PODMIENKOVÉ VETY – vyjadrujú podmienku, za kt sa môže realizovať dej nadradenej vety. Delia sa do dvoch skupín : 1. PV reálne - PV : IF + jednoduchý prít čas, Hlavná veta : will/can/may + infinitív bez „to“ (if = ak, keď) : If we get married now, we may regret it for the rest of our lifes. Použitie : vzťahujú sa na budúcnosť a používajú sa vtedy, keď je možné , že činnosť alebo udalosť sa uskutoční : If you say „yes“, I will be the happiest person in .. 2. PV nereálne – PV : IF + jednoduchý min čas, Hlavná veta : would/could/might + infinitív bez „to“ (if = keby) : If we were married we could live together in my flat. Použitie : vzťahuje sa na prítomnosť alebo budúcnosť. Podmienka môže byť : a) predpokladaná (v budúcnosti) : If we were married, we would both have much less freedom, b)málo pravdepodobná (v prítomnosti) : If I became a millionaire, I would travel all over the world. Sloveso TO BE po spojke if má tvar WERE pre všetky osoby : If I were younger, I would travel more often. V hovorovej angličtine sa po spojke if stále viac uplatňuje tvar WAS namiesto WERE. PV sa môžu nachádzať pred alebo po hlavnej vete. PV sa oddeľuje čiarkou iba vtedy, keď predchádza hlavnú vetu. If we get married now, I may not finish school. I may not finish school if we get married now.

PRÍDAVNÉ OTÁZKY (VŠAK?, NIE?) – sú typické pre hovorovú angličtinu. Hovorca nimi vyjadruje svoj záujem o pokračovanie rozhovoru. Pri používaní týchto otázok treba dodržiavať tieto základné pravidlá : 1. Ak je východisková veta kladná, prídavná otázka je záporná : You love me, don`t you ? (však?), 2. Ak je východisková veta záporná, prídavná veta je kladná : You don`t love me, do you ? (však nie?).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Angličtina Podmienkové vety (Conditional Clauses)