Fylogenéza NS – Bezstavovce – 1)nemajú NS (hubky), 2)Rozptýlená - Difúzna NS (pŕhlivce) bunky sú rozptýlené po celom tele, pri podráždení 1b reaguje celé telo. 2)Gangliová = uzlová NS – jednotlivé n.b. sa spájajú do uzlov – ganglií. A)pásová – (hlístovce, ploskavce) – z mozgového ganglia vychádzajú pásy do celého tela, spájajú sa obrúčkou okolo hltana. B)Rebríčková – obrúčkavce, v každom článku má 2 gangliá ktoré sa spájajú prečnou spojkou, majú ju mäkkýše a článkonožce, u hmyzu splývaním ganglií nad hltanom vzniká mozog – inštinktívne spárovanie. Stavovce – majú rúrkovú NS – ektodermálneho pôvodu, na chrbtovej strane tela. Z tejto rúrky vzniká miecha z ktorej vychádzajú miechové nervy, rúrka sa v prednej časti začne zväčšovať a vznikne mozog. Rúrková NS sa diferencuje na a)Centrálnu NS – mozog, miecha. b)Obvodnú NS – nervy. Jediné stavovce ktoré nemajú mozog sú kopijovce. Nižšie stavovce – mozog sa delí na 3 časti, ktoré obsahujú zmyslové orgány. 1)Predný mozog - čuch, 2)Stredný mozog -zrak, 3)Zadný mozog – udržiavanie rovnováhy. Pôvodná rúra sa nazýva mozgový kmeň – tvorí ho predĺžená miecha, časť stredného mozgu a časť medzi mozgu. Vyššie stavovce – predĺžená miecha, zadný mozog (most a mozoček), stredný mozog, medzi mozog, predný mozog (najdokonalejšou časťou je mozgová kôra). Mozgový kmeň má na starosti reflexné reakcie.

Stavba a činnosť centrálnej NS – najzložitejší a najdokonalejší regulačný mechanizmus, zabezpečuje funkčnú celistvosť organizmu a reguluje vzťah organizmu k okoliu. 1)MIECHA – najstaršia časť, povrazec chrbtovej časti tela v strede kt sa nachádza kanálik vyplnený mozgovo-miechovým mokom, okolo kanálika je sivá hmota, ktorá je tvorená telami nervových buniek, sivú hmotu obklopuje biela hmota ktorú tvoria vlákna nervových buniek. Biela sa sivá hmota tvorí predne a zadné miechové korene, je centrum reflexných dejov, autonómnych funkcií (nie sú ovládané vôľou), centrum pre pohyb svalov končatín, trupu a bránice. 2)MOZOG – a)predĺžená miecha – je pokračovaním chrbtovej miechy (centrum dýchania, tráviace, obranné reflexy a reflexy srdcovej činnosti), u nižších stavovcov je centrom koordinácie pohybov. b)zadný mozog – tvorí ho: 1)Most – je to spojovací informačný kanál.

2)Mozoček – centrum rovnováhy. c)stredný mozog – u nižších stavovcov riadenie koordinácie pohybu, centrom zrakových a sluchových reflexov, má na starosti vzpriamenú polohu hlavy a tela. d)medzimozog – z 2 funkčných celkov – 1)Talamus – (lôžko, brána do vedomia), kontroluje, filtruje a prepúšťa informácie zo zmyslových orgánov, centrum emócií. 2)Hypotalamus – (podlôžko), centrum riadenia vnútorných orgánov, na jeho spodnej časti je hypofíza, je dôležitý pre tvorbu niektorých hormónov. e)predný mozog – pôvodne mal čuchovú funkciu, u plazov sa prečlenil na 2 hemisféry. V prednej časti sú senzorické a v zadnej časti sú motorické funkcie. U plazov sa vytvára mozgová kôra (sivá), u jednoduchších stavovcov hladká, u primátov, slona a delfína zvrásnená. Predný mozog je najvyššie riadiace centrum. Centrálna NS – je chránená väzivovými obalmi, v mieche a v mozgových komorách sa nachádza mozgovo miechový mok, ktorý vytvára vnútorné prostredie pre CNS, chráni CNS a reguluje vnútro-lebečný tlak.

Riadiace sústavy a regulačné mechanizmy – funkcia: zabezpečujú homeostázu, umožňujú reagovať na vonkajšie podnety a tým sa adoptovať. Jednobunkovce – reguláciu zabezpečuje zmena aktivity enzýmov. Mnohobunkovce – 3 typy regulácie: 1)Hormonálna, 2)Nervová, 3)obranná. Všetky sa navzájom dopĺňajú, sú predpokladom pravidelne sa opakujúcich biologických dejov – Biorytmov. FUNKCIA nervovej regulácie – reaguje na podnety okolitého prostredia, je rýchlejšia ako hormonálna a je cielená. Zmyslové bunky zachytia podnet ktorý premenia na nervový vzruch ktorý ide do CNS kde sa spracuje a po nervovom vlákne sa dostane k cieľovému orgánu. Základnou funkčnou jednotkou je Neurón – 1)telo bunky – jadro. 2)2 typy výbežkov – a)Dendrity – krátky, rozvetvený, sú dostredivé je ich veľa. b)Neurit – jeden dĺhý výbežok, je odstredivý, Myelínová pošva je z tuku. Informácia sa prenáša pomocou mediátorov.

Obvodová NS – sú to nervové dráhy, ktoré vedú z CNS k tkanivám a orgánom, 1)Dostredivé vlákna – vedú vzruch z receptorov do CNS. 2)Odstredivé vlákna – vedú vzruch z CNS k orgánom alebo žlazám. A)Motorické – ovládané vôľou a riadia činnosť kostrových svalov. B)Vegetatívne – nie sú ovládané vôľou a riadia činnosť vnútorných orgánov. Nervové riadenie funguje na princípe spätnej väzby. Základnou funkčnou jednotkou nervového riadenia je reflex – je to odpoveď organizmu na podráždenie, reflex sa realizuje po určitej nervovej dráhe po nervovom oblúku. Receptor príjme podnet ktorý ide dostredivými vláknami do CNS a odstredivými vláknami k výkonnému orgánu.. Nižšia nervová činnosť – nepodmienené reflexy – vrodená reakcia živočícha na nejaký podnet (sací reflex, obranný reflex). Reťaz viacerých nepodmienených reflexov sú inštinkty (potravové, pohlavné). Osobitnou formou vrodených reakcií organizmu sú emócie (strach, útočná zlosť). Vyššia nervová činnosť – podmienené reflexy – aby sa vyššie stavovce prispôsobili životným podmienkam im nevystačujú vrodené reakcie, začínajú vytvárať dočasné nervové spojenia – pamäťové stopy (učia sa). Nepodmienený reflex spájame s podnetom a neustále to opakujeme a vznikne určitá reflexná reakcia. Keď sa to prestane opakovať, reflex sa stratí.

Vylučovacia sústava – Funkcia – vylučovanie odporných látok, ktorý sa filtrujú z telových tekutín. Jednobunkovce – difúzia – vylučovanie celým povrchom tela, črievička ma pulzujúcu vakuolu. Protonefrídie – (ploskavce, hlítovce) – sú to plamienkové bunky zo zväzkom bičíkov ktoré zbierajú odpadové látky, tie idú do vývodného kanálika ktorý ústi na povrch tela. Hnacou silou filtrácie je pohyb byčíkov. Obrúčkavce – v každom článku je 1pár metanefrídie, v jednom članku je lievik ktorý pokračuje kanálikom do druhého článku a vyúsťuje z tela. Hmyz, Stonožky a Pavúky – Malpigiho žľazy – hnacou silou filtrácie je pohyb bŕv na lieviku a osmotický tlak. Kôrovce – majú tykadlové a čeľusťové žľazy kt ústia do základného článku tykadiel a čelustí. Plazy,Vtáky,Cicavce – majú pravú obličku, hnacou silou filtrácie telovej tekutiny je tlak krvy, základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nefrón (ich počet je rôzny). Nefrón : 1)Malpigiho teliesko – bowmanovo púzdro, glomerulus (klbko kapilár). 2)Systém kanálikov – stočený kanálik 1.radu je spojeny henleho slučkou s kanálikom 2.radu. Kanáliky pokračujú do zberného kanálika a spojením zberných kanálikov vzniká močovod a ten ústi do močového mechúra.

Tvorba moču – krv sa filtruje v malpigiho teliesku cez glomerulus do bowmanowho púzdra, vzniká primárny moč ktorý má rovnaké zloženie ako krvná plazma okrem bielkovín  prechádza do kanálikov  v nich dochádza k vstrebávaniu H2O, iónov, glukózy, aminokyselín…  škodlivé látky sa koncentrujú a vzniká definitívny moč. Moč – špecifická tekutina, ktorá má charakteristický zápach. Moč stavovcov – Ryby – je to číra kvapalina, vylučujú sa dusíkaté látky v podobe NH3. Plazy – kašovitý moč, dusíkaté látky v podobe kyseliny močovej. Vtáky – hlienovitý moč, dusíkaté látky v podobe kyseliny močovej. Cicavce – číra, žltkastá tekutina, dusíkaté látky v podobe kyseliny močovej. Zloženie – H2O, organické látky (NH3, močovina), anorganické látky (soli). Obličky – ľudia, pes, kôň – hladký povrch obličky, hovädzí dobytok – laločnatý povrch obličky, medveď, delfín – z viacerých lalôčikov. Tvorba moču je riadená hormonálne aj nervovo. Zloženie moču závisí od vonkajších faktorov a funkčného stavu obličky. Osmoregulácia – regulácia množstva H2O a iónov v organizme obličkami a tým udržanie homeostázy. Okrem obličiek ma vylučovaciu funkciu aj koža(pot). Pot ma podobne zloženie ako moč.