Bol dobrým otcom. Po princeznej Viktórií a Albertovi-Eduardovi, prišli na svet Alica, za rok Alfréd, potom Helena a za dva roky Luisa. Kráľovská rodina si vtedy kúpila panstvo Osborne na ostrove Wight, kde rodina trávila čas keď nemusela byť v Londýne. 4
Roku 1857 prepuklo v Indií povstanie domorodého vojska za vedenia kniežaťa Nana Sáhiba, došlo k hroznému krvypreliatiu a k pobíjaniu anglických dôstojníkov a ich rodín. Anglicko zakročilo energicky. Povstanie bolo zdolané. India bola priamo podrobená anglickej korune. Viktória bola prehlásená za Indickú kráľovnú. V roku 1860 vypukla vojna s Čínou, Angličania s Francúzmi obsadili Peking. Boli to úspechy, ktoré Viktória nemohla nevidieť a ktoré ju úplne zmierili s jej prvým ministrom.
Na Alberta začala postupne dopadať prepracovanosť a vyčerpanosť. Jeho zdravotný stav nebol moc dobrý. V roku 1861 zomrela Viktórií matka. Rok na to zomrel aj Albert. Keď v roku 1864 vypukla vojna o Šlesvik a Holštýn Viktória začala zasahovať do hlavných otázok. Po smrti Roberta Peela roku 1852 sa stal Disareli predsedom dolnej snemovne. Kráľovná o ňom spočiatku nemala dobrú mienku. Viktória netušila akú úlohu tento muž v jej živote zohraje. Disareli silnel a silnel aj jeho sok Gladstone.
Roku 1867 zvíťazili v parlamente konzervatívci a Disareli sa stal ministerským predsedom. S Viktóriou sa čoskoro spriatelil. Disareliho vláda však trvala iba 9 mesiacov. Potom ho vystriedal Gladstone. Roku 1874 však nastala zmena. Vlády sa opäť ujala konzervatívna strana na čele s Disarelim. Ten bol už teraz plne oddaný kráľovnej.
Kráľovnej záujmy realizovať sa nadobro upadajú. Začala sa starať o sobáše v rodine. Málo čítala, o nové prúdy sa nezaujímala, sociálne hnutia nechápala, emancipáciu žien zavrhovala. Starostlivosť o politiku prenechala ministrom, ale chcela byť o všetkom informovaná. Ako 81 ročná skonala 22. Januára 1901. Vládla neuveriteľných 64 rokov čím sa zapísala do dejín ako najdlhšie vládnuci panovník v Anglicku. Po jej smrti sa dostáva na trón Eduard VII, princ Waleský.
Priemyselná revolúcia za Viktórie

Hospodársky proces zmien v Anglicku začal koncom18. storočia v textilnom a bavlnárskom priemysle. Ako priemyselná revolúcia bol prvý raz označený v r. 1837. Bavlna vlastne udala týmto zmenám tón. K rastu produktivity práce v textilnom priemysle prispel vynález nových spriadacích strojov zvaný Jenny spracúval naraz osem nití, ale obsluhoval ho len jeden človek.