Vypracované otázky z Financií

1) Podstata finančnej činnosti
Pojem financie nechápme ako peniaze. Financie predstavujú sústavu peňažných operácií, ktorými dochádza k zmene peňažnej masy u jednotlivých ekonomických subjektov.
Ekon.subjekt
1) Fizické osoby
2) Právnicke osoby
3) obce a mestá
4) územné administr.celky (okresy a kraje)
5) štát

Peňažná masa
- suma hotov.aj bezhotov.prostriedkov v domácej alebo zahr. mene, ktorými disponuje príslušný ekonom.subjekt v danom okamihu. Neustále sa mení. Jej zmena sa robí peňažnými operáciami (financiami).

Peňažné operácie:
a/ fiškálne (verejné financie), zmena peňažnej masy je konečná a väčšinou má obligatórny charakter. Napr.platenie daní, cla.
b/ kreditné (bankovníctvo), (pôžičkové, úverové) zmena peňažnej masy je dočasná. Majú návratný a fakultatívny charakter.
c/ asekuračné (poisťovníctvo), (poisťovacie) fin.operácie majú tieto 2 znaky:
-podmienenú návratnosť (pri nastatí poistnej udalosti)
-neekvivalentnosť (návratná suma je vždy väčšia alebo menšia ako pôžička.
Môžu byť fakult.aj obligatórne.
d/ dôchodkové (financie obyvateľstva) -vyplácanie dôchodkov. Dôchodky:
-pracovné (mzdy a platy)
-kapitálové (úroky, dividendy, výhry v lotérii)
-sociálne (starobný). Pojmom dôchodok sa u nás rozumejú na sociálne dôchodky.
e/ tovarovo peňažné, výmenné (podnikové financie) -taká zmena peň. masy ekon.subjektu, kt. je spojená s protichodnou zmenou inej časti jeho majetku.
f/ sekuritné (burzovníctvo)-nákup a predaj CP. Zmena peň. masy ekon.subjektu znamená zväčšenie, zmenš. jeho objemu CP
g/ transformačné (zmenárenstvo)-neznamenajú zmenu veľkosti ale štruktúry peň.masy ekon.subjektu.
1)zmena hotov.peňazí na bezhotovostné
2)zmena podielu peň.masy v domácej mene a v zahr. menách

2./ Num. vyjadr. fin. činnosti z hľadiska peň. operácií a zmena peň. masy -
Fin.činnosť možno numericky vyjadriť z dvoch hľadísk:
1) z hľadiska 7 skupín peňažných operácií tvoriacich finančnú činnosť
2) z hľadiska zmeny peňažnej masy jednotlivých ekon. subjektov (sektorov)
Zmena peň. masy jednotl. ekon. subjektu sa vyjadruje formou cash-flow. K
zmene peň. masy dochádza aj na úrovni NH, resp. na úrovni ekon. sektorov:
-podnikový sektor (produkuje tovary -mat. statky a služby za účelom zisku)
-verejný sektor (orgány št. správy a moci -armáda, polícia)
-sektor obyvateľstva (všetky FO)
Zmena peň. masy v sektore sa zistí zostavením jeho príjmov a výdavkov. V našom príklade do podnik. sektora patria výr. podniky, OB, aj obch. poisťovne.

3./ Prim. a sek. fin. činnosť
Všetky peň. operácie s reálnymi peniazmi t.j tov-peňažné, dôch, fišk, kred, asekur, sekur a transformačné v súhrne tvoria finančnú činosť → neustály proces uskutočňovania peň. operácií v NH. Okrem peň operácií s reálnymi peniazmi sú aj peň operácie s ideálnymi peniazmi , ktoré vo svojom súhrne vytvárajú sekundárnu fin činnosť. T.z. že sek. fin. činnosť predstavuje také peň. operácie , v ktorých vystupujú bezhotovostné peniaze (zápisy na účtoch a VK). Reálne peniaze -pri peň. operáciách vo fin činnosti majú určité funkcie. Cez peniaze sa uskutočňujú platby -nástroj platenia (medium of payment), -nástroj výmeny (medium of exchange), uchovávateľ hodnôt (store of value) → iba ak úroková miera je menšia ako miera inflácie.
Ideálne (účtovné) peniaze - tvoria funkciu počítacej jednotky (unit of account). Peň operácie, v kt vystupujú tieto počítacie peniaze označujeme ako hodnotovo - peňažné operácie. Sek. finančná činnosť vyplýva z prim. fin. činnosti, je z nej odvodená a bez nej by nemohla existovať. Ich väzba sa prejavuje trojako:
1) sek fin činnosť vzniká tak že budúci priebeh fin činnosti sa odhaduje, plánuje
2) sek f činnosť vyplýva z toho, že skut. priebeh prim činnosti sa zaznamenáva
3) sekund f činnosť predstavuje to že priebeh a výsledky prim činnosti sa preveruje (finančná kontrola)
Zmeny peň. masy sú len prostriedkom na uskutočňovanie 2 ekon operácií:
1)Realizácia HDP (postupný predaj zložiek HDP,kt sa dostanú ku konečnému používateľovi)
2)Rozdeľovanie národného dôchodku (používatelia dostávajú tieto zložky rozdeľovaním ND)

Financie (sústava PO) teda umožňujú realizovať HDP a rozdeľovať ND.

HDP = pridaná hodnota + DPH
vlastnou činnosťou pridaná hodnota k výrobku:
1)mzdy zamestnancov
2)príspevky na sociálne zabezpečenie
3)úroky
4)hrubý zisk
5)odpisy
6)spotrebná daň.
Fin činnosť ktorou dochádza k realizácii HDP a rozdeľovaniu ND predstavuje objektívnu stránku financií.
4./ Subj. stránka financií - cieľavedome organiz činnosť ľudí v procesoch zmeny peň masy, ako aj utváranie podm-ok na úspešný priebeh prim fin činnosti. Podstatnou zložkou je riadenie a org-a peň op-í, kt predstavujú primár fin činnosť (platenie za tovary). Ďalej sekundárna fin činnosť (v op-ch vystupujú ideálne peniaze), fin kontrola (vzniká, lebo priebeh primár fin činnosti sa plánuje, vykazuje vo fin účto-e a kontroluje - fin kontrola), fin pol-a (vedome organizovaná činnosť rôznych fin orgánov a inštitúcii), fin veda (skúma skutoč priebeh prim fin činnosti a objasňuje vzťah medzi obj a subj stránkou financií), fin právo (tvorba práv noriem pre prim aj sek fin činnosť), existencia fin sústavy (súbor fin orgánov a inštitúcií).

5./ Členenie sústavy financií - podľa eko sektorov NH (verej sektor v užšom zmysle - bez š.p., podnikový sektor, zahraničnoeko-ý, poisťovníctva, obyvateľstva), moderné členenie:
- verejné - štátne fin-e(ŠR, financie š.p.), miestne fin-e(rozpočty územných celkov, financie komunálnych podnikov), účelové fondy vo verej. sektore(fond soc., zdravot poistenia)
a súkromné financie - financie súkr podnikov, súkr poisťovne a burzy, financie obyvateľstva

6./ Peň. obrat a peň. masa - obrat - úhrn peň platieb na určitom území za stanov obdobie - najčastejšie rok. Základom sú platby, kt majú formu tržieb prísl podnikov a znamenajú realizáciu HDP(proces postupného predaja tovarov).
Zložky: realizač platby (protipohyb tovarov a peňazí), platby pri rozdeľovaní ND (transférové platby vystupujú v týchto hl formách: prac, kap, soc dôchodky obyv-a; peň platby medzi podnikmi a fin sústavou; platby v rámci fin sústavy).
Členenie z hľadiska eko podstaty: realizačný (platby vznikajúce pri realizácií HDP) a transférový (platby jestvujúce pri rozdeľovaní ND).
Peň obrat ako úhrn peň platob op-í predstavuje dynamický aspekt peňazí a peň masa ako úhrn peň prostriedkov hotovostných a bezhotovostných predstavuje zasa statický aspekt peňazí.
Peňažná masa - Peňažnými platbami sa presúvajú peniaze medzi subjektmi. Peňažná masa NH neustále rastie. Je -hotovostná (mince, bankovky) -bezhotovostná (pen v bankách -VK..) Iba banky môžu meniť hotovosť a bezhotovosť a naopak. Hotov. peniaze v bankách nie sú súčasťou peňažnej masy NH! Peň. masa: -jej veľkosť závisí aj od menových reforiem.
Vyjadruje sa agregátmi - M1 (hotov. peniaze + vklady na požiadanie)
- M2 (M1 + termínované vklady)
- M3 (M2 + termín. vklady nad 100 000)

Pri vzniku SR bola 213,7 mld Sk. 1996 - M2 = 416,2 čo je 194%.
HDP v bežných cenách 1992 - 232,3 mld Sk, 1996 - 581,3 mld Sk.

7./ Peň. bilancia OB
8./ Vzťah peň. operácií k peň. mase Všetky PO, kt predstavujú financie príslušného ekon. sektoru NH sa dajú rozčleniť na -zväčšenie peň masy (príjmy sektora) -zmenšenie peň masy (výdavky sektora). Táto suma sa vykazuje formou bilancie peňažných príjmov a výdvakov -ver sektora -podnik sektora -sektora obyvateľstva. Dá sa zostavovať brutto (berú sa peň príjmy aj výdavky nekompenzovane) a netto spôsobom (berú sa peň príjmy a výdavky kompenzovane).
9./ Peň. mechanizmus NH
10./ Peň. bilancia NH
11./ Verejný sektor v zmieš. eko. - produkt činnosti štátu, kt potreba je vyvolaná rôznymi príčinami pol, eko, soc, ekol, kultúrnymi vnútri prísluš štátu, no na jeho existenciu sú dôležité aj dôvody medzinárodné. Je neziskový, založený na št. aktivite, správa sa netrhovo, je predmetom verej pol-y, vynucuje si ho trhová eko-a a pri jeho org-í a riadení má os postavenie vláda. Dôvody existencie:
a./ aktivity, kt nemožno zveriť súkr sektoru, zlyhanie trhu (verej statky), nemôže existovať čistý a dokonalý trh
b./ makroek (verej potrebu treba pokryť), mikroek (zlyhávanie alokácie zdrojov - vstup š.p.), mimoek (zásada spravodlivosti)
Rozsah závisí od už uvedených príčin + ktoré verej statky a služby bude štát: zabezpečovať prostredníctvom svojich organizácií, kupovať od verej sektora, dovážať zo zahraničia.
Prístupy: zdrojový (odkiaľ zdroje), odvetvový (kt odvetvia tam patria), sektorový, právna forma org-í (rozp, u nás i príspevk org-ie), vlastnictvo (štát a regionál orgány + cirkev, spolky), kolobeh fondov (väzby toku medzi súkr a verej sektorom), podľa členenia na štátny a regionálny, z hľadiska cieľov a miesta v eko a fiškálnej pol-e.

12./ Zákl. char. verej. fin. - fin vzťahy medzi subjektami eko systému, v kt figuruje ako jeden zo subjektov štát. Fin vzťahy sú: nenávratné, jednostranné (za dane nedostanem nič), vynútené (dane). Je to jeden z nástrojov fišk pol-y. Sústava verejných rozpočtov, ktorú tvoria rozpočty: ŠR, obcí, št účel fondov, št podnikov alebo org-í.
- hľadisko sústavy verej. rozpočtov: ŠR, rozpočty obcí, št účelové fondy, š.p. alebo org-ie => rozpočt sústava
- medzinár hľadisko: napr EU
- hľadisko sústavy peň fondov: centralizované (ŠR a účelové fondy) a decentralizované (obec. rozpočty)

13./ F-e verej. fin.: alokačná (zabezp. potreb. výšky zdrojov a ich rozmiest, teória verej voľby), distribuč (proces rozdeľovania vzhľadom na ciele spol-i, nástroje (dane), efekty, súlad spravodlivosti a efektívnosti), stabilizač (jeden z nástrojov makroek pol-y: zabezp primeranej zamestnanosti, únosnej cenovej stability, rovnováž platob bilancia, predpoklad ek rastu)

14./ Fišk. a rozp. pol: Fišk - využitie verej fin-í na zabezp cieľov ek pol-y, tie môžu byť viaceré, no musí byť hl. cieľ = cieľ fišk pol-y. Subjekt, kt ju realizuje je vláda. Vyvinula sa celá škála nástrojov (zákl sú vládne výdavky a dane). Na fungovanie je potrebná sústava orgánov. Členenie:
- expanzívna a reštriktívna (nástroje môžu byť priame a nepriame)
- z ámerné opatrenia (1razové) a stabilizátory (dlhodobé, pôsobia automaticky)
Rozp pol-a - sústava cieľov, nástrojov a opatrení na ich dosiahnutie, kt štát presadzuje vo fin vzťahoch v NH prostr ŠR:
- z ameranie a ciele vychádzajú z fin a hosp pol-y štátu: transfor eko, rozvoj súkr podnikania, riešenie soc. problémov
- nástroje: všeob, príjmové, výdavkové, ost (kontroly, revízie)

15./ ŠR - jediný dokument, na kt sú uvedené vš príjmy a výdavky štátu. Členenie:
- riadny a mimoriadny(1. poňatie - rozpočet v príp živel pohrôm, 2. poňatie - v príp výdavkov dotýkajúcich sa viacerých generácií: diaľnice)
- bežný(P a V na zákl f-e) a kapitálový(na inv)
- riadny a doplnkový (zachytáva: P a V š.p., dobré výsledky fin hosp-a, zostavujú podniky verej služieb)
- podľa úrovní rozpočt sústavy: nadnár, ústred, stredný (provincie), miestny
Vymedzenie nie je jednoznačné, rozhodujúce je hľadisko, podľa kt sa vymedzuje: zákl fin plán štátu vyjadrený v číslach a schválený parlamentom; podľa použitia - nástroj riadenia hosp, št fin pol-y, nástroj v rukách št na zasahovanie do eko; vzťah k reprodukč procesu - nástroj rozdeľovania, či špecif forma rozdeľovania a znovurozdeľovania ND v prospech štátu
Funkcie: rozdeľovacia (prostr príjmov, výdavkov nenávrat spôsobom), alokačná (alokácia zdrojov verejnej potreby) a stabilizačná.
16./ Rozp. zásady a pravidlá: zásady vyjadrujú zákl požiadavky, kt sa kladú na ŠR. Podľa nich sa zostavuje tak, že sa berú do úvahy. Zásady:
- jednotnosti či plurality (či jediný dokument alebo viac rozpočtov)
- úplnosti (zahrňovať položky v úplných sumách, teda brutto bez kompenzácie)
- reálnosti (P a V majú byť splniteľné v rozpočtovom roku)
- verejnosti či publicity (verej prerokúvanie v parlamente a zverejnenie)
- ročnej platnosti (požiadavka, aby sa tvoril a schvaľoval na rok + prognóza)
- prehľadnosti (požiadavka na vnút členenie a usporiadanie P a V podľa rozp. skladby)
- vyrovnanosti, prebytkovosti, schodkovosti (zlaté pravidlo eko)
- stability (rozpočet by mal pomáhať dosahovať =vážny stav eko)
Rozp pravidlá - pravidlá, kt schvaľuje parlament, u nás NR SR. Upravuje sa: postavenie, funkcia a zostavovanie rozpočtov; postavenie jednotlivých orgánov a osobitne MF v rozp procese, podm-y a zásady hosp-enia rozp a príspevk org-í. Stanovuje sa: príjmy (vymenúvajú sa vš druhy príjmov), výdavky, rozpočt provizórium (od 1. dňa rozp roka po schválenie zákona o ŠR), rozpočt proces (kto riadi práce a kto zostavuje ŠR).

17./ Teórie a názory na ŠR
18./ Základy daňovníctva V ekonomike štátu je najvýznamnejšie daňovníctvo (taxacion, Steuerwechseln) a to preto 1) že každá PO a FO je daňami spojená s verejnými financiami 2) že dane slúžia na financovanie verejného sektora Daňovníctvo
- sústava daní, kt vychádza zo všeobecných zásad, ale má aj špecifiká
- sústava daňových orgánov (minist financií..)
- daňová činnosť ako súčasť primárnej finančnej činnosti (platenie daní)
- orgánizácia a riadenie prim finančnej činnosti (stanovenie sumy..)
- daňové účtovníctvo a výkazníctvo (zachytáva skut priebeh daňovníctva -napr
daňové priznanie)
- daňové rozpočtovníctvo (stanovenie predpokl príjmu z jednotl druhov daní)
- daňová politika (rozhodnutie MF do akej miery v istej dani má dojsť k zmenám)
- daňová teória
- daňová kontrola (dodržiavanie fin disciplíny)
Všeobecná charakteristika daní:
Daň je platobná operácia, kt -je stanovená zákonom (má obligat charakt a jej (ne)plnenie je sankcionované), -plynie do príslušného rozpočtu, -sa väčšinou pravidelne opakuje a odvádza v presne určených lehotách a v stanovenej výške, -má bezodplatný charakt (nenávratná fišk operácia), -je charakterizovaná daňovými náležitosťami. Daňové náležitosti: -základné (musia sa vyskytovať v každom zákone -doplnkové (nemusia byť uvedené v zákone) ZÁKLADNÉ: 1) daňový subjekt -poznáme 3 vzťahy:
- daňovník je aj platiteľ dane (PO platí daň z PPO)
- daňovník je známy ale platby uskutočňuje iná osoba (zamsľ platí za zametnanca)
- daňovník nie je evidovaný ale platiteľ je a musí platiť dane (nákup s DPH)
2) Daňový objekt -statická veličina vyjadrená hodnotovo (cena majetku pri dedení) alebo naturálne (veľkosť pozemku) alebo dynamická veličina vyjadrená hodnotovo (mzda) alebo naturálne (obsah alkoholu) na základe kt je možné daňovému subjektu ukladať daň.
3) Základ dane -konkrétna veličina, z kt sa vychádza pri výpočte dane a odvodzuje sa z daňového objektu
4) Daňová sadzba -je absolútna (pevná, priamo priradená) alebo relatívna (proporcionálna, progresívna) veličina, kt sa určuje z daňového základu celková suma príslušnej dane
19./ Daň. zásady a členenie - štát na uplatňovaní daň pol-y používa systém, kt-m upravuje vymeriavanie a vyberanie daní - zásady - všeob pravidlá postupu. Členenie:
A) Priame -nimi dochádza k priamemu rozdeleniu ND, daňové bremeno daňovníka sa nedá previesť na iné osoby
Nepriame -sú súčasťou predajnej ceny a znáša ich kupujúci a nie platiteľ
B) Osobné dane -daň z PFO, dedičská daň
Reálne dane -vychádzajú z daň objektu a nezohľadňujú situáciu daňovníka
C) Hodnotové dane -daň z PFO, PPO, dedičská, darovacia -stanovujú sa podľa veľkosti určitej kategórie -mzda
Technické dane -spotrebné dane, daň z nehnut -určujú sa podľa techn parametrov
D) Pravidelné -bežné, normálne dane ako daň z príjmov
Jednorázové -daň z výhry (z hľadiska daň úradu to môže byť pravid daň)
E) Celoštátne Územné Miestne
F) Dôchodkové -daňovou bázou je dôchodok
Majetkové -daňovou bázou je majetok
Transakčné -daňovou bázou je transakcia - peň operácie
Personálne -daňovou bázou je osoba

20./ Naša daň. sústava Dane:
Daň z príjmov -daň z PFO -daň z PPO
Daň z nehnuteľností -daň z pozemkov -daň z budov
Daň z dedičstva
Daň z darovania
Daň z prechodu a prevodu nehnuteľností
Cestná daň
DPH
Spotrebné dane -daň z uhľovodík palív a mazív, -daň z liehu a liehovín, -daň z
piva, -daň z vína, -daň z tabakových výrobkov
Daň z PFO -do 31 marca a patria tu:
- príjmy zo závislej činnosti a funkčné pôžitky
- príjmy z podnikania a inej samost zárobkovej činnosti
- príjmy z kapitálového majetku
- príjmy z prenájmu
- ostatné príjmy
21./ Výdavky ŠR - dôležitá súčasť rozpočt pol-y. Prostredníctvom V-ov štát zabezp. plnenie svojich zákl f-í a niekt potreby obyv-a. Ich výška závisí od viacerých činiteľov, najmä od veľkosti príjmov. Môžme ich vyjadriť v absolútnej (184 mld Sk) alebo relatív podobe (vzťah k HDP). Dôležité je posudzovanie z hľadiska štruktúry. Hlavné faktory ovplyvňujúce objem V-ov: populačné zmeny, technolog zmeny, vývoj inflácie a možnosť porovnávania s inými krajinami, pol a soc faktory, výška št dlhu. Členenie:
- podľa odvetví (rezortov)
- územný princíp
- zákon o rozpočt pravidlách V-y člení: na činnosť ústredných org-ov (ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočt org-í a príspevky príspevk org-am v ich pôsobnosti, ako aj ost V-y ustanovené zákonom o ŠR alebo osobitným), V-y vyplývajúce z medzinár zmlúv, kt-i je SR viazaná (členstvo v UNESCO), V-y na krytie št objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom (rozvoj infraštruktúry, emisia dlhopisov), V-y na splácanie št dlhu, emisiu št CP a na úhradu výnosov z nich, výdavky na nákup CP od iných subj-ov; splátky úverov a úroky z prijatých úverov, ako aj splátky nesplatenýc úverov vrátane úrokov za kt prebral záruky štát; úvery poskytnuté vládou do zahraničia; dalšie výdavky ustanovené osobit zákonom
- z hľadiska čas horizontu ich účinnosti: bežné (bezprostred spotreba v prísluš roku) a kap-ové (určitá odložená spotreba, predpoklad spotreby urč statkov v budúcnosti)
Spôsob čerpania V-v: u príspevkových org-í (buď globálna výška alebo viazanie na jednotku výkonu), rozpočtová zostavuje svoj rozpočet

22./ Príjmy miest. rozpočtov - príjmová základňa m rozpočtov je kvantitatívny a kvalitat-y rozsah peň prostr-ov, kt sa tvoria v m rozpočtoch a m orgány ich používajú v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti a právomoci. Hlavné požiadavky na príjmovú základňu: zabezp peň prostriedkov na plnenie vš úloh miestnych orgánov, zabezp možnosti rozširovania príjmových zdrojov, samostatnosť a zodpovednosť za fin hosp-enie, stabilita v usporiadaní eko vzťahov. Členenie P-ov:
-vlastné (miera fin sebestačnosti = vlastné zdroje / celkové P-y; daňové, nedaňové (miest a správ poplatky) a ost P-y(prostr-y z mimorozpočt fondov, výnosy z pokút, zo zbierok, pôžičky)) a cudzie (miera fin závislosti; nenávratné a návratné)

23./ Výdavky m. rozpočtov - vynakladajú sa na financovanie konkrét. činností vyplývajúcich zo samospráv fin hosp-a miest a obcí. Takmer vo vš krajinách rastú soc V-y (soc starostlivosť, nezamestnanosť). Členenie:
- bežné (vyplývajú zo zákona; ak chýba, tak dotácia: V-y na normatív potreby (na samospráv činnosť obcí, na spoločenskú a tech činnosť, na tvorbu a ochranu ŽP), na rozp a prísp org-e zriadené obcou, na zaplatenie úrokov a splátok, ostatné (dotácie, nákup CP) a investičné (rozvojové programy, MHD, komplex bytová výstavba)

24./ Rozpočty účel. fondov - špecif zložka verej fin-í a predstavujú čiastočné odbremenenie prerozdeľovacej f-e ŠR. Bez ohľadu na orgán zriaďovateľa, slúžia fondy na financovanie osobitne určených úloh, ak ich financovanie je týmto spôsobom opodstatnené. Spoloč príčinou vzniku fondov je verej sektor a možnosti jeho financovania. Znamenajú prenesenie zodpovednosti za plnenie úloh z verej rozpočtov na mimorozpočt zdroje. Slúžia ako doplnkový zdroj vlády. Vznik:
- fondy, kt sú súčasťou ŠR - sú plne pod kontrolou verejnosti
- právne samostat fondy - so ŠR sú prepojené úverovými vzťahmi
- fondy bez kontroly parlamentom - plnenie úloh v spojitosti s realizáciou vládnych programov
- +v SR: fondy v správe ústred orgánu - správu vykonáva orgán podľa zákona
- peňaž fondy obcí - zostatky z fondov z minulých rokov
Zásady nájdeme zovšeobecnením: právna subjektivita, účelovosť, samostatnosť
Oblasti pôsobenia: -fondy v oblasti soc poistenia => tripartitný systém
- hospodárstva - fond trhover regulácie - na ochranu spotrebiteľa
- verejnoprospeš - fond živ prostredia, zdravia, telesnej kultúry
- vytvorené privatizačným procesom - FNM (predávať akcie i celé podniky, prenajímať do privatizácie, splácať dlhopisy dľa zákona) a pozemkový fond
Zdroje financ-ia: zákl (vlast P-y a z aktivít) a doplnkové (dotácie, úvery, dary, príspevky, pokuty)
25./ Rozpočty VP org-í - spoloč črtou je príslušnosť k verej sektoru sa fin vzťah so št alebo miest rozpočtom
Formy: verej korporácie (princíp samofinancovania), podniky s rozpočt spôsobom fin-ia (a.s., kt podliehajú obciam), zmiešané spol-i (a.s., kde štát nemá právo určovať riadiaci aparát)
V SR poskytuje verejnoprospeš statky a služby celý rad podnikov. Klasické formy:
- rozpočt org-ie - sú fin-ané brutto systémom, to znamená, že vš P-y odvádzajú do ŠR alebo miest rozpočtu a odtiaľ kryjú i V-y (rozpočt systém). Zásady: nenávratnosť, limitovanosť, účelovosť a efektívnosť.
- príspevk org-ie - časť V-ov si hradia sami a na zostatok môžu dostať zo ŠR príspevok alebo subvenciu. Za svoje služby dostávajú čiastoč alebo úôlnú úhradu N-ov, ale to im nepostačuje na krytie potrieb - sú odkázané na príspevok, kt sa určuje individuálne.
V prospech rozpočtových a rpíspevk org-í sa každoročne formou V-ov zo ŠR prefinancuje takmer 90 % celk V-ov.

26./ Obsah. a čas. zameranie fin. kontroly Finančná kontrola predstavuje tú zložku sek fin činnosti, kt sa zameriava na hodnotenie a overovanie priebehu a výsledkov primárnej fin činnosti. Môže vychádzať aj primárnej f činnosti očakávanej (fin plánovanie). Z obsahového hľadiska sa zameriava na priebeh a výsledky prim činnosti. Ide o ekon. hľadisko, kt sa orientuje na hodnotenie finančnej situácie subjektu. Robí sa na -nižšom stupni (rentabilita, likvidita) a -vyššom stupni (príčiny a činitele ovplyvňujúce priebeh). Druhé zameranie vychádza z právnického hľadiska kt sa orientuje na overenie či sa fin činnosť uskutočnila v súlade so zákonmi a smernicami ide o dodržiavanie finančnej disciplíny. Z hľadiska časovej nadväznosti na kontrolovanú činnosť rozlišujeme predbežnú fin kontrolu -predchádza priebehu prim činnosti. Analyzuje budúcu fin činnosť (plánovanie zisku..). Bežnú, operatívnu fin kontrolu robia rozpočtové najmä daňové orgány (colnice, banky..) Následná fin kontrola sa robí až po vykonaní fin činnosti (napr po splnení ŠR sa prerokúva št záverečný účet)

27./ Členenie fin. kontroly: podľa úrovne, na akej sa uskutočňuje, no najdôležitejšou zložkou je rozpočtová kontrola, kt vyplýva z predpokladov: vopred sa určia P-y a V-y ŠR, dosiahnutie rozpočt =váhy, pevne stanovené obdobie 1 roka, ŠR má verej charakter
- makroek (NH-a, charakter fin analýzy, orientuje sa na: analýzu vhodnosti a účelnosti rozdelenia fin zdrojov, analýzu optimál tvorby a rezdelenia ND, tvorby a použitia celoštátnych peň. fondov) a mikroek (má charakter analýzy i revízie: medzipodniková - vyplýva z procesov platenia za dodané mat alebo služby; a vnútropodniková - tvorba a použitie zdrojov z hľadiska celkovej stability; takýto charakter má aj kontrola, kt vykonávajú ministerstvá, daňové úrady, colné orgány a burzy)
- hľadisko čas nadväznosti: predbežná, bežná a následná fin kontrola vzhľadom na fin činnosť
Vrcholný úrad je NKÚ, kt kontroluje hospodárenie s prostriedkami ŠR, so št M-om, nakladanie s M-ovými právami a pohľadávkami rep-y, spôsob vyrubovania a vymáhania daní, odvodov, poplatkov

28./ Fin. kontrola a ukazovatele
Finančná činnosť každého podniku sa prejavuje v dvoch výsledkoch:
1) Hospodársky výsledok -zisk, strata
2) Cash-flow -rozdiel medzi peň príjmami (cash-inflow) a výdavkami (cash-ouflow) Vyjadruje zmenu stavu peň prostriedkov za obdobie.
Všetky účtovné operácie kt ovplyvňujú hosp výsledok čiže zisk, ovplyvňujú aj jeho cash-flow. Sú aj peň operácie kt ovplyvňujú iba cash-flow: -nákup materiálu, za kt sa platí okamžite, -emisia vlastných CP, -získavanie bank úverov a ich splácanie, -vyplácanie didvidend.
Cash je najvýznamnejší pri fin kontrole podnikov kapit typu (a.s.), pretože vyjadruje vnútornú finančnú silu podniku t.j. schopnosť vytvárať také zdroje, kt sa dajú použiť nielen na bežnú prevádzku ale aj na -financovanie investícií, -vyplácanie dividend, -nákladovú službu, -uhrádzanie záväzkov.
Cash-flow nám analyzuje podnikat riziko súvisiace s investíciami.

29./ Bank. sústava a centr. banka - dvojstupňová. KB sprostredkúvajú voľné zdroje vo forme vkladov. NBS má vlast suverenitu a pri riadení menovej pol-y nie je podriadená vláde (zo zákona): výhradné právo emisie peňazí, usk fin op-e vlády, posledná úverová inštancia KB, reguluje KB nástrojmi emisnej pol-y, op-e spojené s reguláciou menových kurzov a opravuje menové rezervy, hlavne: regulovať ponuku peňazí, ovplyvňovať úrokovú mieru a dostupnosť úveru.
30./ Nástroje men. pol-y: CB môže používať v trhovej eko-e pri presadzovaní menových cieľov celý rad nástrojov. Zmenšuje sa masa keď sa neposkytujú pôžičky alebo predávajú CP. V praxi nie je rozdiel medzi poskyt pôžičiek a nákupom CP. Celková suma, kt môžu KB použiť na nákup CP závisí aj 2 činiteľov: 1) Od veľkosti ich rezerv 2) Od veľkosti depoz multiplikátora
Zákl úlohou CB je regulovať peň masu v NH a to 3 spôsobmi:
1) Stanovenie rezervovej sadzby -Ak chce CB vyvolať pozit rezerv rozdiel, musí znížiť rezerv sadzbu.
2) Zmena diskontnej sadzby -Ak CB zvyšuje DS vzrastú náklady KB a súčasne ti vyvolá rast úrokových mier z pôžičiek KB. Vzťah medzi medzi DS a objemom pôžičiek KB u CB je nepriamoúmerný. Ak CB zvyšuje DS, KB si požičiavajú od nej menej a naopak. Ak si KB požičiavajú od CB, suma ich pôžičiek sa pripisuje k ich vkladom v CB a KB splácajú tieto pôžičky znížením svojich vkladov u CB. Teda cez pôžičky od CB sa zväčšujú rezervy KB a splácaním týchto pôžičiek sa ich rezervy zmenšujú.
3) Operácie na kapitálovom trhu -(nákup a predaj CP). Ak CB nakupuje štátne CP, tak dáva do obehu peniaze a keď ich predáva tak znižuje peň masu v NH. Ide o nákup a predaj CP kom bankami. Ak KB nakupuje CP u CB, jej vklady u CB sa znížia a predaj CP znamená zníženie skut rezerv KB a tým dochádza k zmene rezervového rozdielu. Ak KB nakupuje od CB CP tak vklad u CB sa zväčší a skut rezerva bude vyššia. CB predáva št CP: -predá ich za nižšiu cenu ako je ich nomin
hodnota. Po termíne splatnosti sa vyplatí KB nom hodnota+ úrok. Ak chce CB znížiť masu, tak odkúpi za vyššiu cenu ako je nominálna.

31./ Podstata fin. trhov - trh, kde sa stretáva ponuka voľných peň. prostr-ov v podobe úspor rôznych eko subjektov a dopyt po týchto prost-och rôznych eko subj-ov - presúvajú sa voľné fin prostr-y od tých, kt ich majú prebytok ku tým, kt ich majú nedostatok. (Schéma.) Fin sprostredkovatelia: depozit inštitúcie, fin spol-i, vládne úverové agentúry, zmluvné inštitúcie (poisťovne, penzijné fondy), inv spol-i a trusty a pod. Funkcie:
- zákl je depozitná - mobilizácia fin prostr-ov, aby sa mohli ďalej použiť
- zabezp bohatstva - trh ponúka možnosť, ako uchovať bohatstvo
- likvidita - fin nástroje možno bez rizika vymeniť za hotovosť
- úver f-a - úloha pri poskytovaní úverov
- platob f-a - na trhu je vybudovaný mechanizmus na úhradu za tovary a služby
- ochrana proti riziku - poist zmluvy, tvorba diverzifikov portfólia aktív
- selektívna - podporuje rozvoj, urýchľuje zánik neschopných
- politická - fin trhy sú hl kanál, kade vláda realizuje svoju pol-u
Členenie: -podľa charakteru op-í (peň, kap, devíz, trh drahých kovov a poisťov)
- dľa účastníkov, kt sa na op-ch zúčastňujú (bankový, mimobankový, burzový, mimoburzový trh a pod.)
- dľa použitia fin nástrojov (úverový trh, trh CP a devízový)
- z časového hľadiska (primárny trh - primárne emisie, sekundárny - reemisie)
- z teritoriálneho (národné a medzinárodné)

32./ Nástroje peň. a kap. trhu - Peň trh: št pokladnič poukážky, úvery na medzibankovom trhu, depozitné certifikáty, prostr-y prostredníctvom diskontného okienka (ak KB nemajú rezervy alebo úroky na trhu sú vyššie ako diskont. sadzba), komerč papiere, bankové akcepty (zmenka vlast a cudzia), peň eurodolárový trh
Kap trh: Členenie na dve sk-y:
-úverové CP (rozlič formy dlhopisov - vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Atribúty: doba splatnosti, stanovené splátky a úroky, majiteľ nemá právny nárok na riadení). Z hľadiska emitenta: št dlhopisy, priem, bank, komunál obligácie, hypotekár zálož listy, vkladové listy
-majetkové CP - kupujú sa kvoli výnosom a kvoli podielu na riadení. Predovš akcie (kmeňové, zamestnanecké, prioritné) a podiel listy
33./ Pasív. a aktív. operácie KB Pasív: vklady - primárne zdroje (vklady na požiadanie, termínované, úsporné, depozitné certifikáty, bankové obligácie), sekundárne zdroje (žiadosti o úver)
Aktív: poskytovanie úverov krátkodobé (kontokorentný úver, zmenkový, ručiteľský, lombardný), stredno- a dlhodobé (úverový úpis, hypotekárny úver, sanačný úver, spotreb pôžičky)

34./ Nové formy úver. operacií... - factoring (krátkodobé), forfaiting, leasing
devíz op-e: predaj nákup devíz, devízová konverzia, arbitráž, termínová devíyová arbitráž, swapy devíz, devízová opcia, zmenárenské obchody

35./ Burzy ako organizátory fin. trhov - vrcholový trh, kt vznik je spojený s rozvojom obch činnosti. Je to zvlášt forma trhu, znaky: zvláštna organizovanosť trhu, vstup len určitých subj-ov, vymedzenosť predmetov trhu len na tovary veľkých objemov, podm-y, za kt sa realizuje obchod sú štandardizované, fyzická neprítomnosť tovaru, trh, kt sa pravidelne opakuje na určitom mieste a v urč čase, trh je vo väčšej či menšej miere pod kontrolou štátu. Sprostredkúvajú financovanie dlhodobých rozsiahlých akcíí. Druhy:
-z hľadiska predmetu (všeob, špecializované: burzy CP, devízové, tovarové burzy a lodného priestoru)
Typy: anglo-americký, stredoeurópsky, francúzsky
-z hľadiska právnej úpravy: verejnoprávna a súkromnoprávna forma
-podsystémy: obchodovanie, vysporiadanie burzových obchodov, informácie, regulácia, kontrola

36./ Základy poisťovníctva... na trhu sa stretávajú poistné produkty a dopyt po nich. Má fiktívny charakter. Je to osobitné NH odvetvie, kt sa špecializuje na zabezpečovanie fungovania eko systému prostre-om odplatného predchádzania škodám a úhrad škod, kt vznikli. Zaberá široké spektrum zákazníkov. Členenie:
- vecný poist trh - predmetom je poisťovacia (dojednávanie poistenia, správa poist zmlúv, likvidácia udalostí, sprostredkovanie, zábranná činnosť), zaisťovacia a ost činnosti
- investič poist trh
Riziko: objektívna pochybnosť o výsledku v danej situácii. 4 kritéria posudzovania: identifikovateľnosť, vyčísliteľnosť straty, náhodnosť udalosti, eko únosnosť.
Nástroje: ohraničenie, selekcia rizika, štatistická analýza údajov škodovosti, skúsenosti s tarifovaním, pol-a rezerv, tvorba rizika poistného kmeňa, pol-a spoluúčasti a zaistenia a spolupoistenia
Poistenie: subjekty (poisťovateľ, poistník, poistený) + otázka č 37

37./ Klasif. zákl. druhov poistenia: -podľa záväznosti vzniku poistenia: zákonné, povinné zmluvné, dobrovoľné zmluvné
- dľa doby platnosti - dlhodobé, krátkodobé
- dľa miery rizikovosti: rizikové, rezervotvorné
- život (pre prípad dožitia, úmrtia, dôchodkové) a neživot poistenie (majetku, zodpovednosti za škodu, úrazu)

38./ Soc. poisťovne - verejnoprávny charakter, právnická osoba, upravuje zákon č 274/1994 Z.z. o soc poisťovni. Cieľom nie je zisk.

39./ MMF- bol založená ako vrcholná inštitúcia bretonw menového systému 22.júla 1944. Dohodu o jeho založení podpípsalo 44 zaklad krajín. ČSR bola roku 1954 vylúčená a naspäť bola prijatá 20. sept 1990. Dns má MMF 179 členov. Ústredie MMF je vo Washing. Je špecializov organizáciou OSN. Plní tieto úlohy:
- poskytuje konzultácie pre členské krajiny a medz menových otázkach a zabezpečuje medz menovú spoluprácu
- uľahčuje rozvoj a rast medz obchodu
- podporuje kurzovú stabilitu a zabraňuje konkurenč znehodnocovaniu mien
- utvára podmienky pre systém platobného styku
- poskytuje úvery členským krajinám čím prispieva k prekonávaniu rozpoč deficito
Každá krajina prispieva určitou sumou peňazí -členskou kvótou, ktoré utvárajú peň fond, určujú hlasovaciu silu. V súčasnosti je celková výška členských kvót 144,859 mld SDR. Vrcholným riadacim orgánom je zbor guvernérov, ďalej je to výkonný výbor, vedúci riaditeľ, aparát.. Na prelome 60-70 rokov došlo k rozšíreniu zdrojov o umelú nenárodnú devízu SDR (special drawing rights) osob práva čerpania. Neskôr sa vytvorili fondy, kt poskytujú tieto úvery: -pohotovostné úvery (na deficity PB), - špeciálne facility, -štrukturálne a transformačné facility (úvery transformujúcim sa krajinám).
SR bola prijatá za člena 1.1.1993 a členská kvóta aj aktíva rozdelili v pomere 2,29:1 pre ČR.

40./ IBRD -medz banka pre obnovu a rozvoj vznikla uzavretím dohody 22. júla 1944 na konferencii v Breton woode. Je pridruženou organizáciou OSN a nazýva sa aj svetovou bankou. Plní tieto úlohy:
- napomáha obnove a rozvoju členov tým že poskytuje investície kapitálu
- podporuje súkromnú zahraničnú činnosť zárukami a účasťami na pôžičkách
- podporuje vyrovnaný rast medz obchodu a udržanie rovnováhy PB povzbudz medz invest činnosti
Členstvo v IBRD je podmienené členstvom v MMF. V r 1995 mala 178 členov. Poskytuje úvery jednak zo svojich zdrojov (úpisy členských krajín), jednak z prostriedkov, kt získava na fin trhoch alebo si inak vypožičiava. Poskytuje dlhodobé úvery so splatnosťou 12-15 r na úrok 7-7,5%. Úvery a ich členenie:
- špecifické investičné úvery
- sektorové investičné a udržiavacie úvery
- sektorové adaptačné úvery
- štrukturálne úvery
- úvery na technickú pomoc
- úvery na prekonanie následkov katastrof
Úverová spolupráca sa začína vypracovaním štúdie odborníkmi IBRD v spolupráci s prísluš krajinou. Vrcholným orgánom je zbor guvernérov, ďalej 12 výkonných riaditeľov a prezident banky.