Interferencia svetla

- medzi vlneniami musí byť konštantný fázový rozdiel a rovnakú frekvenciu
- koherentné
- aby sme mohli sledovať interferenciu svetla, medzi svetlami musí byť konštantný, časovo sa nemeniaci fázový rozdiel
- nedá sa to dosiahnuť z 2 zdrojov iba tak, že svetlo z jedného zdroja rozdelíme a opäť spojíme

Vlnová optika
Zaoberá sa opt. javmi, kt. súvisia s vlnovou podstatou svetla
d= (380;780) nm
f= (7,8.1014; 3,8.10 14) Hz
- frekvencia svetla je určená zdrojom(je konštantná, pričom vlnová dĺžka sa pri prechode rôznymi prostrediami mení
- rýchlosť je všade menšia ako vo vákuu(závisí od frekvencie= disperzia)- v tom istom prostredí sa svetlá rôznych f šíria rovnako rýchlo
- od frekvencie závisí index lomu
- v dôsledku disperzie sa najviac láme fialové a najmenej červené svetlo
spektrum farieb: červená/oranžová/zelená/modrá/indigová/fialová
červená+modrá=purpurová
červená+zelená=žltá
zelená+modrá=azúrová

Využitie interferencie
- na meranie vlnovej dĺžky- Newtonove sklá
- kontroluje sa rovinnosť alebo zakrivenosť plôch

Polarizácia svetla
- Svetlo prirodz. zdroja je vytvorené kmit. atómami, kt. kmitajú v rôznych rovinách a preto vektor intenzity svetla nekmitá v 1 rovine
- svetlo nie je lineárne polarizované
- po prechode polarizátorom sa stáva polarizovaným tj. Vektor E kmitá len v 1 rovine.
- polarizované svetlo môžeme vytvoriť odrazom, lomom
αB- Brewsterov polarizačný uhol

Ohyb svetla
- rozmery prekážky musia byť porovnateľné s vlnovou dĺžkou, aby bol ohyb výrazný
- pretože vlnová dĺžka je malá, ohyb svetla možno pozorovať len na prekážkach s rozmermi( 10-2 – 10-3) malými
- fáza svetiel v oboch škárach je rovnaké- sú koherentné
- 2 dráhový rozdiel je 2, vzniká max. 1. rádu, pretože lúč svetla je vo fáze
- ak použijeme viac štrbín maximá budú výraznejšie
- vzťah pre polohu maxima je pre mriežku rovnakú aká je pre 2 štrbinu, ale d je vzdialenosť 2 štrbín
Využitie:- polarimeter slúži na štúdium látok v polarizovanom svetle
- pomocou polariz. svetla môžeme zistiť, v ktorých miestach v danej súčiastke vzniká mechanické napätie
- súčiastka sa vyrába z plexiskla, v mieste, kde je namáhaná sa molekulové reťazce usporiadajú jedným smerom
- vznikne anizotropia, kt. otočí polohu polarizovaného svetla, tieto miesta sa zviditeľnia
- jav- fotopružnosť
- polarizačné filtre sa používajú na odstránenie našivých reflexov- odrazeného svetla od vodnej hladiny alebo skla

Elektromagnetické žiarenie
- každé sa šíri vo vákuu c= 300 000km/s
- v rôznych prostrediach sa líšia vlnovou dĺžkou
- E žiarenia rastie s klesajúcou vlnovou dĺžkou

Spektrum elektromagnetického žiarenia
Dlhé vlny- DV= 103- 10 2m
Stredné vlny- SV= 102 - 101m
Krátke vlny- KV= 101 -10 0m
Veľmi krátke vlny- VKV= 100 -10 –1m
Ultra krátke vlny- UKV= 10 –1 -10-2m
Radarové vlny= 10 –2 -10-3m(centimetrové vlny
Mikrovlny= 10 –3 -10-4m(milimetrové vlny, mikrovlnka)
Infračervené= 10-4 -10–5-10 –6m
svetlo = 0,38.10-6- 0,78.10 –6m
ultrafialové žiarenie= 10-6 -10-8
röntgenové žiarenie= 10-8 -10-10- neznáme lúče X- mäkké a tvrdé

Islandský vápenec
- Na anizotropných prostrediach dochádza k dvojlomu, lúč sa láme tak, že vznikajú 2 lúče, 1. spĺňa zákon lomu- riadny, mimoriadny; 2. nespĺňa
- vidíme cezeň dvojmo
- Riadny aj mimoriadny lúč sú polarizované v dvoch navzájom kolmých rovinách
- Pri anizotropných opt. látkach, opt. Vlastnosti závisia od smeru šírenia
- všetky kryštály okrem kocky
Nicolov hranol
- na vytvorenie úplne polarizovaného svetla mimoriadneho lúča; šikmý štvorboký hranol s podstavou kosoštvorca
- lacnejšie sú polaroidy:
- na priehľadnú vrstvu sa nanesie tenká vrstva kryštálikov a herapatitu, zorientovaný v jednom smere, sú opticky anizotropné, dochádza k dvojlomu, riadny lúč sa pohltí, mimoriadny prechádza
- ešte lacnejšie sú polarizačné filtre z um. Hmoty- obsahuje makromolekuly s dlhými reťazcami
- Pri lome svetla dochádza k čiastočnej polarizácii a to tak, že vektor E kmitá v rovine dopadu
Gama žiarenie- najväčšia E
DV- radarové vlny sa vytvárajú elektomag. Dipólom, ďalšie pomocou atómov

Elektomag vlnenie vzniká:
1.každá častica, kt. sa pohybuje so zrýchlením vyžaruje elmag. Ž.
2.ak sa mení E elektrón obalu alebo E atómového jadra- atóm vyžaruje elmag. Ž.
- ak atóm vyžaruje zmenou E elekt. Obale, tak vyžaruje len niektoré vlnové dĺžky, char. Pre dané prvky
- spektrálna analýza prvkov-zisťuje prítomnosť daného prvku. Zmenou E atómu jadra vzniká γ žiarenie

Röntgenové žiarenie
- vzniká pri dopade elektrónov, kt. vyletujú z katódy na anódu z ťažkého prvku
- pri zabrzdení elektróny sa pohybujú s veľkým spomalením, a preto vyžarujú
- napätie medzi katódou a anódou ► 10 000V
- je elmag.ž d◄100nm- 0,1nm►
vlastnosti: ionizuje atómy; fluorescencia- niektoré látky pod účinkom r.ť. svetielkujú; preniká materiálmi pričom pohlcovanie závisí od atómového C; využitie v lekárstve, priemysle na sledovanie kvality výrobkov

Infračervené žiarenie
d ◄10-4 –10 –6 nm ►
. menej sa ohýba a pešie preniká prostrediami zakalenými
- na videnie v tme aj hmle
- diaľkové ovládače, zameriavanie, navádzanie

Ultrafialové žiarenie
d ◄350nm- 14nm►
- zdrojom je elektrický oblúk, Slnko, technicky pomocou horského slnka
Vlastnosti- zhnednutie pokožky; sterilizácia vody; farby blednú
- cez sodíkové sklo nepreniká