Úvaha

- útvar výkladového slohového postupu, v kt. autor zaujíma postoj k závažnejším spoločenským alebo filozofickým problémom
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
- jej východiskom sú známe poznatky, kt. si autor osvojil štúdium, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky
- autor zaujíma subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle (kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)
- dochádza k prestupovaniu (hybridizácii) štýlov - náučného, umeleckého, publicistického a prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového (rozprávací, opisný)


Výklad

- zväčša sa prestupuje výkladový slohový postup s opisným slohovým postupom
- uvádzajú sa argumenty (dôkazy) a príklady
- pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia:
a) indukcia - logická myšlienková činnosť, ktorou sa z jednotl. konkrétnych prípadov vyvodzuje všeob. záver
b) dedukcia - zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady
c) argumentácia
d) analýza - rozbor, rozklad
e) syntéza - zhrnutie
f) analógia - zhoda, obdoba, pripodobenie
g) komparácia - porovnávanie
h) konkretizácia - znázornenie
i) exemplifikácia - doloženie na príkladoch
j) aplikácia - použitie, prenesenie poznatkov
k) generalizácia - zovšeobecnenie.