Spor s Kanadou bol vyriešený v tom istom roku novou ústavou.
Prvá doba kraľovania Viktórie nebola bez problémová ani doma. Vo vnútri Anglicka bol nekľud. Robotnícke triedy boli na tom biedne, aj deti pracovali viac než 12 hodín denne. Bola nutná potreba reforiem, ale lord Melbourne si neprial hýbať zo stojatými vodami. Ľud dúfal, že nástupom mladej kráľovnej dôjde k zmenám, a keď sa tak nestalo začal reptať. Po roku vlády Viktórie vzniklo hnutie Chartistov, ktorí žiadali o volebné právo pre všetkých mužov.
Počiatočná svätožiara kráľovnej Viktórie čoskoro vybledla. Na kráľovnej boli niekedy známky panovačnej povahy, to sa krajine kde vládol parlament nepáčilo. Bolo predsa len vidieť, že je mladá a neskosená. Taktiež jej straníckosť sa nepozdávala každému. Bola obklopená iba liberálnymi kruhmi, aj jej dvorné dámy boli vyberané len na základe týchto vrstiev. Voči konzervatívcom javila odpor, ktorý ťažko znášali. Neuvedomovala si, že v Anglicku vládla vždy strana najsilnejšia a že je treba zmeniť vládu, keď politická moc sa prikláňa na stranu inú, než bola pôvodná. Na začiatku 40. rokov bolo zjavné, že konzervatívci sa dostávajú viac k moci. Lord Melbourne ako liberál podal demisiu no kráľovná ju neprijala. Povolala síce k sebe vodcu konzervatívcov Roberta Peela, ale len preto aby mu oznámila, že si Melbourna ponechá. Jej neobľúbenosť v tejto dobe vrcholila. V roku 1839 sa objavil v Londýne 21 ročný princ Albert. Hovorí sa, že mal peknú postavu a záhadný úsmev. Kráľovná bola nadšená a jej city k nemu sa značne prehĺbili. Bola vo vytržení. Na tretí deň jeho návštevy mu ponúkla ruku. Albert nikdy nevyhľadával ženskú spoločnosť. Nebol do Viktórie zamilovaný, ale vedel, že by sa dalo s Viktóriou žiť a chcel niečo znamenať. Dali si teda slovo a Albert odišiel na čas domov, aby si dal do poriadku svoje záležitosti. Viktória zatiaľ pripravovala svadbu. Chcela, aby hodnosť jej manžela a jeho práva boli stanovené zákonom, ale narazila na odpor konzervatívcov, ktorí jej oplácali jej nepriazeň. Albert prišiel do Londýna s najlepšou nádejou, ale čoskoro bol sklamaný. Aj medzi manželmi vznikli trpkosti. V tomto období nastal politický obrat, keď Melbourne musel odstúpiť a ministerským predsedom sa stal Robert Peel. Kráľovským manželom sa narodila dcéra Viktória a Albert-Eduard. Po odchode Melbourna sa Viktória veľmi naviazala na svojho manžela Alberta v ktorom našla aj dobrého radcu. Keď sa v roku 1850 zabil pri páde z koňa najpopulárnejší liberál Palmerston , princ manžel sa veľmi zmenil. Stal sa z neho muž politickej prezieravosti a bol odteraz od rána do večera zamestnaný.