SLOVENSKÁ PREROMANTICKÁ A ROMANTICKÁ LITERATÚRA

V 30. Rokoch zasahuje revolučné hnutie aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska vtlačil hnutiu národnooslobodzovací charakter.
ŠTÚROVA ŠKOLA: roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu. Spoločnosť Česko – slovenská. Medzi jej zakladateľmi boli Karol Štúr Samo Chalupka. Zo začiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum (1835) zmenil program a do popredia sa dostali národné a politické otázky. -Národný a politický program štúrovcov nastolil otázku spisovného jazyka. V júli roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom.
-Proti uzákoneniu nového spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Ľudovít Štúr oponoval Kollárovi v článku Hlas proti hlasom a Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nielen bránil, ale aj zdôvodňoval nový spisovný jazyk.

ZNAKY ROMANTIZMU

-obsahom diel slovenských romantikov je prítomnosť a minulosť – snažili sa dokázať veľkosť a význam slovenského národa.
-autori čerpali z ľudovej slovesnosti, boli ňou ovplyvnení, často zobrazovali postavu Jánošíka. Ako symbol odboja proti feudalizmu.
-v jazyku sa často používajú zdrobneniny.
-tvorí sa najmä poézia, próza je menej zastúpená.
-v poézii sa využíva tzv. sylabická (slabičná) prozódia: ide o rovnaký počet slabík (veršov).

ĽUDOVÍT ŠTÚR

-bol vedúcou osobnosťou v období národného obrodenia.
-politické, estetické a národnobuditeľské názory ovplyvnili celú prvú generáciu priamo. A niektorých autorov z nasledujúcich generácií nepriamo: prostredníctvom jeho tvorby.
-Narodil sa v Zaj – Uhrovci v učiteľskej rodine. Študoval na lýceu v Bratislave. Neskôr dva roky študoval v Nemeckom meste Halle.
-Venoval sa tvorbe: básnickej, novinárskej, jazykovednej, politickej, literárnovednej.
-Vytvoril nový spisovný jazyk s Hurbanom Hodžom. V roku 1848 na fare Hurbana v Hlbokom. Jeho pravopis bol fonetický. Ako základ použil stredoslovenský jazyk (stredoslovenské nárečie).
Vydal dve jazykovedné diela:
-Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí
-Náuka reči slovenskej
Ako novinár vydával: Slovenskje národňje novini vydával k nim prílohu: Orol tatránski. Ako politik pôsobil ako poslanec v Uhorskom sneme sa sídlom v Bratislave a bol poslancom za mesto Zvolen.