-Chaplin sa postupne dostáva od situačného gagu k epickému rozprávaniu, k psychologickému diferencovaniu a tragikomike. -PSÍ ŽIVOT - Jasná obžaloba kapitalistického systému. Výjav v úrade práce, kde Charlieho vždy odtláčajú od okienka a nemôže dostať prácu, útočí priamočiarejšie na sociálnu skutočnosť, ako v predchádzajúcej tvorbe. Ironizuje záver, Charlie hospodári na vlastnej farme.
-DOBRÝ VOJAK CHAPLIN – 1918. druhý Chaplinov film z roku 1918. Je to komická a súčastne zákerná i údesná satira na vojenský výcvik. -KID – 1921. Tento film je najdôležitejším nedzníkom v jeho tvorbe, pretože neháji len śam seba, ale bojuje aj o jemu zverenú bytosť. Tým získava film citlivé a patetické momenty. -SVETLÁ VEĽKOMESTA – Rok 1931. Chaplinov nemý film, natočený už za éry zvukového filmu, je tragikomickým útokom proti buržoáznej spoločnosti.
-MODERNÁ DOBA – Rok 1936. Ostrá kritika na priemyselný vek so svojim zvyčajným klaunovským komedianstvom. V tomto filme ešte vzdoruje zvukovému filmu - jeho hrdina nanajvýš vykoktáva nejaké nezmyselné slová. Jeho kritika priemyselnej veľkovýroby – vyvolá obrovské pohoršenie amerických priemyselníkov. V niektorých zemiach dokázali presadiť dokonca až zákaz filmu (Nemecko).
-DIKTÁTOR – Rok 1940. Svojou rolo Chaplin až do najmenšieho detailu paroduje Hitlera. Toto dielo zohralo významnú rolu v americkej debate o vstupe USA do vojny. Noviny hovorili snaď o najdôležitejšom filme, ktorý bol kedy vytvorený.
-MONSIEUR VERDOUX – 1947. Chaplin sa odváži zahrať si vraha a diváci sú sklamaní. -SVETLÁ RÁMP – 1952. Chaplinov asi najosobnejší film. Po tomto filme bol vyhostený z USA pre neamerické zmýšlanie a usadil sa vo VB.
-KRÁĽ V NEW YORKU – Film bol v USA predvedný veľmi okrajovo. Až po rokoch bola uznaná jeho umelecká hodnota a Chaplinova výzva k tolerancii a humanite.
-GRÓFKA Z HONKONGU – 1967. Posledný a jediný farebný film CH. CH. Francúzka avantgarda, tvorcovia a ich koncepcia

-Buňuel Luis – nar. 1900, spojil sa so svojim krajanom Salvadorom D. aby priniesli ducha “surrealistickej revolúcie” až za siedme umenie. Vo filme ANDALÚZSKY PES vládne snovo asociatívna fantázia, systematické uvoľnenie všetkých zmyslov. ZLATÝ VEK – viac tu vystúpila jeho agresivita. Tento film bol manifestom surrealistami do extázy vyznávanej “šialenej lásky“.
-Delluc Luis – Považovaný za otca francúzkej filmovej kritiky. To čo nemôžu navodiť filmové obrazy nepatrí podľa neho do filmového umenia. Za hlavné výrazové prostriedky pokladal dekoráciu, svetlo, rytmus, herca. HORÚČKA, ŽENA ODNIKIAĽ. Všetky dojmy sú iba prchavý zážitok.