Stroj vymyslel Angličan James Hargreaves roku 1764 a o pár rokov neskôr roku 1769 bol nahradený vodným rámom, ktorý vyrobil Richard Arkwright. Stroj poháňala vodná energia a nite sa rýchlo pohybovali a točili okolo niekoľkých cievok. O 10 rokov neskôr prišiel Samuel Crompton so svojím pradiarenským strojom, ktorý bol poháňaný parou alebo vodou a mohol spriadať naraz až 1000 nití.
Ľudia prestávali pracovať doma a presúvali sa do tovární od ručných tkalcovských stavov k strojom. Po bavlne prišlo železo. Výroba železa jej jedným z ďalších veľkých priemyslových odvetví, ktorá vtedy prechádzala veľkými zmenami. Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než 2tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50.rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ- Bessemerova metóda. Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe. Roku 1784 vyvinul Henry Cort pudlovaciu pec, čím sa zlepšila výroba ocele. Vo Veľkej Britání nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa prikladal veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa a to viedlo k uhliu. Už koncom 17. storočia boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z dolov. Tak vznikol parný stroj, ktorý priniesol revolúciu nielen v cestovaní. Priaznivá surovinová báza v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnila na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele.
Parný stroj bol výrazný priemyselný pokrok spojený s menom anglického inžiniera Jamesa Watta, ktorý v r.1776 s úspechom použil parný stroj. Jeho vynález sa stal na jedno storočie najvýznamnejším zdrojom energie pre všetky továrenské zariadenia a dopravu a symbolom

5
priemyselnej revolúcie. Bola to prvá spoľahlivá mechanická forma výroby energie, ktorá sa dala nakoniec použiť nielen na čerpanie vody, ale aj v doprave na železniciach. Pôda začala byť pripravovaná na kladenie koľajníc. Hlad po železe, tehlách a dreve k výstavbe tratí a železničných staníc bol dôležitý pre zachovanie ekonomického rastu. Tieto odvetvia začínajú zamestnávať najväčší počet ľudí. V 19. storočí sa práca na železnici stala veľmi vyhľadávaným
zamestnaním. Železnice ďalej udržovali dopyt po železe, neskôr oceli, a po uhlí.