „Poznaj sám seba", idea poznania; uzn. spravodlivosť, šľachetnosť, zbožnosť, univerzalitu, idea dobra spojená s cnostným životom. Platón: (Ústava, Zákony, Politika) Načrtol úplný sys. vých., 1. sys. pedagóg , vých. aj dievčat. Bol idealista-Dobro; Vych. deti má štát, otroci nepotreb. vých.; najvyšší je rozum ; 1. podporil preškol vých. (hra), založil Akadémiu, 3.-7.r vých pri chrámoch, 7.-18.r povinná škol., 18.-20. Vojna, 20.-30.r Vyššie vzdel., od 35.r štát. funkcie; Detstvo najkrajšie obd.; žiadal odstrániť strach zo škôl. Aristoteles: (O duši- 1.x zložky vých; Etika Nikomachova, Politika) Zal. Lýceum, kde navrh. učebný sys.; V popredí- zmysli, otroci majú rozum ale malí, Uzn. telesnú, rozumovú, mravnú zlož. vých.; Škol. sys.: do 7.r.-vrodine, 7.-14. zákl. škol (gram, mravná vých, spoločen. správ), 14.-21.-(filozofia, hudba, rétorika); Všade sá má klásť dôraz na etiku. Rím: Uzn. rodinnú vých, Otec-zdatnosť, udatnosť, Matka-(čít, pís, počít), 7.-12.r škola a pak boh. do Latin.gréc. školy-> memorovanie; Učili starý vojaci abo otroci. Marcus Aurelius-Hovory k sebe, Marcus Tulius Cicero- vzdel. orient. na vých. rečníka, cnosť, mravnosť, Seneca, M.T.Varro-reč.,mravy, Mar. Fab. Quintilianus- Uzn. škol. vých. pred domácou, Žiada zlikv. teles. tresty, navrhuje súťaženie, a tiež naraz sa učiť čít pís.