Dielo o vzniku druhov Charlesa Darwina je jednou z hŕstky kníh, ktoré znamenali revolúciu v spôsobe ľudského chápania vlastného druhu. Premýšľanie o otázke nášho pôvodu z vedeckého pohľadu je veľkým civilizačným pokrokom. Darwinová teória spočívala v tom, že všetky druhy sa menia v iné druhy a že všetky pochádzajú z jedného prapredka, ktorý žil velice dávno. Darwin tiež vymyslel mechanizmus, ktorým tieto evolučné zmeny prebiehali. Týmto mechanizmom bol podľa neho prirodzený výber, ten sa neskôr nazýval prežitie najsilnejšieho. Tí jednotlivci, ktorý v konkurencii s inými najlepšie prežívajú a najlepšie sa reprodukujú, sú tými jedincami ktorých dedičné vlastnosti sú odovzdávaná budúcim generáciám. To je príčina skvalitňovania druhu, ktorá zaisťuje jeho adaptáciu na podmienky, v ktorých druh žije. Ľudské bytosti vedia myslieť. Evolúcia týchto schopností človeka však trvala milióny rokov. Práve táto myšlienka ohrozovala niektoré z najúctivejších názorov viktoriánskej doby. Presnejšie ohrozovala zavedené náboženské predstavy. Ľudia boli vychovaný, že svet vznikol vďaka božiemu stvoriteľovi za šesť dní a že druhy boli vytvorené tak, ako vyzerajú dnes. Podvracalo to písmo sväté. Čítaním viktoriánskych prameňov zistíte, že to najhoršie bolo pre mnoho ľudí to, že to z nich robilo príbuzných opíc a ľudoopov. Väčšina kresťanov je dnes schopná zmieriť Darwinovú teóriu so svojím vlastným náboženským presvedčením. Darwin si uvedomoval, že pre jeho vrstovníkov to bude ťažké a to ho znepokojovalo. Veľkú pozornosť venuje Darwin detailom. Čitateľovi ponúka rôzne dôkazy. Jeho intelekt mu umožňoval vidieť všetky aspekty, ktoré sa dali napadnúť. Svojich encyklopediálnych prírodovedeckých znalostí využíval k podpore svojej teórie. V roku 1859 vyšlo tiež dielo Johna Stuarta Milla nazvané o slobode. Mill bol vášnivým hľadačom pravdy, ktorá verí, že sloboda myslenia a sloboda prejavu sú pre toto hľadanie životne dôležité. Vo svojom diele poníma slobodu o mnoho širšie ako bolo v tej dobe zvykom. Zaslúžil sa o nový medzník v liberálnom myslení, pretože mal záujem chrániť slobodu menšín ktoré si prajú žiť ináč než väčšina spoluobčanov. Dá sa preto povedať, že jeho dielo je o ochrane slobody menšín.