Metódy štúdia živej prírody
Pozorovanie: historicky najstaršia, najrozšírenejšia metóda získavania údajov o živej prírode
a)priame – bez prístrojov
b)nepriame – pomocou prístrojov
Pokus(experiment): zasahuje do prírodných dejov, umelo ich vytvára, zámerne mení podmienky a sleduje následky zmien
Opakovatelnosť: základná podmienka vedeckého pokusu
Modelové organizmy: organizmy udržiavané v umelých podmienkach
-jednoduchšie formy života- mikroorganizmy
Hypotézy: názory, kt. neboli dokázané, ale môžu existovať, vysvetlené na vedecky overených poznatkoch
Vedecké zákony: overené hypotézy, kt. sa vždy v zhodných podmienkach opakujú
Teória: súbory tvrdení o javoch v skúmanej oblasti

Všeobecné vlastnosti živých sústav
Chemické zloženie: nukleove kyseliny a bielkoviny
Štruktúra: živé organizmy, vysokoorganizované, štruktúrne zložité a priestorovo ohraničené
Vzťah k vonkajšiemu prostrediu: -tok látok, energii a informácii
-termodynamika organizmov – otvorené sústavy
-premena látok a energii – metabolizmus
Regulácia: samoregulácia, stálosť vnútorného prostredia
Reprodukcia a vývoj: reprodukcia -rozmnožovanie
Všeobecná charakteristika živých sústav:
Ide o štruktúrované, stupňovito usporiadané, otvorené nukleoproteínové sústavy, kt. podstatnými vlastnosťami sú: samoregulácia, metabolizmus, autoreprodukcia a schopnosť vyvíjať sa.
Podstatné vlastnosti živých sústav: -schopnosť uchovávať a replikovať genetickú informáciu vo forme nukleovej kyseliny a prítomnosť enzýmovej katalýzy.
Organizácia živých systémov: