1.ročník Literatúry Všetko z literatúry 1.ročník

SLOVENSKÁ PREROMANTICKÁ A ROMANTICKÁ LITERATÚRA

V 30. Rokoch zasahuje revolučné hnutie aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Boj proti Viedni a za samostatnosť Uhorska vtlačil hnutiu národnooslobodzovací charakter.
ŠTÚROVA ŠKOLA: roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu. Spoločnosť Česko – slovenská. Medzi jej zakladateľmi boli Karol Štúr Samo Chalupka. Zo začiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum (1835) zmenil program a do popredia sa dostali národné a politické otázky. -Národný a politický program štúrovcov nastolil otázku spisovného jazyka. V júli roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom.
-Proti uzákoneniu nového spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Ľudovít Štúr oponoval Kollárovi v článku Hlas proti hlasom a Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo nielen bránil, ale aj zdôvodňoval nový spisovný jazyk.

ZNAKY ROMANTIZMU

-obsahom diel slovenských romantikov je prítomnosť a minulosť – snažili sa dokázať veľkosť a význam slovenského národa.
-autori čerpali z ľudovej slovesnosti, boli ňou ovplyvnení, často zobrazovali postavu Jánošíka. Ako symbol odboja proti feudalizmu.
-v jazyku sa často používajú zdrobneniny.
-tvorí sa najmä poézia, próza je menej zastúpená.
-v poézii sa využíva tzv. sylabická (slabičná) prozódia: ide o rovnaký počet slabík (veršov).

ĽUDOVÍT ŠTÚR

-bol vedúcou osobnosťou v období národného obrodenia.
-politické, estetické a národnobuditeľské názory ovplyvnili celú prvú generáciu priamo. A niektorých autorov z nasledujúcich generácií nepriamo: prostredníctvom jeho tvorby.
-Narodil sa v Zaj – Uhrovci v učiteľskej rodine. Študoval na lýceu v Bratislave. Neskôr dva roky študoval v Nemeckom meste Halle.
-Venoval sa tvorbe: básnickej, novinárskej, jazykovednej, politickej, literárnovednej.
-Vytvoril nový spisovný jazyk s Hurbanom Hodžom. V roku 1848 na fare Hurbana v Hlbokom. Jeho pravopis bol fonetický. Ako základ použil stredoslovenský jazyk (stredoslovenské nárečie).
Vydal dve jazykovedné diela:
-Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí
-Náuka reči slovenskej
Ako novinár vydával: Slovenskje národňje novini vydával k nim prílohu: Orol tatránski. Ako politik pôsobil ako poslanec v Uhorskom sneme sa sídlom v Bratislave a bol poslancom za mesto Zvolen.

Žiadal zrušenie poddanstva a zdanenie šľachty. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení. V roku 1848 na jeho podnet sa zišli v Liptovskom Mikuláši predstavitelia národného hnutia a tu spísali dokument Žiadosti slovenského národa. V septembri 1848 sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom, Hodžom, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Štúrova básnická tvorba nie je rozsiahla. Ako študent uverejnil v češtine cyklus básni Dumky večerní.
-Na začiatku jeho tvorby vidieť odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života. Dôkazom toho je báseň Smlúva Slovku. Je to jedna z prvých revolučných básni v slovenskej literatúre. Počas revolučných rokov Štúr poéziu zanedbával, pretože je nepokladal za svoj hlavný záujem. Až v roku 1853 vychádzajú jeho Spevy a piesne, ktoré predstavujú najmä tvorbu z porevulčných rokov. Sú to epické i lyrické, prevažne elegické básne. Jeho nepatetická lyrika sa inšpiruje rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti.
-Názory na literatúru Štúr vyjadril v knihe O národních písních a pověstech plemen slovanských, ktorú vydal po česky v Prahe. Odsudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus, no pritom zdôrazňoval, že ,,napodobnovaní nič nie je v opravdivom zmysle umeleckého“.
-Sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku Ruskej ríše a vieru v jej rozpad vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré napísal po nemecky a vyšlo až po autorovej smrti v ruskom preklade. V slovenčine vyšlo až v roku 1994.
-Svojou všestrannou literárnou a publicistickou tvorbou, organizátorskou a politickou činnosťou bol Ľudovít Štúr vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia i celého obdobia slovenskej romantickej literatúry.

SAMO CHALUPKA

Je predstaviteľom romantickej poézie. Zo štúrovcov bol najstarší.
-Jeho poézia je zrozumiteľná, ľahko sa dá zapamätať a dej jeho básní má rýchli spád. Narodil sa v Hornej Lehote a tam je aj pochovaný. Na náhrobnom kameni má vyryté verše básne (Branko):
,, Pravde žil som,
krivdu bil som,
verne národ svoj
ľúbil som“.
-Tvorba: poézia Sama Chalupku vyjadruje hlboké vlastenecké cítenie. Vydal jedinú básnickú zbierku s názvom Spevy. Básne tejto zbierky možno rozdeliť podľa tém na niekoľko skupín:
1. Jánošíkova téma: patria sem Junák, Kráľohoľská, Likavský väzeň. V týchto básňach autor bojuje za sociálnu spravodlivosť. A Jánošík tu vystupuje ako bojovník.
2. Protiturecká téma: Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan.

Autor v týchto básňach vyzdvihuje hrdinstvo a vlastenecké cítenie slovenského ľudu.
3. Téma boja za spravodlivosť: Mor-ho!
4. Básne z rôznymi témami: Valibuk

Báseň Turčín Poničan: je to príbeh matky, ktorej v časoch tureckých vpádov zobrali Turci syna. Po rokoch sa aj ona dostala do tureckého zajatia ako otrokyňa lásky mala vychovať syna tureckého veliteľa. Spievala mu slovenské uspávanky v chlapčekovi spoznala svojho vnuka podľa materinského znamienka. A v tureckom veliteľovi spoznala svojho syna. Keď sa to jej syn dozvedel aj zo svojou ženou sa hodili pred ňou na kolená a prosili ju o odpustenie.

Báseň Mor-ho!: dej básne je vymyslený. Rímsky cisár (autor ho nazýva cárom) príde s dobyvačnými úmyslami na územie Slovanov. Slovania vyšlú do rímskeho tábora skupinu junákov a tí mu ponúknu mier. Pyšný cisár ich ponuku odmietne a vyhráža sa im. Vtedy sa junáci naňho vrhnú s výkrikom Mor-ho!

ANDREJ SLÁDKOVIČ (Braxatoris)

Je predstaviteľom romantickej poézie. Ako jediný zo štúrovcov nečerpal z ľudovej slovesnosti. Na jeho zmýšľanie zapôsobila filozofia nemeckého filozofa Hegla. K jeho prvým väčším dielam patrí rozsiahla filozofická básnická skladba:
Sôvety v rodine Dušanovej.
Autor tu poukazuje na životné a umelecké problémy. Zmýšľa sa nad mravnými hodnotami života, sleduje zápas dobra a zla. Kritizuje niektoré negatívne javi v živote jednotlivca i v spoločnosti. Hľadá tiež zmysel umenia a poézie. Básnik vydal básnickú skladbu, ktorá má lyrický charakter. Epická línia je veľmi slabá. Skladba má názov Marína. Je to reflexívna úvahová lyrika. Pre napísanie tejto skladby ho inšpirovala láska k Márii Pišlovej (bol evanjelický kňaz). Jej rodičia nedovolili aby sa zosobášili. Vydali ju za staršieho bohatého medovnikára. Básnik sa v tejto skladbe rozhodol osláviť krásu, mladosť. Toto dielo Marína je vrcholom slovenského romantizmu.
V skladbe sú epické prvky, kde si autor spomína na Marínu. Láska k žene a vlasti sú v rovnováhe. Narozdiel od Kollára, ktorý svoje srdce rozdelil na dve polovice: 1-Míne
2-vlasti
Sládkovič svoje srdce nedelí ale hovorí, že rovnako ľúbi Marínu aj svoju vlasť. Skladba obsahuje 4- témy:
1.mladosť
2.krása
3.láska k žene
4.láska k vlasti
Básnik lásku nepociťuje ako úzky cit ale hovorí, že plnému šťastiu treba objať všetkých ľudí. Láska pre neho znamená veľký a pevný cit, ktorý je schopný pretrvávať svet. Básnik sa zamýšľa nad problémy vzťahov mladých ľudí vo vtedajšej spoločnosti. Odsudzuje falošnú morálku. Mladosť je podľa autora aktívnosť bojovnosť ducha a ochota prekonávať staré a prežité. Skladba má svoju reč a formu. Básnik používa knižné slová aj hovorové a anaforu (každý verš sa začína s tým istým slovom).

Knižné výrazy: ružoústy, sladkohlasý, lísomilý.
-Jeho ďalším dielom je epická básnická skladba Detvan. Po rozchode s Máriou Pišlovou a po dokončení skladby Marína sa Sládkovič orientoval na slovenský ľud. V ňom objavil veľké hodnoty v ľude hľadal útechu. Hrdinom jeho skladby je ľud (ako celok). Úmyslom autora bolo ľud pozdvihnúť, poukázať na jeho dobré vlastnosti, na jeho dobrý základ. V diele sú aj lyrické časti. Dej sa odohráva na Detve za čias kráľa Mateja Korvína.
Skladba má 5 spevov:
1.Martin
2.Družina
3.Slatinský jarmok
4.Vohľady
5.Lapačka

Prvý spev: básnik tu opisuje krásu Podholiansku prírodu a ľud. Martina zobrazuje ako urasteného a pekného mládenca, syna prírody. Jeho povaha nie je pokorná, nie je ponížený. Nespráva sa ako poddaný človek.
Druhý spev: tu sa prejavujú niektoré Martinove vlastnosti: cit pre spravodlivosť, nebojácnosť, udatnosť. Martin zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezmocného zajatca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí unášajú jeho milú Elenu. Premôže ich a jedného z nich zabije.
Tretí spev: tu je už významné stretnutie d kráľom Matejom Korvínom počas ich rozhovoru básnik ukazuje Martina i novom prostredí, kde sa správa normálne prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi, že zabil jeho sokola. Autor opísal kráľa ako chápavého, láskavého a spravodlivého panovníka. Na druhej strane kráľovo služobníctvo opísal ako panovačné a povýšenecké. Štvrtý spev: Kráľ Matej Krovín chcel vyskúšať Eleninu vernosť, chcel jej darovať prsteň ale ona to odmietla, pretože jej láska k Martinovi bola úprimná.
Piaty spev: Kráľ Martinovi odpustil a dokonca mu ponúkol vstúpiť do kráľovského Čierneho pluku. Autor tu Martina predstavil ako hrdého vlastenca, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovského vojska pod podmienkou, keď si bude môcť ponechať to čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz: vlasy, valašku a opasok. Autor v tomto diele vyzdvihuje nadanie slovenského ľudu: tance, spevy, rezbárstvo, kroje. Predpovedá slovenskému ľudu peknú budúcnosť.
Znaky romantizmu: historizmus, prepad Eleny, jej vyslobodenie, odpustenie kráľa.

JANKO KRÁĽ

Je významný predstaviteľ štúrovskej poézie. Zo štúrovcov bol najrevolučnejší. Zaujímali ho otázky sociálne, národné a všeľudské. Jeho osobnosť je opratená legendami. Bol samotársky, keď Štúra zbavili profesúry, Kráľ zorganizoval protestný odchod študentov z Bratislavy do Levoče. Keď vypukla revolúcia 1848 Kráľ spolu so svojimi priateľom Rotaridesom chodili po krajine a búrili sedliakov aby nepracovali na panských poliach. Chytili ho a uveznili na Šahách. Kráľ zbieral slovenské ľudové piesne a povesti.

Písal básne ale mnohé zničil. Medzi jeho najlepšie básne patria balady. Sú to väčšinou ponášky na ľudové balady. V nich sa prejavuje básnikova odbojnosť a buričstvo. Buričstvo, ktoré vyplýva zo nepokojnosti so svetom. Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. Balady sú obrazom mravného zmýšľania cítenia ľudu, ovplyvneného poverami a bájami. V Povesti je potrestaná neúcta k starobe, v Slamenelom nevera milého a porušenie prísahy, v balade Kríž a čiapka roztopašnosť a zneuctenie hrobu a v Bezbožných dievkach privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov.
-Iný charakter má balada Pán v tŕní. Hrdina, príslušník panského stavu, zbadá pri návrate z poľovačky ,,krvavé znaky“ svojho zločinu. V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zmeravie, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Zo sklamaní a bolesti, ktoré prináša život, vyviera aj balada Kvet.
Všetky svoje rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôľu priniesť mu slobodu vyjadril Kráľ v balade Zakliata panna v Váhu a divný Janko. V prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nenachádzajúceho nikde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý ,,po lúčničkách blúdi s ovečkami“. Zdrobneniny ako prejavy lásky k rodnému kraju charakterizujú celý tento obraz. Dedina i najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, krutého, divého. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody. V závere prvej časti sa temné hrdinstvo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. Lyrický hrdina, ktorý vystupuje zväčša v prvej osobe, mení sa na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu. Druhá časť básne je baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci.

Autor na začiatok podáva opis človeka, ktorý je nespokojný a bezmocný. Je to mládenec, ktorý chce prekonať svoje pocity a povahové črty nejakým veľkým činom v prospech niekoho. Rozhodne sa vyslobodiť zakliatu pannu vo Váhu položenú polorybu. Podľa povesti si má prevrátiť všetko na opak. Janko si však zabudne prevrátiť vrecko na tabak a keď vojde do vody utopí sa. Autor v tomto diele použil alegóriu. Pod Zakliatou pannou myslí Slovensko a divný Janko je sám autor. Ide tu o autoštylizáciu. Kráľ v tejto balade vyjadruje myšlienku, že človek sám nedokáže pomôcť Slovensku. Autorove ideály narážajú na drsnú skutočnosť.

V tejto balade Kráľ zobrazuje niektoré svoje povahové vlastnosti.ANTICKÁ LITERATÚRA
1.Grécka literatúra
2.Rímska literatúra

Antická literatúra je najvýznamnejšou zo všetkých starovekých literatúr. Silne ovplyvnila celú Európsku literatúru a jej vplyv platí dodnes.

1.Grécka literatúra jej najvýznamnejším predstaviteľom je Homér .Vďaka Homérovi poznáme dve veľdiela gréckeho písomníctva- eposy Ilias a Odysea.Ilias- obsahuje 15696 hexametrových veršov(hexameter- verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylických a spondejských stôp) a dejstvo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s početnými retrospektívami (návratmi do minulosti, k predchádzajúcim udalostiam), z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.Odysea- sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny. Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achajskí bojovníci a ľahko pomocou ľsti dobyli a zničili hrdinské mesto. Odysea má 12103 veršov a zobrazuje najmä posledných 41 dní desaťročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny.Homérsky svet obklopoval gréckeho človeka po celý život.
Slovo Lyrika malo u Grékov trocha iný význam ako u nás. Pôvodne označovala len tie piesne, ktoré spievali za sprievodom hudby. Spomedzi viacerých jej tvorcov (Archilochos, Alkaios, Anakreon...)
Sopfo- Prostá citová úprimnosť, ktorú Sopfo milostný vzruch i smútok z nenaplnenej túžby a očarujúce básnické umenie spôsobilo, že už v staroveku jej prisúdili názov ,,desiata Múza“. Veľmi ostro sa však proti nej postavili byzantskí spisovatelia, jej tvorbu považovali za neprístojnú a preto aj jej rukopisy v 11. stor. spálili. Zachovala sa len jediná celá báseň: Modlitba k Afrodite.
Grécka tragédia: v literatúre z tohto obdobia dosiahla najväčší úspech grécka tragédia – Aischylos (ajschilos), Sofokles, Euripides a komédia, predovšetkým Aristofanes.
Sofokles- je jediným z trojice veľkých gréckych tragikov.Kráľ Oidipus- je dramatická skladba o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoločenského života. Je to tragédia hrdinu usilujúceho, sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia.
Antigona – Sofokles v nej spracúva mytologický námet. Vojna ,,siedmich proti Tébam“ t.j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom ,sa skončila smrťou obidvoch bratov. Ich nástupca Kreon dé Eteokla ako obrancu vlasti pochovať so všetkými poctami ,ale pod hrozbou trestu smrti zakáže to isté urobiť s telom vlastizradcu Polyneika. Antigona, sestra oboch mŕtvych, nedá na jeho zákaz. Posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady.

Keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej hrobky. Márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon. Až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal príkaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal sa Antigonu oslobodiť. Je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu: Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka.
Pripútaný Prométeus – v dráme sa hlavný hrdina stáva mytologickým darcom rozumu. Za služby preukázané ľudom je Prométeus odsúdený na mučenie, božský kováč Hefaistos ho na Diov rozkaz prikuje ku skale. Hefaista pritom sprevádzajú dve alegorické postavy – Moc a Sila. Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu. Aischylos Diovi prisúdil črty gréckeho ,,tyrana “:je nevďačný, ukrutný a pomstivý.
Rímska literatúra- najvýznamnejší rímsky dramatik:
Titus Maccius Plautus – bol autorom a hercom, i režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií, zrejme všetky, ktoré napísal.Napísal: Komédia o hrnci, Pseudolus a Chvastavý vojak.
Pokladá sa aj za najväčšieho rečníka staroveku.
V historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar napísal Zápisky i vojne v Gálii. Z filozofických prác je najvýznamnejšie dielo O podstate sveta, v ktorom autor Titus Lucrécius Carus vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu.
Rímska poézia – dosiahla vrchol vlády cisára Augusta. V tomto období sa stávajú najpopulárnejšími osobnosťami nielen vojvodcovia a politici, ale aj básnici. Patrili k nim najmä Quintus Flaccus Horácius, Publius Vergílius Maro, Albius Tibullus, Publius Ovídius Naso.
Aeneas – básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa.Tematicky je Vergíliovo dielo pokračovaním Homérovho eposu Ilias.

Po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom na príkaz bohov novú vlasť.
Prenasleduje ho hnev bohyne Junony, a preto, podobne ako Homérov hrdina Odyseus, roky blúdi morom, až sa napokon po bijoch s italickými kmeňmi usadí v Latiu, ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímski panovníci: Caesar a Gaius s písmenom Augustus, ktorému básnik svoje dielo venoval, sú potomkami prvého Aeneovho syna Jula.
Horácius – vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje Horácius ako ,,kňaz múz“ , ktorý chce zasvätiť mladú generáciu do tajov spoločenského poriadku: poúča mladých ľudí, ktoré mravné hodnoty sú základom rímskej sily a akými cestami sa má občan uberať, aby bol čo najviac prospešný celku i sebe. V iných ódach Horácius ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túžba po bohatstve, ktorá vedie k egoizmu, k občianskym roztržkám a k oslabeniu vojenského ducha.
Druhý, silnejší prúd Horáciovej poézie sa zameriava na problematiku individuálneho života. Otázka, ako žiť a ako sa stať šťastným, je hlavným motívom v Satirách, kde sa usiluje ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi, ako aj v Listoch, v ktorých zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho životné cesty.
Ovídius – jeho prvou básnickou zbierkou sú Lásky. Je to kniha ľúbostných elégií, to znamená básní smutného obsahu, žalospevov.







HUMANIZMUS A RENESANCIA

Toto obdobie sa vyznačovalo významnými geografickými objavmi nových krajín a kontinentov, vedeckými objavmi. S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutie humanizmus a renesancia. Humanizmus a renesančná ideológia sa od záhrobného nadpozemského života obracala k svetovému pozemskému životu. Humanizmus je začiatok renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov napodobňovali ich tvorbu. Dôležitou sa stala rétorika, ktorá preberala antické jazykové a štylistické prostriedky. Literárna renesancia sa od štúdia a napodobňovania antických diel postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Spisovatelia používali iba národné jazyky a štylistika ich diel bola jednoduchšia.
Najväčším básnikom talianskeho humanizmu a renesancie bol DANTE ALIGHIERI. Za najveľkolepšie dielo sa považuje jeho epická báseň Božská komédia, ktorá má sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Základom talianskej renesančnej prózy bol GIOVANNI BOCCACCIO. Zbierka noviel Dekameron je vrcholným dielom európskej novelistiky. Obsahuje sto noviel, ktoré si rozpráva 6 mladých ľudí počas desiatich dní na florentskom vidieku, kam ušli za strachu pred vyčíňaním moru. Autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť, tmárstvo a do popredia stavia lásku k žene.
-Vzorom pre európsku lyriku sa stal FRANCESCO PETRACA. Jeho spevník obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť. Výber básní zo Spevníka je u nás známy ako sonety pre Lauru.
-Francúzsky humanizmus a renesancia sú späté s menom FRANCOIS VILLON.

Žil búrlivým životom a svojim priateľom venoval satirický Malý testament, ktorým sa s nimi rozlúčil pri odchode z Paríža. Veľký testament je spomienkou na mladosť, lásku, študentskú veselosť.
-Významným renesančným prozaikom bol FRANCOIS RABELAIS. Bol mimoriadne vzdelaným človekom, preto kritizoval zaostalé výchovno – vzdelávacie metódy, právo i medicínu.
-Vo svojom románe Gargantua a Pantagruel útočil na sorbonských teológov a sudcov, vyjadroval túžbu po poznaní, a preto ho Sorbona odsudzovala. Hlavné postavy románu – obri – putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne.
-Španielska humanistická a renesančná literatúra sa rozvíjala v 16. a 17. storočí. K najpopulárnejším žánrom patrila komédia, ktorej zakladateľom bol LOPE DE VEGA. Písal hry náboženského charakteru, historické hry a komédie. V komédiách zobrazoval najmä svoju súčasnosť (Učiteľ tanca, Záhradníkov pes). -Vrchol španielskej literatúry predstavuje básnik, prozaik a dramatik MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA. Zámerom jeho vrcholného románu Dômyselný rytier bolo zosmiešniť populárne rytierske romány. Hrdina románu sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Putuje na neveľkom koni so vznešeným menom Rocinante a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi.
Anglická literatúra:
WILLIAM SHAKESPEARE. Písal komédie, tragédie a historické hry. V komédiách hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi. Tragédie sú osnované na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti.
- V tragédii Rómeo a Júlia nešťastne hynú mladí milenci, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obeťami svojich detí. -V tragédii Hamlet syn dánskeho kráľa Hamleta sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Princ Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomierajú aj nevinní (Ofélia, ktorá ľúbila Hamleta, sa pomiatla a utopila). Ofeliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným kondorom. Zraní princa, ale pri zámene kondorov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije vraha svojho otca. Hamlet je renesančný hrdina, ktorí verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvolá pesimizmus a sklamanie.
-V tragédii Othello víťazí podlosť a intrigy nad čistým ľudským citom.

Čierny vojvodca benátskeho vojska Othello v žiarlivosti podľahne intrigám karieristu Jaga a zavraždí svoju nevinnú bielu manželku Desdemonu. Keď zistí, že sa dal oklamať spácha samovraždu.
-Z škótskeho prostredia čerpá námet tragédia Macbeth. Ctižiadostivý vojvodca Macbeth, ktorému čarodejnice predpovedajú slávu, zavraždí s pomocou Lady Macbeth škótskeho kráľa Dancana, ktorý je hosťom na jeho hrade. Zmocní sa trónu a stáva sa z neho krutý tyran a vrah. Neskôr ho prenasledujú vidiny, je nešťastný, pretože Lady Macbeth sa pomätie a zomiera. Synovia zavraždených sa mu pomstia a zabijú ho. Spravodlivým škótskym panovníkom sa stáva syn zavraždeného Dancana.
-Jedným z vrcholných diel renesančnej literatúry je veršovaná tragédia Kráľ Lear (Lír). Starý kráľ chce rozdeliť ríšu svojim 3 dcéram. Staršie dcéry sa otcovi neúprimne líškajú, a tak získajú dedičstvo. Najmladšia dcéra Kordélia je úprimná k otcovi, preto na ňu pyšný kráľ zanevrie. Vydá ju za francúzskeho kráľa a sám žije u svojich starších dcér. Pretože im prekáža, vyženú ho. Staršie sestry sa navzájom nenávidia a keď Goneril (džoneril) otrávi sestru Regan a sama spácha samovraždu, najmladšia dcéra prichádza s francúzskym vojskom chudobnému otcovi na pomoc. Po vylodení pri anglických brehoch padne do zajatia a vo väzní je zavraždia. Samoľúby panovník vidí, že sa vo svojich dcérach zmýlil a pri pohľade na mŕtvu Kordéliu mu pukne srdce.

Zdroje:

Literatura sostručnená -