Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota).Nervovú sústavu tvorí nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. .Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia)
hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia) Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej len larválnym štádiom (vážky, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz (imago). Vážky-dobré letce, dravé, majú vysúvateľnú masku (šidlo obrovské) podenky–larva vo vode žije roky,ale imágo niekoolko dní, rovnokrídlovce-zlý letci, dobre skáču, (kobylky, koníky, krtonôžka), šváby-v zanedbaných priestoroch, termity, vši-(voš detská, šatová)bzdochy-(cifruša bezkrídla, ploštica posteľná)
Trieda: Pavúkovce
Suchozemské, dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami a rozdeľujú sa do viacerých radov.Šťúry Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. koncový článok chvosta s ostrým bodcom-jedová žľaza.Šťúr karpatského .Šťúriky dosahujú veľkosť od 0,8 do 7 mm..Pavúky hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. V hryzadlách na prednej jedové žľazy. dýchaju pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Kosce (Opilionidea) majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Dýchajú vzdušnicami. Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. kliešťovce, roztočíky a svrabovce.