Štefan Žáry
- bol vojakom slovenskej armády, 1942 bojoval na talianskom fronte
- po vojne pôsobil ako spravodajca tlačovej kancelárie v Ríme
- 1970 - spisovateľ na voľnej nohe
- 1938 – debut zbierka Srdcia na mozaike
- na rozdiel od Fabryho neinklinoval tak k francúzskej avantgarde, skôr k našej moderne a symbolizmu
- táto zbierka ešte nie je nadrealistická
- 1941 – Zvieratník – táto už je
- jeho prístup k človeku à biopsychika ľudského vnímania, odstránil všetko okrem inštinktov à inštinkt slasti a smrti (dva dominantné motívy)
- svoj umelecký program si určil v básni Navštívenka

„Azda nezvládnem dráždivé plátno krvi v polaréne pritlačí ma býk zo srdca mi bude kvapkať niečo šedivé, nepatrné je to poézia mohla by to byť poézia.“

- dominantná genitívna metafora (báseň Telo:) telo šedých, telo stigma, telo raj trochu tvorí rytmus, ale vzápätí ho sám ruší
- básnická skladba Stanica smrť – venované obrazu 2.sv.v., hromadí tu apokalyptické vízie vojny, nepátra po príčinách, len opisuje
- obraz doby:          „Hrdlami riek tečie podivná choroba vzťahuje za nami strašné kostnaté prsty s krvavými nechtami, sťahuje z nás podobu ľudskú.“
- rýchlo sa odklonil od nadrealizmu à 1942 Stigmatizovaný vek – návrat k tradičnej symbolickej poézií
- vyjadrenie pocitov z vojny – trvania, záveru
- 1947 – dobrý deň pán Villon – nadviazal na Villonovu tvorbu (renes. básnik)

Vladimír Reisel

- do literatúry vstúpil v ½ 30tych rokov a začal spolupracovať s Fabrym, kritikmi Baľošom
- pri tvorbe zborníka Áno aj nie
- zaslúžil sa o prejavy Andre Bretona, venoval sa lit-krit. práci
- 1939 Vidím všetky dni a noci – ako sa on vyjadril ako básnik
↳ klasická stopová poézia, ktorou sa „dotýkal brehov detstva“
↳ postupne prechádza poéziou podobnou Nezvalovej, Seifertovej, potom nadrealistická

-          nedominuje toľko vojna – obrazu vojny stavia obraz lásky, stelesnenie lásky ženu
-          baroková, eroticky ladená poézia – zbierka 1934-40(vyšla 1967) Temná Venuša – sám sa cenzuroval
1943 Neskutočné mesto – alegória okupovanej Prahy
↳ lyricko-epická skladba – ako muž túži po láske, ale tá nie je v neskutočnom meste možná
↳ vypovedá o sebe, svojom postavení, o vojne, dominantný motív je žena
↳ túžba mať niekoho blízkeho v hroznom svete, niekoho koho nestratí
↳ mal jasný kompoziční plán, každá báseň by mohla stáť osamote, spája ich putovanie po neskutočnom meste, motív clivoty, nostalgie, samoty