Postupne sa znižovali náklady za dopravu čím sa zvyšovala mobilita spoločnosti.
Rozvoj železníc pridáva jednu dôležitú zmenu. Nikoho by to nenapadlo, ale práve toto spôsobilo zjednotenie času v Anglicku. Časové rozdiely v niektorých oblastiach dosahovali až 20 minút. Takto sa časy vo väčšine dedinách a mestách zjednotili a boli na sekundu rovnaké (teda aspoň). Nástup železnice znamenal, že sa ďaleko viac cestovalo, ľudia sa viac stretávali a začali javiť väčší záujem o ľudí, ktorých nepoznali. Okrem železníc sa začali ako prvé na svete asfaltovať cesty v Anglicku.
Zaoceánsky parník
Na konci 18.storočia začali lodiari stavať lode s parnými strojmi, ktoré slúžili ako hnacia sila. Charlotte Dundas bola pravdepodobne prvá úspešná loď s parným pohonom, ktorú od roku 1801 v Škótsku používali ako ťažný čln. Trup lodí sa už v 40.rokoch 19.storočia vyrábal zo železa, čo napomohlo zavedenie výroby rýchlych a veľkých zaoceánskych parníkov. Rozvoj lodnej dopravy zrýchlil prepravu obrovských nákladov, s čím súvisel prudký rozvoj svetového obchodu. Z britských kolónií, ktoré boli výnosným trhom, sa dovážali nerastné suroviny.
Viktoriánsky román
Po priemyselnej revolúcií sa rozrástli mestá. Urbanizácia so sebou priniesla záujem o ľudskú psychológiu a motiváciu. Súvisí s tým tiež vznik nečinnej triedy, zvlášť triedy nič nerobiacich žien. Nastáva vzostup rodiny strednej triedy, v ktorej matky a dcéry nepracujú, ale často čítajú.
Rast čitateľskej verejnosti posilňoval gramotnosť. Tá sa zvyšovala postupne v priebehu celého storočia, zvlášť v mestách. Charakteristické bolo, že romány čerpali námety z novín spôsobom, ktorý v 18. storočí ešte nebol známy. Konečne rástla politická moc stredných vrstiev. Stredné vrstvy, ktoré boli čitateľskou triedou, museli myslieť a rozhodovať v spoločnosti a niesť spoločenskú zodpovednosť, ktorú predtým nikdy nemali. Toto tiež viedlo k literatúre, v ktorej sa veľká časť diskusie o sociálnych pomeroch odohrávala. Charles Dickens, sestry Brontëové, George Eliotová, William Makepeace Thackeray. To boli veľký románopisci Viktoriánskej éry, ktorí sa dodnes čítajú. Je ale možné, že krajiny kde nepôsobili oba faktory ako vo VB, teda úspech materiálneho rozvoja a politická stabilita, boli kolískou románov, ktoré mali o jeden rozmer naviac. K tým patrilo napríklad Francúzsko a predovšetkým Rusko. Keď sa pozriete na romány Dostojevského, uvedomíte si že pochádzajú z drsnejšieho prostredia, ktoré sú politicky podvratnejšie a aktívnejšie než anglická spoločnosť. V podstate je ťažké nájsť románopisca, ktorý by bolo rovnako myšlienkovo bohatý ako napríklad Dostojevskij.