Hrôza spoločenského nátlaku sa zobrazuje v zovnútornenej podobe, ako utrpenie z iracionálneho “zla” vo vlastnej duši.
-Fridrich Wilhelm Murnau – UPÍR NOSFERATU, POSLEDNÁ ŠTÁCIA, TABU * Fritz Lang – UNAVENÁ SMRŤ, METROPOLIS * Leopold Jessner – ZADNÉ SCHODY, ČREPINY, SILVESTROVSKÁ NOC * Karl Grune – ULICA * HITORICKÝ VÝPRAVNÝ FILM : Lubitsch – KRÁĽ OBUVNÍKOV, VESELÁ VAZNICA, MUŽ BEZ MENA, CARMEN

D. W. Griffith a jeho vpliv na vývin filmovej réžie

-David Wark Griffith – žiak Portera. Za 6 rokov natočil pre firmu Biograph vyše 400 jednodielnych pätnásťminútových filmov, čím získal skúsenosť, akú vtedy nemal žiaden režisér a premenil film z prostriedku mechanickej reprodukcie na diferencovaný nástroj rozprávania.
-Grifith striedal čoraz cieľavedomejšie nielen druhy záberov, ale aj ich formát a dĺžku. Čoraz rýchlejšou zmenou obrazov sa usiloval stupňovať dramatičnosť najmä pri “záchranách v poslednej chvíli”. Už nemyslel vo výjavoch – podobne ako v divadelnom deji, ale v sekvenciách, ktorých súvislosť nevytvára jednota miesta a času, ale myšlienková kontinuita.
-Obohatil film technickými a umeleckými novinkami. Zmena záberu kamery behom jednej scény (teda prvý Griffith prestáva používať statickú kameru), roztmievačka a zatmievačka pomocou zväčšujúceho a zmenšujúceho sa okrúhleho obrazového výrezu, zmena formátu obrazu pomocou masiek na obrazovej clone (cash) a využívanie svetelných efektov pre navodenie potrebnej atmosféry. -Všetky skúsenosti a formy rozprávačskej techniky, ktoré nadobudol počas 6 rokov u firmy Biograph zhrnul v oboch filmových románoch, ktoré nakrútil za prvej svetovej vojny : ZRODENIE NÁRODA, 1915 a INTOLERANCIA, 1916. Týmito filmami dosiahol svoj vrchol. -Témou ZN bola agónia, ktorou musel prejsť juh, aby sa mohol zrodiť národ. Čoskoro po premiére obvinili film z rasistickej predpojatosti. Film vykreslil farebných ako otrokov a nepriznáva im nijakú schopnosť stať sa plnoprávnymi občanmi. -Dalšie jeho diela : Z LÁSKY K ZLATU, PO MNOHÝCH ROKOCH, PRINCEZNÁ Z BETULIE, ZLOMENÝ KVET, KEĎ BÚRKA BURÁCA, NIE JE ŽIVOT KRÁSNY.

Tvorba dánskeho režiséra Carla Teodora Dreyera a jeho režíjna koncepcia vo filme Utrpenie Panny Orleánskej

-Témou, ktorá ovláda Dreyerov svet je predovšetkým utrpenie. Nevidí ho negatívne, znamená pre neho účasť človeka na utrpení Krista. Zlo je rovnako reálnou silou ako dobro. Sám Satan je hrdinom jedného z jeho raných mystických filmov, neviditeľne je však prítomný vo všetkých jeho dielach.
-Dreyerov stýl, ktorý dosiahol dokonalosť vo filme UTRPENIE PANNY ORLEÁNSKEJ, je štýlom svedectva. Dušu hrdinu vydáva napospas kamere, dalo by sa tu hovoriť o dokumentárnom filme o duši. Tvár ako zrkadlo duše je najdôležitejším tvárnym prostriedkom. Dlhé horizontálne zábery v tomto filme skúmajú tváre sudcov, vracajú sa tu v celkových záberoch, ktoré odkrývajú súveké sedliacke prostredie tohto filmu.