Keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon. Až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal príkaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal sa Antigonu oslobodiť. Je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu: Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka.
Pripútaný Prométeus – v dráme sa hlavný hrdina stáva mytologickým darcom rozumu. Za služby preukázané ľudom je Prométeus odsúdený na mučenie, božský kováč Hefaistos ho na Diov rozkaz prikuje ku skale. Hefaista pritom sprevádzajú dve alegorické postavy – Moc a Sila. Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu. Aischylos Diovi prisúdil črty gréckeho ,,tyrana “:je nevďačný, ukrutný a pomstivý.
Rímska literatúra- najvýznamnejší rímsky dramatik:
Titus Maccius Plautus – bol autorom a hercom, i režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií, zrejme všetky, ktoré napísal.Napísal: Komédia o hrnci, Pseudolus a Chvastavý vojak.
Pokladá sa aj za najväčšieho rečníka staroveku.
V historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar napísal Zápisky i vojne v Gálii. Z filozofických prác je najvýznamnejšie dielo O podstate sveta, v ktorom autor Titus Lucrécius Carus vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu.
Rímska poézia – dosiahla vrchol vlády cisára Augusta. V tomto období sa stávajú najpopulárnejšími osobnosťami nielen vojvodcovia a politici, ale aj básnici. Patrili k nim najmä Quintus Flaccus Horácius, Publius Vergílius Maro, Albius Tibullus, Publius Ovídius Naso.
Aeneas – básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa.Tematicky je Vergíliovo dielo pokračovaním Homérovho eposu Ilias.