Hľadali cestu, ako presadiť svoje požiadavky.
1836 - Charta ľudu -> 3 požiadavky

1. Požiadavka všeobecného volebného práva - hlavná požiadavka
2. Skrátenie pracovného času na 10 hod. 3. Zvýšenie platu

Parlament chartu zamietol a chartizmus sa postupne dostáva vplyvom neúspechov do druhého obdobia kedy dochádza k rozkolu na dve strany. Strana morálnej sily, ktorej členovia presadzovali svoje záujmy pokojnou cestou cez parlament. Strana fyzickej sily, kde sa členovia presadzovali fyzickou silou. Toto rozdelenie chartu značne oslabilo. Postupom času prichádzajú ďalšie pokusy o uznanie charty. Všetko skončilo absolútnym neúspechom.
Marxizmus: Bola nová filozofia, ktorú vymyslel Karl Marx (VÝMYSELNÍK) Pokúšal sa vyriešiť veci doposiaľ neriešené. Jeho filozofiu poznáme všetci a vieme, že keď ju použil vo svojom podniku tak skrachoval. To hovorí za všetko. Proudhonizmus: Ideológia, učenie zdôrazňujúce význam samostatných malovýrobcov. Vznikla vo Francúzsku. Blanquzmus: Smer, ktorý vznikol vo Francúzsku odmietajúci triedny boj. Anarchizmus: Učenie odmietajúce akékoľvek štátne zriadenie a organizovaný politický boj. Lassalizmus: Oportunistická taktika a sociálny reformizmus, ktorý ako prvý začal hlásať vodca sociálnej demokracie Lassal v Nemecku. 8
Konzervatizmus: Zotrváva na tradíciách a opiera sa o kresťanskú morálku (kolektivizmus). Vychádza z národného princípu. Dominantná úloha štátu. Ten je zodpovedný za to, ako ľudia žijú a preto musí realizovať do určitej miery isté sociálne opatrenia. Liberalizmus: Pokroková ideológia, ktorá nekladie medze novým myšlienkam. Rešpektuje človeka ako individum (je absolútne slobodný). Kladie dôraz na vzdelanie a na slabú pozíciu štátu (štát sa nesmie miešať do súkromia jednotlivca). Úloha štátu je nulová, má len všetko držať pohromade Vychádza z kozmopolitného systému nie národného. Nacionalizmus: Ideológia a politika národnej buržoázie , ktorá sleduje svoje triedne a vykorisťovateľské záujmy, vydávajúc ich za záujmy celého národa, pričom rozširuje nevraživosť a nenávisť voči iným národom.
Pozitivizmus: Subjektívnoidealistický smer, podľa ktorého všetko poznanie pochádza zo skúseností, pričom sa obmedzuje alebo aj zavrhuje vedecký prístup k poznaniu objektívnej reality.

Boj za práva žien vo viktoriánskej dobe

Vo viktoriánskej dobe sa žena bez ohľadu na svoje spoločenské postavenie okamžikom svadby vzdávala prakticky všetkých svojich práv. Jedinou výnimkou bola kráľovná Viktória. Podľa anglického nepísaného zákona, vydatá žena neexistovala. V očiach zákona nebola nikto.