Knižné výrazy: ružoústy, sladkohlasý, lísomilý.
-Jeho ďalším dielom je epická básnická skladba Detvan. Po rozchode s Máriou Pišlovou a po dokončení skladby Marína sa Sládkovič orientoval na slovenský ľud. V ňom objavil veľké hodnoty v ľude hľadal útechu. Hrdinom jeho skladby je ľud (ako celok). Úmyslom autora bolo ľud pozdvihnúť, poukázať na jeho dobré vlastnosti, na jeho dobrý základ. V diele sú aj lyrické časti. Dej sa odohráva na Detve za čias kráľa Mateja Korvína.
Skladba má 5 spevov:
1.Martin
2.Družina
3.Slatinský jarmok
4.Vohľady
5.Lapačka

Prvý spev: básnik tu opisuje krásu Podholiansku prírodu a ľud. Martina zobrazuje ako urasteného a pekného mládenca, syna prírody. Jeho povaha nie je pokorná, nie je ponížený. Nespráva sa ako poddaný človek.
Druhý spev: tu sa prejavujú niektoré Martinove vlastnosti: cit pre spravodlivosť, nebojácnosť, udatnosť. Martin zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezmocného zajatca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí unášajú jeho milú Elenu. Premôže ich a jedného z nich zabije.
Tretí spev: tu je už významné stretnutie d kráľom Matejom Korvínom počas ich rozhovoru básnik ukazuje Martina i novom prostredí, kde sa správa normálne prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi, že zabil jeho sokola. Autor opísal kráľa ako chápavého, láskavého a spravodlivého panovníka. Na druhej strane kráľovo služobníctvo opísal ako panovačné a povýšenecké. Štvrtý spev: Kráľ Matej Krovín chcel vyskúšať Eleninu vernosť, chcel jej darovať prsteň ale ona to odmietla, pretože jej láska k Martinovi bola úprimná.
Piaty spev: Kráľ Martinovi odpustil a dokonca mu ponúkol vstúpiť do kráľovského Čierneho pluku. Autor tu Martina predstavil ako hrdého vlastenca, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovského vojska pod podmienkou, keď si bude môcť ponechať to čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz: vlasy, valašku a opasok. Autor v tomto diele vyzdvihuje nadanie slovenského ľudu: tance, spevy, rezbárstvo, kroje. Predpovedá slovenskému ľudu peknú budúcnosť.
Znaky romantizmu: historizmus, prepad Eleny, jej vyslobodenie, odpustenie kráľa.

JANKO KRÁĽ

Je významný predstaviteľ štúrovskej poézie. Zo štúrovcov bol najrevolučnejší. Zaujímali ho otázky sociálne, národné a všeľudské. Jeho osobnosť je opratená legendami. Bol samotársky, keď Štúra zbavili profesúry, Kráľ zorganizoval protestný odchod študentov z Bratislavy do Levoče. Keď vypukla revolúcia 1848 Kráľ spolu so svojimi priateľom Rotaridesom chodili po krajine a búrili sedliakov aby nepracovali na panských poliach. Chytili ho a uveznili na Šahách. Kráľ zbieral slovenské ľudové piesne a povesti.