Zapísal sa do právnej histórie ako prvý zákon, ktorý uznal práva žien ako samostatných osôb. Carolyne však príliš nepomohol. Svoje deti mohla občas vídať až po smrti jedného zo svojich synov.
Vojna s Georgom pokračovala, keď jej prestal vyplácať výživné. Napriek príjmom, ktoré vynášala jej spisovateľská činnosť sa Carolyne hlboko zadlžil. Podľa zákona bola Carolyne vlastne George Norton. Napadlo ju, že by George Norton mohol rovnako dobre platiť jej účty.

9
Norton to ale odmietol. Jeden z Carolyniných veriteľov ju nakoniec dal na súd. Carolyne čoskoro zistila, že nejde o jej výživné, ale o jej povesť. Norton sa ju snažil zdiskreditovať. Tentokrát už však vedela o zákonoch dosť na to, aby mohla pristúpiť na jeho hru. Pri súde si povedala svoje. Tento súd bol obratom a znamenal jej morálne víťazstvo. Carolyne zaznamenala ďalší úspech v roku 1857, keď do nového zákonu o rozvode bolo zahrnuté jej odporučenie o tom, že rozvedené ženy, odlúčené manželky by mali mať právo nielen na svoje deti, ale aj na svoje zárobky a majetok.
Druhou bojovníčkou za ženské práva (práva prostitutiek) bola Josephina Butlerová. Kráľovná Viktória už vládla štvrtine zemegule a jej ríša bola na vrchole svojej moci. Kvôli udržaniu tejto moci boli schválené zákony, ktoré ešte viac obmedzovali práva žien. V lete v roku 1864 bol nie práve korektným spôsobom parlamentom potlačený zákon o nákazlivých chorobách. Hovorilo sa, že Kráľovná Viktória pri jeho podpisovaní myslela, že je to zákon týkajúci sa dobytka. Nešlo o dobytok, ale o prostitútky, a nešlo o chorobu dobytka, ale o pohlavné choroby. Iba Josephine mala dostatok odvahy postaviť sa tejto legislatíve. Pochádzala z rodiny oddanej reformám a radikálnej politike a vášnivo verila v ženské práva. Po smrti svojej dcéry sa presťahovala do Liverpoolu. Bolo to vtedy najrýchlejšie rozrastajúce sa mesto v Anglicku. Bolo tu sústredené veľké bohatstvo ale aj veľká bieda. V Liverpoole sa živilo asi 9000 žien prostitúciou. Žiadne iné povolanie sa im neponúkalo. Medzi prostitútkami boli aj dvanásť ročné dievčatá a pohlavný styk s nimi nebol zakázaný. Mnoho z nich skončilo vo vezení odkiaľ nebolo úniku a mnoho z nich tu tiež zomrelo.
Napriek tomu, že prostitúcia bola všade prítomná, bola to škvrna spoločnosti ktorej sa nechcel nikto dotknúť. Josephine nikoho nesúdila a pristupovala k prostitútkam ako k sebe rovným. Hovorila im sestry. Ženy, ktoré boli považované za vyvrheľ spoločnosti. Josephina sa zoznámila s Mary Lomaxovou. Mary bola prvá prostitútka ktorú Josephine zobrala k sebe domov.