tkanivách všetkých vnútor org podnety: zmeny v činnosti orgánov; Vnímanie –vyššia forma P spojenia org. s prostredim, výsledok:vnem. Druhy A/-vnímanie tvaru /formy,veľkosti/ B/ vním. priestoru priestor vzťahy, do 8.roku-zlá orientácia v priestore. 1Fyziologické činitele vnímania hĺbky (vyplývajú z činn oka) akomodácia šošovky – zmena zakrivenia,5-6m; konvergencia očných osí –zmena zbiehavosti očí, 20m; binokulárnosť videnia/dvojočnosť- nekrytie obrazov vnímaných na sietnici (čím bližš predmety, tým väčš posunutie) na ľav oku posunutie vľavo, pravé vpravo/ veľkosť predmetu na sietnici – sietnicový obraz bližš.predmetov je väčší ako vzdialenejších, 2Empirické činitele vnímania hĺbky: (na zákl. skúseností): triangulácia oči nastavené na nekonečno sa zbiehajú, vytvárajú uhol; prekrývanie blízke veci vidíme celé, iné čiastočne podľa prekrývania; tienenie –tiene robia krajinu plastickou (svet lúče pod uhlom); perspektíva –vzdialené veci menšie,nevidíme detaily, vzdušná persp= vzdial. veci do modra; C/vnímanie pohybu -zrakom a sluchom, kinestetickým a vestibulárnym pocitom, hmatom, (novorod. 1 okom- 2týždeň/nepravá fixácia/ 4.týžd.-pravá fixácia -2 oči) D/vnímanie času deti-prezentizmus=nepresná orientácia v čase; E/medziosobné sociál. vnímanie – 1identifikácia-interpretácia a pochopenie druhého prostredníctvom stotožnenia sa 2Sociál.psych.reflexia -pochopenie-podobným uvažovaním, 3empatia –emočné vcítenie do jeho prežívania, 4stereotypizácia- hodnot.,charakteristika určitej sociál. skupiny. Predstavivosť –psych. proces, /predstavy a fantázia/ P-vznikajú na zákl.vnemov ,majú subjekt.charakter,závisia od vôle; Druhy predstáv: 1jedinečné (konkr. predmet), 2všeobecné (skôr pojmy); A/zrakové (tvary, farby) B/sluchové (vzťah zvukov) C/pohybové pohyb celého tela al. časti) Fenomenologicky: 1bezprostredné spomienky= kôr. proces 2pozornosť a intenzita podnetu – zanechanie (oneskorenie) obrazu po krátkej fixácii podnetu 3eidetické obrazy ostrosťou a jasnosťou a obsahom sa vyrovnajú vnemom (zvyšuje jód) 4synestézie javy doplnené o dojmy z iných modalít (fotizmy) 5spomienky predstavy z minulosti 5.rok.
Typy predstavivosti :F. Galton – ženy + deti živšie predstavy; predstavy: zrakové, sluch.,pohyb. Teórie predstáv: 1. teoria nevedomia J.F.Herbart –podvedomie- utajené predstavy; S.Freud-zážitky, ktoré ohroujú „JA“ sú potláčané, vynárajú sa v snoch, prerieknutiach; 2.centrálna teória predstáv-stopa v nervovom systéme, predstava prichádza zo vzruchov z centr nerv sys; 3.fyziologická teória predstáv – vznikajú podmieno-.reflexne bezprost. podnetmi Fantázia –schopnosť alebo funkcia medzi vnímaním a myslením, pozornosťou a inteligenciou, spočíva v imaginácii (jej materiálom sú predstavy); Fyziolog.mechanizmy obrazotvornosti sú v kôre a hlbšie ležiac. častiach mozgu; hypotalamickolimbický systém =časť mozgu s kôrou veľkých hemisfér pri fantázii Druhy fantázií: 1neúmyselná – obrazy vznikajú bez osobitného zámeru /sny-kraj prípad NF -S.Freud/ 2úmyselná –úmyselná obrazotvornosť, vedome usmernená .A/rekonštuujúca (reprodukujúca) –človek si utvára predstavu podľa opisu, grafu B/tvorivá –výsledkom sú nové výtvory /objektívna- spoočensky nové významné výtvory, subjektívna- nové len pre jedinca bdelé snenie –príklad anticipačnej fantázie(orient. na budúcnosť)- cieľ čo chce človek dosiahnuť (priania, obavy, nádeje), opak: orient. na minulosť Princípy fantazijnej tvorby: 1aglutinácia= spájanie znakov predmetu so znakmi iného predmetu /sfinga/ 2schematizácia= eliminovanie nepodst. znak predmetu, obraz.redukcia /Piccaso-holubica/, 3štylizácia= transformácia podst.zn a zobrazenie v novej forme, 4zväčšenie alebo zmenšenie= zmena predm a veľkost-obri,trpaslik, 5synkretizácia= rôzne myšl. prvky do nových celkov (nie detaily) 6symbolizácia= predmety majú zvláštny význam vďaka náhodnej podobnosti /mandragora/ 7animizmus= neživé predmety vnímané ako živé, 8magizmus= skutočnosť sa interpretuje v magických súvislostiach (amulet)
III.MYSLENIE A INTELIG Myslenie stavia na vnemoch a predstavách- vzťahy a závislosti medzi nimi, ktoré nie sú vnímateľné; myslenie= základ špecifických javov.Vlastnosti myslenia: 1dynamickosť/ potreba myslieť/ 2regulatívnosť/ obsahová stránka Elementy myslenia: a/predstavy – východiskový prvok myslenia /názorné obrazy predmetov a javov/ b.pojem -reč.vyjadrenie predmetu, javu Pojmy: 1konktérne =jedinečné – reálne vnímateľné veci /stôl/ 2.abstraktné -všeobecné, vysoko abstraktné /láska/ 3opisné -pozorovateľné/bod varu/, 4vysvetľujúce /konštrukty/ - myslenie, inteligencia c/súd pochopenie vzťahu medzi pojmami, tvrdíme, popierame 1pravdivé 2nepravd INAK:1všeobec,/všet/ 2zvláštne/niektor/ 3jedinečné/len xy/ INAK: 1kategorické /všet/, 2hypotetické/len ak/.V reči jazyku je súd veta. Sú v ňom.city,postoje, hier. hodnôt. INAK: 1pozitívne 2negat.súdy. d/úsudok vzťah medzi 2 a viac súdmi; premisy= .z čoho vychádzame, vyvodený súd= záver.Úsudok:1induktívny- všeobec.tvrdenie z jednot. prípadov. 2deduktívny apliakc.všeob. poznatku na konkrétny pripad. 3úsudok z analógie-podobnosť s iným . Druhy myslenia: a/miera abstraktnosti 1.konkrétne -názorné 2.abstraktné –pojmové(u zvierat) b/smer myslenia: 1 konvergentné -1riešenie, 2divergentné viac rieš., c/liter. 1synkretické-detské, 2magické- mýty a rozprávky; Myšlienkové operácie-podst.myslenia= vykonávanie myšlienk postupov (operácií). 1Analýza= rozčlenenie celku na časti, 2syntéza= myšlienkové zjednocovanie, spájanie, 3porovnávanie= podobnosť, odlišnosť predmetov, javov, 4abstrakcia= vyčleňuje podstatné vlastnosti predmetov,javov, 5generalizácia= spájanie spoloč. vlastností, 6konkretizácia= odhliadanie od všeobec znakov, 7špecifikácia= .1 jav je odlišný od ostatných Individuálne zvláštnosti myslenia: 1samostatnosť (nachádzanie nových problémov), 2kritickosť (schopnosť hodnotiť myšlienky iných) 3pružnosť schopnosť meniť riešenia úloh) 4bystrosť (rýchle rozhodovanie) 5hĺbka (skúmanie problému zo všetkých strán) 6dôslednosť (zachovanie logického poriadku). Schopnosti – vlastnosti, kt sú