Biologia/plosk/obruck

Kmeň: PLOSKAVCE
Jeden prijímací zároveň vyvrhovací otvor,telo tvorí hlavová a trupová časť, na hlave pigmentové škvrny-očká, parazity majú prichytávacie háčiky a prísavky, pohyb- kožnosvalový vak alebo u primitívnejších druhov obrvené bunky, prvotná telová dutina-schyzocél(vypl.mezechýnom), jednoduché alebo rozvetvené črevo, vylučujú protonefrídiami, NS pásová,dýchajú povrchom tela, hermafroditi, vo vývine majú larvu
Trieda: ploskulice
Veľká regeneračná schopnosť, pigmentové oči, niekedy majú aj statocystu, sú dravé alebo sa živia riasami, (ploskula mliečnobiela)
Trieda: motolice
Dve prísavky- ušnú ,brušnú, žijú paraziticky(ektoparazity na povrchu, endop.vo vnútri), hermafroditi, (motolica pečeňová-ochorenie oviec)
Trieda: pásomnice
Nápadná hlavička( prichytávacie prísavky a háčiky) za hlavičkou je krčok za kt.sa stále tvoria nové články(plné vajíčok), potravu z čreva hostiteľa-osmoticky, hermafroditi, endoparazity, dospelé jedince vylučujú toxické látky- spôs.málokrvnosť,
Kmeň: HLÍSTOVCE
Podlhovasté telo, pseudocél-vyplnená tekutinou, kt.je pod určitým tlakom, čím udržiava telo pružné a pevné, spevnená kostra hydroskelet-základ pre sťahovanie svalov, udržanie pevnosti a pružnosti tela, na povrchu pevná kutikula, pri raste ssa zvlieka, TS-rúra z dvomi otvormi,cicavé zariadenie , VS-protonefrídie, NS-pásová, gonochoristi s častou pohlavnou dvojtvarosťou (hlísta detská, svalovec špirálový) vznik celómu umožnil vodným živočíchom prenikať na pevninu
Kmeň: MÄKKÝŠE
Telo mäkkýšov je nečlánkované a chrbtová stena vytvára plášť obklopujúci skoro celé telo. Telo je rozlíšené na tri časti : hlavu, vnútornostný vak a svalnatú nohu. V dospelosti nemajú celóm, preto sa im tvoorí zmiešaná telová dutina-mixocél, kt.vypĺňa hemolymfa. Nervová sústava je uzlová-gangliová a tvoria ju párové nervové uzly v hlave, vo vnútornostnom vaku a nohe. Cievna sústava je otvorená, krv sa vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Dýchacím ústrojom sú pľúcne vaky, alebo žiabre, vylučovanie zabezpečujú metanefrídie vyúsťujúce do telesnej dutiny. Vývin morských mäkkýšov sa uskutočňuje cez larvu (veliger), sladkovodné a suchozemské mäkkýše majú vývin priamy. Sú buď oddeleného pohlavia ,alebo hermafroditi.

Trieda: ulitníky
Asymetricky stavané, so špirálovito zatočenou ulitou, Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina, v ktorej je chitinózna horná čeľusť a na spodnej strane struhákovitý jazyk – radula Za ústnou dutinou nasleduje hltan, pažerák a žalúdok obklopený lalokami pečene. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom, v plášťovej dutine-žiabre, oddeleného pohlavia alebo hermafroditi(proterandrický hermafroditizmus), (slimák záhradný, meňavý, močiarka živorodá)
Trieda: lastúrniky
Vonkajšiu schránku tvorí dvojdielna lastúra, hlava nie je vyvinutá. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Okraje plášťa k sebe tesne priliehajú a sú medzi nimi len tri otvory. V prednej časti tela je otvor na vysúvanie nohy a dva otvory vylučovací a prijímací Na jeho okraji je množstvo zmyslových buniek, hlavne chemoreceptory. S vodou prichádza do tela aj potrava (planktón).dýchajú žiabrami, Žiabre sú uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného pohlavia
Trieda: hlavonožce
Dvojstranne súmerné, vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená veľkou párovou chrbtovou uzlinou, ktorá je chránená chrupavkovitým púzdrom. Chrupavkovitým púzdrom sú zozadu a zboku chránené aj komorové oči. Sú dokonalé. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy – statocysta. Hlavonožce sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na kopulačný orgán – hektokotylové rameno. Vývin je priamy. K známym zástupcom patria : sépia obyčajná a osmonoh pobrežný
Kmeň: OBRÚČKAVCE
Homonómna článkovannosť(rovnomerná), na článkoch párovité výrastky-parapódiá a zväzky štetín, dobre vyvinutá druhotná telová dutina celóm, tvoria schránky, formuje sa hlavová časť-sústreďujú sa tu zmyslové orgány, kožnosvalový vak, CS zatvorená, dýchajú žiabrami alebo povrchom tela, metanefrídie, NS rebríčková, oddeleného pohlavia, rozmn. pohl.aj nepohl., podieľajú sa na tvorbe humusu
Trieda: mnohoštetinavce
Morské obrúčkavce s dobre vyvynutými parapódiami,celóm, vývin cez larvu, sú dravé
Trieda: máloštetinavce
Článkované telo, pri pohybe im pomáhajú, dýchajú povrchom tela,v prednej časti tela sa tvorí opasok, tvorba humusu, schopnosť rozkladať aj ropné látky
Trieda: pijavice
Kožnosvalový vak, v sladkých vodách, dravé, aj ektoparazity, majú ústnu a koncovú prísavku
Kmeň: ČLÁNKONOŽCE
sú najpočetnejším kmeňom živočíchov. Ich telo je zložené z rôzneho počtu navzájom nezhodných článkov (heteronomná segmentácia).

Prvotná telesná dutina gastruly a druhotná telesná dutina navzájom splynú-mixócel. Vzniká hlava, hruď a bruško, prípadne hlavohrud alebo výnimočne všetky tri časti tvoria jeden celok (napr. roztoče).Telo článkonožcov je pokryté pokožkou na ktorej je bielkovinová kutikula prestúpená uhličitanom vápenatým alebo kremičitým U niektorých jedincov nastala premena predných končatín na tykadlá a hryzadlá, pričom typické končatiny na hrudi. Na chrbtovej časti sa vyskytuje jeden alebo dva páry krídel.Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, ktorý je rôzne modifikovaný v závislosti od spôsobu výživy (hryzavý, bodavý, sací a pod.).Dýchacie orgány sú rozmanité. Niektoré dýchajú celým povrchom tela, iné tvoria žiabre, pľúcne vaky alebo vzdušnice.Cievna sústava je druhotne otvorená. Druhy, ktoré dýchajú vzdušnicami, majú cievnu sústavu silne potlačenú a zostáva z nej len chrbtová cieva.Rozmanité je aj vylučovanie článkonožcov. Môžu nimi byť tykadlové (antenálne) alebo čeľustné žľazy alebo malpigiho žľazy.
Väčšina článkonožcov je oddeleného pohlavia.
Podkmeň: trilobity
poznáme len zo skamenelín. Telo bolo dvoma pozdĺžnymi brázdami rozdelené na tri laloky a bolo rovnomerne článkované. Každý článok niesol pár dvojvetvových končatín. Podkmeň: klepietkavce
majú hlavu s hruďou zrastenú do hlavohrude. Prvý pár končatín tvorí článkované klepietka a druhý pár tvorí po bokoch úst hmatadlá. Tykadlá vyvinuté nie sú. Dýchajú žiabrami, pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami.
Podkmeň: kôrovce
Najväčšou triedou žiabrovcov (Branchiata) sú kôrovce (Crustacea). Sú to väčšinou vodné živočíchy, ktoré dýchajú žiabrami, zriedka celým povrchom tela. Vyznačujú sa obyčajne dvoma pármi tykadiel a dvojitými končatinami Táto trieda sa rozdeľuje na viac podtried: žiabronôžky, lastúrničky, veslonôžky
Podkmeň: hmyz
Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované - tvorí ho hlava, hruď a bruško.Hlava hmyzu je zrastená zo 6 článkov zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá- čuch a hmat. Ich tvar je rôzny. Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje - bodavo-cicavé (bzdochy), cicavé (včely, motýle), lízavé (muchy).Hruď hmyzu je tvorená z 3 článkov (predohruď, stredohruď, zadohruď). Na každom hrudnom článku je jeden pár pravých končatín slúžiacich na pohyb. Stredohruď a zadohruď krídlovcov má po jednom páre krídel. Obidva páry krídel sú zriedka rovnaké.

Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota).Nervovú sústavu tvorí nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. .Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia)
hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia) Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej len larválnym štádiom (vážky, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz (imago). Vážky-dobré letce, dravé, majú vysúvateľnú masku (šidlo obrovské) podenky–larva vo vode žije roky,ale imágo niekoolko dní, rovnokrídlovce-zlý letci, dobre skáču, (kobylky, koníky, krtonôžka), šváby-v zanedbaných priestoroch, termity, vši-(voš detská, šatová)bzdochy-(cifruša bezkrídla, ploštica posteľná)
Trieda: Pavúkovce
Suchozemské, dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami a rozdeľujú sa do viacerých radov.Šťúry Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. koncový článok chvosta s ostrým bodcom-jedová žľaza.Šťúr karpatského .Šťúriky dosahujú veľkosť od 0,8 do 7 mm..Pavúky hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. V hryzadlách na prednej jedové žľazy. dýchaju pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Kosce (Opilionidea) majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Dýchajú vzdušnicami. Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. kliešťovce, roztočíky a svrabovce.