V jej 17 rokoch ju navštívili bratranci Arnošt a Albert, synovia matkinho najstaršieho brata. Ženské okolie tak bolo spestrené o zjavy mladíkov, ktorý na jej myseľ pôsobili silným dojmom. Vo svojom denníku si Viktória poznamenala, že Albert sa jej veľmi páči. Toto bolo prvé stretnutie s jej budúcim manželom ktorého milovala po celý život.
Kráľ Viliam IV nemal Viktóriinu matku moc v láske. Ona ho tiež považovala za bláznivého starocha, a o sebe si myslela, že je matkou dedičky Anglicka a že jej patrí budúcnosť. Viktória mala kráľa veľmi rada a on jej raz navrhol ročnú rentu 10 tisíc libier šterlingov, ale pod podmienkou, že bude o nej rozhodovať sama bez matky, ktorú to samozrejme ranilo.
Viliam skonal 20. Júna 1837. Hneď po jeho smrti sa vydal canterbursky arcibiskup za Viktóriou, aby jej oznámil onú novinu. Bolo ešte skoré ráno. Viktória ho prijala v župane. 3
Správu o tom, že je kráľovná zobrala s kľudom. Viktória bola 18 ročné, krásne dievča, jemných rysov tváre. Na každého pôsobila jej mladosť a vnútorná čistota. Keď prechádzala prvé dni po londýnskych uliciach ľudia ju nadšene vítali. Bola však tiež bystrá a čoskoro sa ukázalo, že aj veľmi energická. Chcela byť samostatnou a prvým prianím, ktoré predniesla bolo, aby presťahovali jej posteľ z matkinej izby. Matka bola ešte viac prekvapená, keď zistila, že v kráľovskom paláci jej boli pridelené komnaty, ktoré boli od kráľovniných najviac vzdialené. Toto bol koniec vlády matky nad dcérou.
Do popredia Viktoríneho života sa dostal sa dostal lord Melbourne. Svojím vystupovaním si získal kráľovnú. Hneď bolo patrné, že ho príjma ako otca a spoločníka, bez ktorého sa nemôže zaobísť ani hodinu. O najzávažnejších veciach hovoril s humorom, čím sa kráľovnej zavďačil, pretože nemala politický prehľad a politiku prenechávala úplne svojmu lordovi. Počas prvých týždňoch jej vlády bola všetkým okúzlená. Stále na ňu pôsobil Melbourne. Vedela sa aj napriek svojmu veku a záujmom správa ako kráľovná. Vplyv strýka Leopolda upadol. Vypozoroval, že sa chce starať do jej právomocí a zahraničnej politiky. Preto mu dala jemne najavo, že jeho myšlienkam a radám odrástla.
Nastúpením Viktórie sa odpútalo Hanoversko od Anglicka, pretože tamojšie zákony vyžadovali za panovníka muža. Kráľom sa stal vojvoda z Cumberlandu. Anglicku to neublížilo, naopak sa zdalo, že aspoň nebude zaťahované pre Hannoversko do Európskych konfliktov. Objavil sa však iný problém. Začal odboj Kanady proti britskému poručníctvu.