Základné ľudské práva a slobody
ZLP a S charak. cloveka ako ludsku bytost a urcuju jeho miesto v sposlocnosti. Chrania zakl. hodnoty cloveka. Typicko crtou LP a S je nezavislost od statnych hranic a medzinarodna pravna ochrana. ZP a S su neodnatelne, nescudzitelne, nepremlcatelne a nezrusitelne. Existuju nezavisle od statnej moci a statu. LP a S>delime 1G>obciankse,politicke. 1 GEN>osobnepravo na zivot, pravo na zachovanie ludsk.dostojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, slobodu myslenia, svedomia. politickesloboda prejavu, pravo na informacie,pravo na vyjadrovanie svojich nazorov slovom, pismom, tlacou, peticne pravo, slobodne sa zdruzovat 2 GEN ekonomicke pravapravo na odmenu za vykonanu pracu, pravo na ochranu proti svojvolnemu prepustaniu zo zamestnania a dikriminacie v zamestnani, ochranu bezpecnosti a zdravia pri praci, socialne prava pravo na socialne zabezpecenie v starobe, ochrana manzelstva, rodicovstva a rodiny zo strany statu, osobitna starostlivost pre tehotne zeny,rovnake prava deti narodenych v manzelstve I mimo neho, pravo na vzdelanie. 3 GEN 3 generacia je zalozena na solidarite. realizacia prav je nemozna bez spoluprace statov, orgranizacii a skupin. Su tu univerzalne prava platne pre vsetkych ludi na zemi>pravo na mier,na ochranu zivotneho prostredia, pravo na prirodne zdroje, harmonicky vyvoj kultur, pravo narodov na sebaurcenie, ochrana narodnostnych mensin Historicky vyvojprve myslienky o rovnosti pochadzaju z antiky, prvopociatkom Lp sa zaoberal aristoteles, cicero,akvinsky, pravo malo dve pomenovania> dike-spravodlivost nomos-zakon.
Anglicko 1215 MCL,cisar KOnstantin Velky prijal 313 MIlansky edikt-zrovnopravnil krestanstvo a dovtedy prenasledovanych krestanov s ostatnymi nabozenstvami. Augsbursky Nab. mier{1555}, nantsky edikt[1598], rudolfov majestat[1609]. Vznik nauky o prirodzenom prave. tvorcom je John Locke, vyhlasil ze pravo na zivot, osobnu slobodu a vlastnenie majetku nemozno od ludskej bytosti oddelit.Hugo Grotius Tri knihy o prave vojnovom a mierovom. Listina prav[1689][1776] vyhlasenie nezavislosti spoj. statov. Burzoazna revolucia rusi formalne rozdiely medzi ludmi a priznava obcianske prava a slobody vsetkym dopelym muzom. 26.8.1789—Deklaracia prav cloveka a obcana—ludia sa rodia a zostavaju dlobodni, cielom kazdeho spolocenskeho zriadenia je zachovanie prirodzenych a nepremlcatelnych ludskych prav. Deklaracia prav pracujuceho a vykoristovaneho ludu[j.1918]—negarantuje prava jednotlivca, ale vseobecne prava ludstva, pracujucich mas. Zaviedla sa vseobecna pracovna povinnost. V 1941 auguste—Atlanticka charta—medzinarodne pravo ludskych prav.1945-charta OSN, platnost 24.10.1945, halvny organ—komisia pre ludske prava. Vseobecna deklaracia ludskych prav bola schvalena 10.12.1948. Rada europy—4. novembra 1950 v rime podpisany Europsky dohovor o chrane ludskych prav a slobod. Konferencia o bezpecnosti a spolupraci v erope akt helsinki 1975. 1959-Deklaracia prav dietata. 1989-dohovor o pravach dietata. Novela—Listina zakl. prav a slobod-1991. Ochrana ludskych prav a slobod—na ochrancu jednot. pred porusenim ldusk. prav a zaklad. slobod sa vytvorila cela sustava prost.—vnutrostatne[kontrolne mecha. polit. moci] ,medzinarodne[OSN]Ombudsmanv o svedsku, nezavisly parlament. organ ktoreho ulohou je pomahat fyzickym aj pravnickym osobam pri zabezpeceni ochrany ich prav vo vztahu k statnej moci. funguje ako kontrolny organ verejnej spravy. DELIME HO1. typ nordickeho OM 2. typ kontinentalneho OM 3. typ anglo-americkeho OM. FUNKCIEkontrolna – vonkajsia kontrola organov verejnej spravy, pripadne sudu. zmierovacia—v ramci riesenia staznosti sa snazi jednot. ucastnikov doviest k tomu a by spor vyriesili zmierenim nie sudnou cestou reformacnu—pri plneni svojej funkcie zistuje ci zakonna uprava dostatocne pruzna a ci ju netreba upravit. demokraticko-politickuaby si fyzicke ci pravnicke osoby ctili zakon a zachovali autoritu organov statnej moci
|