Písal básne ale mnohé zničil. Medzi jeho najlepšie básne patria balady. Sú to väčšinou ponášky na ľudové balady. V nich sa prejavuje básnikova odbojnosť a buričstvo. Buričstvo, ktoré vyplýva zo nepokojnosti so svetom. Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. Balady sú obrazom mravného zmýšľania cítenia ľudu, ovplyvneného poverami a bájami. V Povesti je potrestaná neúcta k starobe, v Slamenelom nevera milého a porušenie prísahy, v balade Kríž a čiapka roztopašnosť a zneuctenie hrobu a v Bezbožných dievkach privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov.
-Iný charakter má balada Pán v tŕní. Hrdina, príslušník panského stavu, zbadá pri návrate z poľovačky ,,krvavé znaky“ svojho zločinu. V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zmeravie, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Zo sklamaní a bolesti, ktoré prináša život, vyviera aj balada Kvet.
Všetky svoje rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôľu priniesť mu slobodu vyjadril Kráľ v balade Zakliata panna v Váhu a divný Janko. V prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nenachádzajúceho nikde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý ,,po lúčničkách blúdi s ovečkami“. Zdrobneniny ako prejavy lásky k rodnému kraju charakterizujú celý tento obraz. Dedina i najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, krutého, divého. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody. V závere prvej časti sa temné hrdinstvo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. Lyrický hrdina, ktorý vystupuje zväčša v prvej osobe, mení sa na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu. Druhá časť básne je baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci.

Autor na začiatok podáva opis človeka, ktorý je nespokojný a bezmocný. Je to mládenec, ktorý chce prekonať svoje pocity a povahové črty nejakým veľkým činom v prospech niekoho. Rozhodne sa vyslobodiť zakliatu pannu vo Váhu položenú polorybu. Podľa povesti si má prevrátiť všetko na opak. Janko si však zabudne prevrátiť vrecko na tabak a keď vojde do vody utopí sa. Autor v tomto diele použil alegóriu. Pod Zakliatou pannou myslí Slovensko a divný Janko je sám autor. Ide tu o autoštylizáciu. Kráľ v tejto balade vyjadruje myšlienku, že človek sám nedokáže pomôcť Slovensku. Autorove ideály narážajú na drsnú skutočnosť.