Najznámejšia bojovníčka za práva žien bola Carolyne Nortonová. Bola to obdivuhodná žena, uznávaný básnik a skladateľka piesní. Bola vnučkou dramatika Richarda Brinsleyho Sheratona. Ako plodná a úspešná spisovateľka sa v literárnom z cela vyrovnala mužom. Carolyne sa potrebovala vydať pretože pochádzala s chudobnej rodiny a mala finančné problémy. Vydala sa za človeka ktorého sotva poznala. Vydala sa za právnika a poslanca Georga Nortona. Bol bohatý a Carolyne si myslela, že to s ním bude vedieť ako s ostatnými mužmi. Už v počiatkoch ich manželstva odhalil George svoju temnú stránku. Ukázalo sa, že bol hrubián, ktorý neznášal spoločnosť v ktorej sa jeho žena pohybovala. Nezdráhal sa Carolyne surovo mlátiť. Nenávidel chytrosť a zvlášť u ženy. Chcel manželku, ktorá by bola tichá, tupá a poslušná. Carolyne bol opakom týchto vlastností. Carolyne sa poznala s lordom Melbournom a keď jej muž prišiel o poslanecký mandát využila tejto konexie. Požiadal lorda Melbourna o miesto pre jej manžela. Vďaka Melbournovi sa to miesto naozaj našlo. George sa stal miestnym sudcom a tak väčšinu Času trávil mimo domácnosti. Carolyne medzitým udržovala priateľstvo s Melbournom. So svojim manželom mala tri deti ,ktoré nadovšetko milovala. Raz keď bola Carolyne tehotná ju jej manžel zmlátil a ona potratila. Zákon dovoľoval mužom biť svoje manželky. Iba ich nesmeli biť palicou hrubšou než palec na ruke, aby ich vážnejšie nezranili. Carolyne sa ocitla v pasci. Podľa zákona všetko patrilo jej mužovi. Keby ho opustila nemala by nič. Situácia sa ešte väčšmi zhoršila keď bol Melbourne obvinený z cudzoložstva, ktoré mal spáchať s Carolyne. Aj keď to bolo všetko vymyslené Carolyne stratila svoju reputáciu a tiež prišla o silného priateľa lorda Melbourna. Carolyne si naštudovala právo. Došla k záveru, že vydaté ženy v krajine, ktorej vládne žena (Viktória) nemajú žiadnu existenciu. Vydatá žena nemá ani právnu existenciu. Jej bytosť je akoby vstrebaná do osobnosti jej manžela. Anglicka manželka dokonca nemá nárok ani na svoje šaty a ozdoby. Nemôže si podľa zákona robiť nárok na svoje zárobky. Skrátka zistila, že ženy sú úplne bez práv. Preto vytiahla na vlastné ťaženie, aby dosiahla uznanie práv žien odlúčených od svojich manželov na ich deti. Narazila však na veľký odpor zo strany toryov. Povala si preto na pomoc whigovských politikov a právnikov, ktorí s ňou sympatizovali. Jej hlas bol vypočutý na vplyvných miestach. Zákon o opatrovníctve malých detí bol prijatý v roku 1839.