Možno, že je to spôsobené aj tým, že na britskej pôde sa už dlho nebojovalo a hrôzy vojny nevplývali na anglickú spoločnosť tak ako na Rusov alebo ostatných. Stačí porovnať diela Vojna a mier od Tolstoja, ktorý sám vo vojne bojoval a vedel o čom je reč a dielo Trh márnosti od Thackeraya, ktorý píše o napoleonských vojnách, ale odmieta predstierať, že o vojne niečo vie. V podstate Thackeray píše o dopade vojny na občanov a obchodníkov (bankroty a pod.). Práve v tomto spočíva rozdiel. Anglický románopisci boli tiež limitovaný spoločnosťou, ktorá mala nechuť debatovať o sexualite. Žiadny Angličan nebol schopný opísať obraz, ženy tak ako cudzinci Flaubert v Madam Bowaryovej alebo Tolstoj v Anne Kareninovej. Silná Bank of England
Ruské železnice niečo s Britániou spojovalo. Trať z Moskvy do Petrohradu bola totiž financovaná Londýnskou City bankou. Liberálovia to nedoporučovali, no banka tak učinila. Zarobila na tomto kšefte mnoho peňazí a zároveň umožnila výstavbu železnice. Keď sa po britskom príklade začali industrializovať ďalšie krajiny, o pôžičky v banke sa začalo uchádzať viac spoločností. Londýnska city bank nemala konkurencie a mala v podstate neobmedzené zdroje. Povesť anglickej ústrednej banky, najmocnejšej banky na svete, bola oporou stabilného

6
medzinárodného monetárneho systému, v ktorom boli peniaze zameniteľné na zlato.
Na začiatku celkom súkromná banka, ktorá sa zmenila v uznávanú inštitúciu, akou sú centrálne banky, vlastne vďaka krízam. Kdekoľvek došlo k nejakej finančnej kríze, Bank of England zakročila, alebo sa aspoň prihlásila ako potenciálny kreditor v poslednej inštancií a tým si získala ďaleko významnejšie postavenie než ktorákoľvek súkromná banka.
Vydávanie bankoviek
Začala naberať stále väčšieho významu ako ceduľová banka (vydavateľka bankoviek) takže v polovine 19. storočia boli v obehu prakticky už len jej bankovky. Zvláštne bolo a to bol charakteristický jav viktoriánskej doby, že sa jednej strane sa tradovala predstava silnej bank of England, ale Viktoriánci dosť pochybovali o jej sile a stabilite. charakteristický jav viktoriánskej doby, že sa jednej strane sa tradovala predstava silnej bank of England, ale Viktoriánci dosť pochybovali o jej sile a stabilite. Toto bolo pre viktoriáncov typické. Robili si starosti o inštitúcie a tým ich zlepšovali. Všetko zlé je na niečo dobré, alebo naopak ???
Priemyslová revolúcia so sebou priniesla aj zlo v podobe nových chorôb. Zvlášť cholery. V mestách sa v prvých rokoch priemyselnej revolúcie zvýšila úmrtnosť. Na druhej strane ale boli ľudia nútení sa s týmito zlobami vysporiadať.