Výsledkom bola omnoho vyššia úroveň hygieny a starostlivosť o zdravie verejnosti a ďaleko dokonalejší systém zákonov a predpisov.
Nekontrolovaný rozvoj
Prvé etapy priemyselnej revolúcie sa v spoločnosti odohrali bez zásahu vlády. Neboli nijako riadené. Dá sa povedať, že akoby prišli sami. Neexistovala patričná infraštruktúra. Nekontrolovaný rozvoj miest a tovární, nekontrolovaná likvidácia odpadu, pre ktorý neexistovalo žiadne zariadenie. Toto všetko spôsobovalo problémy. Prvé etapy priemyslovej revolúcie vytvorili hrozné podmienky. To ale nebolo nič nového pretože pred ňou neboli podmienky o nič lepšie. Intenzívna urbanizácia však ľudí ďaleko viac vystavila týmto problémom. Je pravda, že nakoniec sa našli mechanizmy pre riešenie tejto situácie. Hlavným problémom však nebola ani tak neschopnosť vlády vytvárať potrebné infraštruktúry, ale jednosucho nedostatok znalostí o medicíne. Klady a zápory industrializácie
Takže priemyselná revolúcia zmenila nielen výrobné procesy, ale aj sociálnu štruktúru obyvateľstva. Utvorila ďalšie dve spoločenské triedy, ktoré dlhý čas stáli proti sebe: vlastníkov kapitálu a námezdných robotníkov. Zlé životné podmienky, nízke zárobky a vysoká intenzita práce robotníkov spôsobili mnoho sociálne motivovaných protestov i masových hnutí ktoré však naplno prepukli až v 19. stor. Z krátkodobého hľadiska sa dá povedať, že tisícom ľudí, ktorý mali iba jeden život, industrializácia tento život trpko poznamenala. Z dlhodobého hľadiska ale zahájila priemyselná revolúcia nové obdobie dejín, kde sa bohatstvo vytváralo v omnoho väčšom merítku a ďaleko rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Anglicku každopádne zaručila dominantné postavenie vo svete. Keby sme to chceli porovnať v číslach tak v roku 1860 malo Anglicko o jeden a pól krát viac kilometrov železníc než Francúzsko a Nemecko dohromady. Ich produkcia uhlia bola o sedem krát vyššia než produkcia uhlia vo Nemecku a päť krát vyššia než vo Francúzsku. Produkcia surovej bavlny bola obrovská: Anglicko 267 miliónov ton ročne, pričom Francúzsko iba 17 miliónov ton. To isté platilo aj o surovom železe: Británia produkovala desať krát viac než Nemecko a päť krát toľko čo Francúzsko a päť krát toľko čo Američania. Keď sa na to pozrieme z hľadiska obchodu tak zistíme, že Anglicko produkovalo tretinu všetkého zbožia, ktoré sa predávalo v 19. storočí na svete. Je to pozoruhodné, lebo v podstate hovoríme o malinkom európskom štáte, ktorý mal v tom období okolo 26 miliónov obyvateľov.