referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Etela
Sobota, 22. februára 2020
Stredovek
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dadulka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 619
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 18m 30s
Pomalé čítanie: 27m 45s
 
Byzantská ríša
- názov bol odvodený od významného prístavu Byzantion – v roku 330 z neho Konštantín spravil Konštantínopol
- bývalá Východorímska ríša; hlavné mesto Konštantínopol
- vznikla z dedičstva Rímskej ríše – prebrala výrobný spôsob + správu
- rannofeudálny štátny útvar
- nič nebolo treba zjednocovať a vývoj bol nepretržitý a nenarušený (nenarúšali ju vpády Germánov)
- nevytvára sa vazalský systém
- na čele stojí cisár (Caesar)
- spôsob vlády cézaropapizmus: cisár je hlava štátu a aj cirkvi
- najvyšší správca cirkvi – patriarcha
- 5. až 6. stor. úradný jazyk – latinčina
koniec 6. stor. – stále viac gréčtina
- podstatu štátnej príslušnosti tvorili dve hodnoty: boli Rimanmi a pravovernými kresťanmi
- najznámejší byzantský cisár: Justinián I. (527 – 565) (z dynastie Justiniánovcov)
- za manželku mal krásnu herečku Theodoru
- po jeho smrti nastal krátky úpadok a ríša začala strácať územia
- viedol výboje, lebo chcel dosiahnuť slávu bývalej Rímskej ríše
- bojoval a porazil Vandalov, Ostrogótov a Longobardov
- bol zákonodarca; vydal zákonník občianskeho práva: corpus iuris civilis (pomohlo to vytvoriť dobrú správu štátu)
- územia za jeho vlády: Balkánsky polostrov
Sýria, Palestína, Egypt, Lýbia

Malá Ázia
= byzantský sloh – spojenie prvkov západnej a východnej kultúry
- Justinián nechal postaviť v Konštantinopole – Chrám sv. (Božej) múdrosti
Ravenne - Chrám san vitale ( s typickými mozaikami)
- významným strediskom vzdelanosti a kultúry sa stala Alexandria
- Justiniánov občiansky zákonník bol veľmi tvrdý voči chudobným; ich postavenie sa zhoršovalo
532 – povstanie chudobných NEKÁ! (zvíťaziš!)
- bolo veľmi kruto potlačené vojenským vojvodcom Belisarom
- opätovný rozmach ríše bol za vlády cisára Herakleiosa (610 – 641) (z dynastie Hérakleiovcov)
= obrazoborectvo (ikonoklazmus v 726 - 843) – spor o úctu k obrazom
- starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie Boha a nadprirodzených javov
- pápež Gregor I. vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre nevzdelaných a tak sa začali umiestňovať mozaiky do kostolov a vzdávať im úctu
- byzantský cisár Lev III. Sýrsky to znovu zakázal a tak sa všetky obrazy a mozaiky museli zničiť
- pápež Gregor III. toto jeho rozhodnutie preklial
- v roku 843 sa uctievanie obrazov znova povolilo
867 – na trón nastúpil Konštantín VII. Porfyrogenet (z dynastie Macedóncov)
- bol autorom diel o spravovaní ríše; ako prvý pomenúva naše územie Veľká Morava – Moravia Magna
- neskôr nastúpil na trón Basileos II. Bulharobijca (976 – 1025)
- najväčší cisár po Justiniánovi
- za jeho vlády mala Byzancia najväčší územný rozsah
- 1018 dobyl silné Bulharsko
1054 – Východná schizma (rozdelenie cirkvi) a) západnú (pápež, latinčina, Rím)
b) východnú (patriarcha, gréčtina, Konštantínopol)
˝ 11.stor. – nástup dynastie Komnénovcov – Alexi I. Komnén (1081 – 1118)
- neskôr Manuel I. (1143 – 1180) – museli bojovať s Talianmi a Turkami
- na konci jeho vlády sa ríša dostávala do krízy: bolo treba upevniť moc Byzancie, preto sa snažili upraviť právny systém, šľachtu stále viac zvýhodňovali oproti chudobným poľnohospodárom.
1176 – bitka pri Myriokefalone – byzancia bola porazená seldžuckými Turkami
1240 – počas 4. križiackej výpravy križiaci dobyli Konštantínopol
1261 – Michal VIII. Palaiologos (z poslednej dynastie Palaiologovcov) obnovil Byzantskú ríšu
- Byzancia bola slabá preto uzavrela listinu Laetentur coeli – 1439; vznikla tak florentská únia, ktorá spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou
- ani to však nepomohlo a 1453 Byzancia zanikla dobytím Konštantínopola osmanským sultánom Mehmedom II. (Turci)

Normani - Vikingovia
- slovania ich nazývali - Variagi
- obyvatelia Škandinávie (vojenské družiny z Dánska a Nórska)
- výborná obchodníci (obchod pre nich nevyhnutný na živobytie)
- neboli tu vhodné podmienky na poľnohospodárstvo (nestačila uživiť všetkých)
793 – začiatok ich nájazdov do Európy
- vyrabovali kláštor Lindisfarne na Holy Island
- začali ich nazývať vikingami (pirát, bojovník, ktorý podniká lúpeže na lodi)
koniec 8.stor. – expanzia do Anglicka (Britské ostrovy)
842 – vypálili Londýn a neskôr obsadili takmer celé Anglicko
878 – Dánov porazil Alfréd Veľký (zjednotiteľ anglosaského Anglicka) pri Edingtone
- Anglicko sa rozdelilo na anglosaskú a dánsku časť (delila ich Temža)
920 – Anglosasi ovládli dánsku časť
˝ 9.stor. expanzia na Franskú ríšu
845 – dobyli Paríž
911 – uzavretá mierová dohoda: francúzsky kráľ dal Normanom časť S Francúzska – Normandia
1066 – kráľ Normandie – Viliam dobyl Anglicko a stal sa anglickým kráľom
- dobyli J Apeninského polostrova – založili Kráľovstvo obojakej Sicílie
- expanzia na Rusko (pojem Rus je škandinávskeho pôvodu)
- založili kolóniu medzi Ladožským a Ilmenským jazerom
- Novgorod –prvý oporný bod Rusov
- oproti Slovanom bol počet Rusov nepatrný – už tretia generácia prestala hovoriť rodným jazykom

- v rodnej krajine Normanov sa začali vytvárať jednotné štátne útvary. Prvé bolo Nórsko (za vlády Haralda Krásnovlasého), Dánsko (v ˝ 11. stor. znova ovládli Nórsko a skoro celé Anglicko), Švédsko
Arabská ríša
- zjednotením arabských kočovných kmeňov (Beduíni)
- ich pravlasť – Arabský polostrov (polopúšť, málo úrodná)
- preto viac prevládlo pastierstvo ako poľnohospodárstvo
- ich ríša: od Indie až po Pyrenejský polostrov
- pôvodné náboženstvo mnohobožské
- vládnuce postavenie: rod Kurajšovcov
- hlavné stredisko: Mekka (svätyňa – Kaaba – v nej je Čierny kmeň (úlomok z meteoritu) – najsvätejšie miesto Arabov)
- zjednocujúci prvok – jednotné náboženstvo Islam (podriadenie sa Božej vôli)
- jednobožské – boh Alah
- hlásal ho prorok Mohamed (570 – 632)
- prívrženci Islamu – moslimovia
622 – začiatok arabského letopočtu - hidžra (novej éry, nového učenia)
- odchod Mohameda z Mekky do Mediny (Kurajšovci ho začali ohrozovať)

- v Medine sa sformovalo moslimské spoločenstvo - umma
- po jeho smrti jeho nástupcovia – kalifovia v znamení ,,svätej vojny“ – džihád – bojovali proti nevercom a rozvinuli Arabskú expanziu
630 – Mohamed s prívržencami dobyli Mekku
Korán – posvätná kniha Islamu, Mohamedovo učenie
sunna – opísané Mohamedove skutky a výroky
- každí musí plniť 5 základných povinností:
1. uznanie jedného boha – Alaha a zároveň jeho proroka – Mohameda
2. päťkrát denne sa modliť otočený na východ – na Mekku
3. pôstiť sa v mesiaca ramadán od východu po západ Slnka
4. aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky
5. platiť náboženskú daň zakát (pomáha to chudobným)
- postupne sa moslimovia rozdelili na šíitov (uznávajú iba Korán, a Mohamedovým nástupcom môže byť iba niekto z jeho príbuzných)
  sunnitov (uznávajú aj Korán aj sunnu, prorokom môže byť každí moslim, nie iba Mohamedov príbuzný)
- 1. kalif: Abú Bakr (632-634)
- zakladateľ Arabskej ríše: kalif Omar I. (634-644)
- dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt a Perziu
- bol zavraždený
- nástupca: Osman (aj on bol zavraždený)
- nástupca: 1. z dvoch veľkých dynastií – Umajjovci
- preniesli centrum z Mekky do Damasku
- 2. dynastia – Abbásovci
- rozdelili ríšu na provincie (na čele stál emir)
- kalifov zástupca – vezír
- zrovnoprávnili moslimov bez ohľadu na ich národnosť = moslimská ríša
- hlavné stredisko – Bagdad
- ich kultúra vznikla spojením ich a okolo ležiacich krajín
- veľmi vyspelá geografia, prijali Aristotelovu filozofiu (šíritelia: Ibn Sina, Ibn Rušd)
- arabčina – medzinárodný kultúrny jazyk
- bohatá ornamentálna výzdoba, stavali mešity
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Stredovek SOŠ 2.9649 2565 slov
Stredovek SOŠ 3.0166 613 slov
Stredovek SOŠ 2.9771 467 slov
Stredovek SOŠ 2.9868 882 slov
Stredovek 2.9770 456 slov
Stredovek GYM 2.9492 302 slov
Stredovek 2.9677 1244 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.