PRIAMA A NEPRIAMA REČ – 1. to say (povedať čo) : Adam said : „I am very busy.“ Adam said (that) he was very busy. 2. to say to (povedať komu) : Adam said to Eva : „I am very busy.“ Adam said to Eva (that) he was very busy. 3. to tell (povedať komu) : Adam told Eva (that) he was very busy. Nepriamu reč môžu uvádzať aj iné slovesá : think, hope ... Súslednosť časov : Keď meníme priamu reč na nepriamu, treba si všimnúť, v akom čase je sloveso v uvádzacej vete. Ak je sloveso v prít čase, v NR sa vo vedľajšej vete nemení gram tvar : Adam says he is tired. Adam hovorí, že je unavený. Ak je uvádzacie sloveso v min čase, menia sa časy vo vedľajšej vete : Adam said he was tired. Adam povedal, že je unavený. PR → NR : prít – min, prít priebeh – min prieb, will – would, can – could, may – might, have – had. Ak vedľajšia veta vyjadruje všeob pravdu nenastáva žiadna zmena času : The teacher explained that water boils at 100 °C. I – you, he, she; you – I, he, she, we; we – you, they. : Adam said : „I will go.“ Adam said he would go. This (these) – that (those), here – there, now – then, today – yesterday, yesterday – the day before, tomorrow – the next day, this week – last week, last year – the year before, next week – the following week

NEPRIAMA OTÁZKA – nepriamu otázku uvádza sloveso TO ASK alebo uvádzacie vety I wanted to know ..., I wonderer .. . Zisťovacie otázky sa uvádzajú spojkami if alebo whether : He asked me if I hitchhiked to the ..., Doplňovacie otázky sa uvádzajú príslušnými opytovacími zámenami : I wanted to know where Eva lived. NEPRIAMA ŽIADOSŤ A ROZKAZ – Sloveso TO ASK uvádza zdvorilú žiadosť. Sloveso TO TELL uvádza rozkaz. NR alebo Ž sa vyjadruje pomocou neurčitku (to wait), zápor sa vyjadruje pomocou not to (not to wait) : „Please wait.“ He asked me to wait. „Don’t wait.“ He told me not to wait.