-Abel Ganze – prvý solobodil kameru od strnulosti, podnietený Griffithom experimentoval s rýchlou monážou a usiloval sa o “vizuálny kontrapunkt”. Veľký film musí byť koncipovaný ako symfónia v čase a priestore. Odlišuje sa prepiatov rétorikou, s ktorou pristupuje ku každej téme. ŽALUJEM – propaganistické tézy šovinistov, prejavuje sa tu aj odpor voči vojne. KOLESO ŽIVOTA – v tomto filme naplno uskutočnil svoje myšlienky.
-Rene Clair – a “čistý film”. Príbehy neexistujú, existujú iba príbehy bez začiatku, stredu a konca. SLAMENÝ KLOBÚK, DVAJA NESMELÍ – je v nich zvláštne napätie medzi sociálnou skutočnosťou, politickým výmyslom a iróniou. Jeho úspech – podario sa mu previesť komiku dialógov hry do vizuálnej komiky gagov.

Sov. Filmová avantgarda 20. Rokov (Kulešov, Pudovkin, Vertov, Ezenštejn, Dovženko …)

-Dziga Vertov – Bol to muzikálne veľmi nadaný človek. Zistil, že obraz možno zložiť, ako hudbu. Jeho tézy boli zachytiť život pri čine. Prvý používal skrytú kameru. Odmietal všetko. Zobral kameru a vybehol na ulicu točiť. Potom to dodatočne na strihacom stole zostrihával a až tam sa rodil obsah filmu. Filmoval bez akéjkoľvek prípravy, alebo scenára. Chcel zachytávať život taký, aký v skutočnosti je. Potreboval ľudí ohurovať. Je to zakladateľ propagandistického filmu. Prvý použil anketu po nástupe zvuku. Najvydarenejšie dielo : TRI PIESNE O LENINOVI
-Lev Kulešov – Bol to mailiar. Už v 18 rokoch vstúpil do kinematografie. Pokladal sa za „otca sov. filmu“, pretože prvý roprúdil filmovú tvorbu a dal jej formu. Venoval veľkú pozornosť výtvarným prvkom. Pohyb bol základom jeho teórie : neodporúčal filmovému hercovi aby prenikol do roly psychol´giou, ale aby si vedecky vyrátal prevod myšlienok a pocitov do pohybu a držania tela. Jeho druhá mušlienka bola o tom, že film vzniká až montážov jednotlivých sekvencií. Rozhodujúci teda nie je obsah, ale spôsob, akým nadväzujú. Tieto teórie vyskúšal na množstve experimentov, ktoré vošli do dejín filmu. Jeho majstrovským dielom bol film PODĽA ZÁKONA
-Sergej M. Ezenštejn – Najprenikavejší teoretik filmového umenia a najvýznamnejší režisér sov. filmu. Divadlo Proletkulu – akrobatické pohybové umenie, cez ktoré sa dostal k filmu. Koncipoval teóriu montáže atrakcií. Jeho dielom KRÍŽNIK POTEMKIN rok 1925, vrcholí sovietske filmové umenie 20. rokov. Podarilo sa mu v tomto filme niekoľkými udalosťami – povstaním na krížniku, demonštráciou obyvateľstva a masakrou na schodoch – dať klasický výraz nielen evolučnému hnutiu z roku 1905. Je spracovaný formou kroniky, súčasne má však táto kronika presne vyrátanú formu 5-dejstvovej tragédie.