- medziobdobie od antiky po renesanciu (ktorá antiku znovuobjavila)
1469 – prvý krát sa použil pojem stredovek talianskymi humanistami (použil ho pápežský knihovník – Giovanni Andrea)
18. stor. – dostáva sa do povedomia
trvá od 5.-7. stor. po 1492 – objavenie Ameriky
1517 – reformácia Martina Lutera – náboženské hľadisko
1460 – Anglická buržoázna revolúcia – ekonomické hľadisko (nástup kapitalistickej výroby)
1789 – Veľká francúzska buržoázna revolúcia
1453 – dobytie Konštantínopola
1848 – u nás na Slovensku
- delíme ho na : 1. ranný (5.-7.stor. - 12.stor.) - včasný
- najvyspelejšie štáty: Itália, Gália, Hispánia, Panónia
2. rozvitý (12.stor. - ˝ 15.stor.) - vrcholný
- morová epidémia
3. neskorý ( ˝ 15.stor. - ˝ 17.stor.) - neskorý
- medievalistika – historická disciplína zaoberajúca sa štúdiom stredoveku
- je to obdobie nového spoločensko-ekonomického systému: FEUDALIZMUS (pojem označujúci spoločensko-ekonomickú formáciu; pre pravek – prvotnopospolný a pre starovek – otrokársky)

- hlavné znaky feudalizmu:
1. vlastníctvo pôdy (pôda – feudum, léno – tvorí základ feudálneho spôsobu výroby)
- základné výrobné odvetvie – poľnohospodárstvo ( súvisiaca remeselná výroba, obchod, mestá, peniaze, doprava)
- pôdu vlastnia feudáli (králi, cisári, zemepáni) – seniori
- tí pôdu darujú vazalom (poddaným), potomkom a) doživotne
b) dedične
prepožičajú (kolonát – v Rímskej ríši spôsob hospodárenia rímskych veľkostatkárov)
- za prepožičanie sa platí renta (poplatok) a) naturálie
b) robota
c) peniaze
vzťah medzi feudálom a vazalom – lénny vzťah
- vazali boli povinní odovzdávať určitú časť alebo ísť do vojska; bol povinný dať sa do ochrany mocných feudálov a tak sa z nich stali poddaní
2. dve spoločenské skupiny
- feudáli (vlastníci
- roľníci (výrobníci) (najskôr boli osobne slobodnými, potom poddanými (viazaní voči zemepánovi a cirkvi určitými povinnosťami) a nakoniec nevoľníkmi (nemá osobnú slobodu a je pripútaný k pôde + nie je otrokom, lebo vlastní svoj život))
+ duchovenstvo
hlavnou ideológiou (náplňou) sa stalo kresťanstvo
stav – rytiersky (ľudia z radov šľachty – muži fyzicky zdatní, vzdelaní, museli vedie spievať a hrať, recitovať básne)
stredoveké mestá (boli to samostatné správne celky; akoby malý štátik v štáte)

Barbarské štáty
- vytvorili sa na troskách Západorímskej ríše
- zakladali ich germánske kmene
- prebrali mnoho prvkov antickej civilizácie
OSTROGÓTSKA RÍŠA – S Taliansko
493 – Odoakara napadol Theodorich a zabil ho; zmocnil sa ríše
- bojovali s Byzantskou ríšou o územie Talianska
- Justinián I. (byzantský cisár) s vojvodcom Belisarom dobyli roku 540 hlavné mesto ríše: Ravennu a zajali kráľa Vitigisa
- svoju ríšu neskôr obnovili na Apeninskom polostrove – dobyli ich Longobardi a tých dobyl Karol Veľký
VIZIGÓTSKA RÍŠA – v Galii
- porazili ich Frankovia a vytlačili
- vytvorili sa druhý štát v okolí Toleda711
– zničili ich moslimovia a vytvorili si vlastný pevný štát
- na Britských ostrovoch boli Anglovia a Sasovia, ktorí vytláčali pôvodných Keltov

Franská ríša
- prebrala mnoho z Rímskej štátnej správy
- vznikla zjednotením franských kmeňov (Germánov), žijúcich na území dnešného Holandska a S Francúzska
- zjednotiteľ CHLODOVIK (zakladateľ dynastie Merovejovcov)
- v 5.stor, prijal kresťanstvo (získal tak podporu cirkvi a stal sa aj zjednocujúcim prvkom)
- vládol 481 – 511
- spoločenstvá, kde žili: susedské občiny – marky (grófstva) + kmeňové kniežatstvá
na čele marky bol kmeňový náčelník – feudál (barón) + vojvodcovia
- fungoval tu feudálny (vazalský) systém
- existovali dve skupiny aristokracie a) vojenská (tvorili sa z nich rytieri)
b) provinčná
- feudáli bohatli a vznikali majordómovia – majordómus (v 7.stor. sa stal dedičným úradom)
- boli to správcovia kráľovského majetku (dôležité postavenie)
- postupne získali bohatstvo, pôdu + vojsko (jeho silnú moc) a často ju využili proti kráľom a stali sa ním oni, keďže králi už nemali moc

- Pipin II. (687- 714) – majordóm v Austrázii – zjednotil tam všetkých Frankov
jeho syn Karol Martel (714 – 741) – porazil moslimov v 732
- najznámejší Pipin Krátky - syn Karola Martela (Pipin III.) (751 - 768)
- požiadal pápeža Zachariáša a povolenie zosadiť posledného kráľa z rodu Merovejovcov – Childericha III. – z trónu. Donútil ho vstúpiť do kláštora a za kráľa sa vyhlásil on.
- zakladateľ rodu Karolovcov
- najvýznamnejší panovník (Pipinov syn) Karol Veľký (768 – 814)
- roku 774 získal Longobardskú korunu
- viedol výbojnú politiku, zväčšoval územie, viedol okolo 50 vojnových výprav proti:
Arabom – Rolland (bojoval popri Karolovi Veľkému) bol ako symbol ochrancov
Avarom – hrozba Slovenska
- Karol ich porazil tak, že už nikoho neohrozovali. Ukončil ich výboje.
- poslední Avari vo Viedenskom lese sa vytratili a splynuli so Slovanmi
- rozvrátil Avarský kaganát
- za Karolovej vlády mala ríša najväčší územný rozmach: S + STRED Itálie
Sasko, Bavorsko

Arabov vytlačil za Pyreneje
800 – korunovaný za cisára pápežom podľa Rímskej tradície
- korunovácia Karola Veľkého za cisára pápežom potvrdila zvrchovanosť pápežskej moci nad cisárskou (pápež mal vyššiu moc ako cisár)
- pre lepšiu samosprávu rozdelil Franskú ríšu na marky (grófstva)
- na čele boli markgrófovia (spravovali tieto územia, vyberali dane, boli sudcami)
- hoci nevedel písať podporoval vzdelanie, kultúru a umenie
- toto mala na starosti štátna byrokracia
- doba jeho vlády – Karolínska renesancia
- z mena Karol vzniklo kráľ
- vytvorilo sa tu nové písmo – karolínska minuskula
- po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít Pobožný (814 – 840)
- bol viac mníchom ako kráľom
- ukázalo sa, že obrovskú ríšu nebude možné udržať ako jednotný štát, vydal preto nástupnícky poriadok – Ordinatio Imperii (817) – cisárom sa mal stať vždy panovníkov najstarší syn a ostatní ho mali poslúchať
- 829 tento zákon sám porušil a jeho ostatní synovia povstali a načas ho zbavili vlády a zajali
840 – smrť Ľudovíta Pobožného
843 – jeho synovia uzavreli Verdunskú zmluvu (ríšu rozdelili na tri časti)
a) Východofranskú (neskoršie Nemecko) – Ľudovít Nemec
b) Západofranskú (neskoršie Francúzsko) – Karol Holý (Lisý – získal titul cára)
c) územie Rýna (časť Talianska a Švajčiarska) – Lotar I.
- štvrtý syn Pipin Akvitánsky medzičasom zomrel
Alkuin – anglosaský mních (jeden z najväčších vzdelancov svojej doby)
- Franský štát sa riadil franskými právnymi normami – Sálsky zákonník (Lex Salica)