Filozofia - základné tézy

1. Svätý Augustín - Boží štát - kresťanská koncepcia svetových dejín; božia ríša bojuje s ríšou diabla na konci sveta sa víťazom sveta stane boží štát, božie predurčenie- predestinácia- boh jedných vyvolil pre spásu a blaženosť a druhých odsúdil na večné muky v pekle; ľudia sú zaťažení dedičným hriechom(okrem Adama) trestom za hriech je smrť, ale boh je natoľko milostivý, že niektorých pošle do neba a niektorých do pekla

2. sedem slobodných umení: gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, muzika

3. spor o univerzálie: hlavný spor stredoveku; vzťah medzi všeobecným a jedinečným; 2 názory:
- 3 univerzálie: ▪v Božom rozume- existujú pred vecami; ▪ako všeobecné v jednotlivom- existujú vo veciach; ▪v ľudskom rozume- existujú po veciach
▪realisti- tvrdili, že všeobecné rody existujú reálne, nezávisle od myslenia a reči; súhlasia s Platónovým svetom ideí- sú reálne; Anselm z Cantenbury
▪nominalisti- existujú len všeobecné mená; svet ideí nie je; Peter Abélard

4. Tomáš Akvinský - Teológia&filozofia: v diele Summa teologická
- všetky vedy sú slúžkami teológie; teológia môže nadviazať na pravdy rozumu; vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, presahuje rozum a jeho schopnosti- pravdy a zjavenia
Teodicea: riešenie problému dobra a zla; zlo je len nedostatok dobra(Augustinus)
Substancia + akcidencia: Súcno= všetko, čo nejakým spôsobom existuje; 2 časti-▪ substancia- látka, môže existovať sama o sebe
▪ akcidencia- forma ako prejav substancie
substančný model reality: látka- forma, možnosť- skutočnosť, pasívna- aktívna

5. Mikuláš Kuzánsky- Jedno- niečo dokonalé, nekonečné, nemôžeme ho s ničím stotožniť

6. N. Machiavelli - Vladár- na získanie a udržanie moci sú vhodné všetky prostriedky a vladár nesmie váhať použiť ich; Ak je možné získať a udržať moc jemnejšími prostriedkami vladár je povinný použiť tie; ako prvý sa pozeral na politiku bez ilúzií a zavádzajúcich škrupulí

7. E. Rotterdamský - Chvála bláznivosti- „znevážil” nedotknuteľné autority- cirkev, pápeža, kráľa, lekárov, právnikov

8. John Locke - delenie ideí(pochádzajú zo skúseností)- podľa pôvodu: zmyslové vnemy a reflexie; podľa zložitosti: jednoduché a zložené

9. Baruch Spinoza - Príroda- Boh= príroda= maxima bytia= monizmus
- je príčinou seba samej; jediná substancia, kt. k svojej existencii nepotrebuje nič iné; je tvoriaca a tvorená; večná, nekonečná; človek je časťou prírody; cieľom poznania je dosiahnuť moc nad prírodou

10. G.W.Leibniz - Monády- základ všetkého je nekonečný počet jednotiek bytia- monád(substancie)- nezávislé, sebestačné, neovplyvňujú sa navzájom s vlastnosťou pociťovania; sú špecifické a vytvárajú nepretržitý vzostupný rad
3 druhy: ▪temné- minimálna schopnosť pociťovania(podstata neorg. Telies); ▪hmlisté- aktívna schopnosť vnímania(podstata rast. a živ. org.); ▪jasné- logické myslenie, vnímanie, chápanie(podstata ľudských duší)
- vzostupný rad vrcholí monádou monád= BOH; telesá sú vonkajším prejavom monád
11. F. Bacon - Idoly- na ceste poznania môže dôjsť k omylom= prekážkam= Idoly- musíme ich z cesty odstrániť; 4 druhy
Rodu- z nedokonalosti ľudských zmyslov
Jaskyne- chyby. Ku ktorým dochádza v dôsledku subjektívnej náklonnosti
- nedajú sa odstrániť, ale dajú sa eliminovať
Trhu- chyby, ku kt. dochádza prostredníctvom výmeny slov
Divadla- chyby, ku kt. dochádza v dôsledku preberania mylných názorov
- dajú sa odstrániť

12. T. Hobbes - Štát a právo- dielo Leviathan( biblická príšera požierajúca všetko, čo je prirodzené, v núdzi aj svojho stvoriteľa, poprípade seba samého)- metafora štátu
2 stavy ľudskej spoločnosti: ▪prirodzený- cieľom ľudí je prežiť za každú cenu(všetci proti všetkým, stav pred vznikom štátu)
▪občiansky- stav, kt. súvisí so vznikom štátu; jednotlivec sa zrieka časti svojho ja; absolutistická monarchia- najoptimálnejšia forma vlády; prirodzený + občiansky stav = predpoklad vzniku štátu

13 R. Descartes - Myslím teda som- metóda pochybovania; to čo vnímam zmyslami nemusí existovať; treba pochybovať o existencii všetkého okrem existencie pochybovania; myslenie patrí k podstate človeka
4 pravidlá metodológia- ▪za pravdivé môžeme považovať len to, o čom nemôžeme pochybovať
▪pravidlo analytického postupu; ▪pravidlo systematického postupu; ▪pravidlo kontroly

14. F.M.A. Voltaire - Filozofické listy(5 znakov)- navrhuje Lockovu empirickú filozofiu, Mechanistickú fyziku, deizmus, toleranciu vo všetkých oblastiach, parlamentarizmus

15. Encyklopédia vied, umení a remesiel - racionálny slovník vied, umení a remesiel; vychádza v r.1751 a jej redaktorom bol Diderot- prekladal z angličtiny; vychádzala 20 rokov po francúzsky; zakazovali ju cirkevný a svetský hodnostári

16. J.J. Rousseau - Rozprava o vedách a umeniach- hlásal prirodzený spôsob života, ale nie je možné vrátiť beh života a zlikvidovať civilizáciu; rozvoj vied a umení nerobí človeka šťastným pretože ho vzďaľuje od prirodzeného stavu; pokrok neprispel k zušľachteniu mravov, ale vedie k degenerácii a morálnemu úpadku
Emil alebo o výchove- požiadavky vychovávať dieťa v súlade s prírodou; dbať na osobnosť ako takú, podporovať prirodzené sklony dieťaťa
O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi- základom nerovnosti medzi ľuďmi je súkromné vlastníctvo- podporuje a udržiava štát(nemôže byť dobré); súkromné vlasť→ keď človek ohradil kus poľa a povedal: toto je moje. Nebolo by vzniklo keby neboli ľudia, kt. mu to uveria.
Spoločenská zmluva- majú ju uzavrieť obyvatelia štátu a podpisom potvrdiť, že sa vzdávajú časti svojich právomocí, že dobrovoľne vkladajú moc do rúk panovníka(nemôže ju zneužiť ak áno→ právo na revolúciu); nemôže zvíťaziť vôľa jednotlivca, ale všeobecná zmluva

17. I. Kant - Kozmogonická hypotéza- z usporiadania sveta vznikne znovu chaos
Antinómie- neriešiteľné protirečenia rozumu , záleží od ohraničenosti poznaním- rozmysel sa rozdvojuje
Kategorický imperatív- človek je bytosť schopná prekonať egoistické záujmy→vzniká morálny zákon- bezpodmienečná požiadavka, kt. predpisuje ako treba zamerať vôľu pre vznik mravného konania. Túto požiadavku nazval kategorický imperatív

18. J.G Fichte - Vedoslovie- teoretická časť- dvojaké poznatky: ▪dogmatizmus ▪stanovisko slobodného činného ja
ja- nie je individuálne ani substancia, ale je mravná aktivita svedomia; z východiskového ja sa nedá vyvodiť jednotlivé ja, kt. je ohraničený ľudský subjekt; ja- všetko, čo možno vysvetliť; každé ja prechádza do svojho protikladu
Východiskové ja→tézou, prechádza do protikladu- antitéza, aby vzápätí postúpila k ich zjednoteniu- syntéza
Ja- ne ja; vedomie- bytie; subjekt- objekt
Praktická časť- praktické vedoslovie vychádza zo slepého pudu, kt. je podmienený predmetom našej túžby. Na konci poznania sa z pudu stáva kultivovaná túžba, kt. slobodne stvárňuje pôvodne cudziu realitu; chcel oddeliť človeka od ostatnej živočíšnej ríše

19. F.W.J. Schelling - Naturfilozofia- súhrn všetkého a na pochopenie jej zákl. princípov je potrebná F prírody; hľadá súvislosti medzi org a anorg, rastlinnou a živočíšnou prírodou, elektrinou a magnetizmom
- na každom stupni vývoja sa vytvára polarita- proti sebe stoja protikladné sily alebo schopnosti. Prechodom na vyšší stupeň sa táto polarita prekonáva a vytvára sa nová- prekonávanie protikladov v procese vývinu
- príroda takýmto vývojom dostáva prívlastok inteligentná; prechod od objektu k subjektu = príroda

20. G.W.F. Hegel - Dejiny- F nás má naučiť ako pochopiť dejiny a naučiť rozmýšľať ; rozumné je to čo je v danej dobe života schopné
Národ- najdôl je aby bol národ slobodný; pre históriu je dôl len národ, kt. vytvoril štát; Slovania- štát nedotknutý duchom; Germáni- najslobodnejší národ
Triády- téza → antitéza; téza + antitéza = syntéza – toto všetko sú triády
Svetový duch- posledná etapa F ducha; duch rozpoznáva samého seba- účel ľudských dejín