morfológia – skúma tvar orgánov a ich zmeny počas ontogenézy (individuálny vývin jedinca) a fylogenéza (vývoj). anatómia – skúma vnútornú stavbu orgánov a
orgánových sústav. fyziológia – študuje životné procesy a funkcie, ktoré prebiehajú v orgánoch. etológia – študuje správanie živočíchov systematická zoológia – klasifikuje živočíchy podľa vybraných znakov. organyzmi – sú heterotrofné čiže konzumenty. zásobné látky – tuk a glykogén, aktívny pohyb umožňujú živočíchom rozne pohybové orgány. rast: kvantitatývne zmeny vývin: kvalitatívne z.

REGULAČNÉ MECHANIZMY:
homeostázy – adaptácia na podmienky a zmeny vonkajšieho prostredia nervová a hormonálna regulácia – intenzita a riadenie organizmu ako celku Fylogeneticky najmladšie regulačné mechaniz. ktoré sa vyvinuli v dôsledku postupnej adaptácie živočíchov na rýchlo sa meniace podmienky  prodtredia, sú obranné mechanyz. a imunita guľovité (vajíčka), sploštené (červené krvinky) vretenovité (svaly), meňavkovité, hviezdicovité neurofibryli – v nervových bunkách slúžia na šírenie nervového vzruchu tonofibrili – zabezpečujú mechanickú pevnosť tkanív bielkoviny kolagén a elastín(kosti väzivo) myofibrily – majú pohybovú funkciu aktín a
myozín (v svalových bunkách) Pohybové organely – tvoria ich mikrotubuly usporiadané podľa schémy 9+2 (str.7) brvy – sú krátke a vo veľkom počte bičíky – sú dlhé a zväčša 1 alebo 2 bičíky v jednej bunke. V cytoplazmatickej membráne sú upevnené pomocou bazálneho telieska pigment a melanín – farbivá čím viac tým
ja tmavšie pelikula – spevnená cytoplazmatická membrána Je často chránená schránkou.

histológia – skúma tkanivá a pletivá, skúma  mikroskopickú stavbu orgánov epitelové (výstelkové), spojivové, svalové, nerv. epitel – neobsahujú cievy, živiny získavajú zo spodných vrstiev buniek dlaždicovytí epitel, kubický, cylindrický epitel podľa funkcie: krycí (pokožka), resorbčný epit. (vstrebávačný /črevo/),zmyslový (čuchové...), žľazový (sekrécia – vylučovanie /slinné žľazy) obrvený (na vrchu buniek brvy (v dýchac. cest.)